Denník N

Ne/zmysel života

Kráčam s nepríčetným pohľadom, pozerám dole z mosta na malé vlnky vytvorené pofukujúcim vetríkom.
Kráčam takto skoro každý deň a keďže som mysliteľ, myslím na to, že je to rovnaká trasa, rovnaký most.

Idem z tej istej práce, väčšinou za tým istým cieľom.
V podstate rovnaké dni ubiehajú jeden po druhom, ale čo je vždy iné a rôznorodé, sú moje myšlienky.

Je to pozoruhodné a zaujímavé, ako dokáže náš mysliaci orgán pracovať a čo všetko dokáže ovplyvniť tok myšlienok. Jeden deň ideme po tom moste, po tej ceste, po tom chodníku vysmiati ako päť koruna.
Nasledujúci deň, hoci sa v našich životoch nič extrémne neudialo, vieme sa do tej vody pozerať s pohľadom zmoknutého psa, viniť systém, vládu, priateľa, kolegu, zo všetkej nespravodliovsti sveta. V horšom prípade viníme samých seba, za to že sme neschopní, za to že nedokážeme dosiahnuť čo chceme, za to že sme sami, za to že sme v nešťastnom vzťahu, za to že máme otrasnú prácu.

Väčšina z nás, ktorým život okolo nie je ľahostajný, si z času na čas položí otázku čo je zmyslom nášho bytia, akou cestou by sme sa mali uberať, prečo sme tu. Tieto otázky ľudí podvedome nútia zamýšľať sa nad nejakým kozmickým zmyslom života, zatiaľ čo im ten reálny uteká pred očami.

Správne položená otázka by mala znieť Čo ma baví? 

Zmysel života je predsa v tom, aby som robil to čo ma baví. Nemusím byť extra špeciálny, výnimočný a talentovaný v určitom smere. Som možno až príliš liberálna, ale ak niekoho bavia počítačové hry, nech sa hrá. Ak niekoho baví nakupovanie, nech si nakupuje, ak ste šťastní v polohe vítania slnka, tak ho vítajte aj pri západe. Ak sa to zdá niekomu zvláštne, je to jeho problém, nie váš. Pocit šťastia, úsmev na tvári, endorfíny vo vzduchu, to je to, na čom naozaj záleží.

Ja som v sebe vnútorne riešila moju nestálu povahu. Ako malá som chodila na hudobnú, prešla som na tanečnú, začala som sa učiť taliansky jazyk, prešla som na ruský, pokračovala som španielčinou, vyštudovala angličtinu, vystriedala som pár pracovných pozícií a viem že v tomto trende pokračujem a pokračovať budem. Je to správne? Je to nesprávne?

Nie je na to odpoveď. Ak som šťastná, je to tak, ako to má byť.

Viem, že chcem chodiť na klavír, chcem vyskúšať balet, chcem sa zoznamovať s ľuďmi, chcem žiť život tak ako ma baví.

Neuveriteľné šťastie ma postretlo v podobe mojej rodiny a priateľov, ktorí stoja za mnou nech sa deje čokoľvek, nech im zavolám kedykoľvek, sú tu pre mňa. Táto skutočnosť je vzájomná. Časom som sa naučila nehanbiť sa za to aká som. Práve vďaka odvahe skúšať stále niečo nové, mám už teraz spomienok viac ako by sa patrilo. Nevesta na úteku. Ale spokojnučká.

Bývalí kolegovia z práce mi nedávno dali vedieť, že po mojom teatrálnom odchode sa vo firme udiali zmeny. Moja pozícia, ktorá za môjho pôsobenia pripomínala skôr gulag, sa zmenila na pohodové miestečko, na ktorom sa človek konečne niečo naučí a neosprostie tam tak, ako to hrozilo mne. Pripravila som tak viac menej cielene pôdu pre slečnu, ktorá nastúpila po mne.

Netvrdím že mám získať cenu za odvahu, ale malými zmenami v našich životoch, meníme životy ľuďom okolo seba. Niekedy úplne nevedomky.

Niektorí ľudia v mojom okolí, či už blízkom alebo vzdialenom, sú v tomto odlišní. Boja sa zmeny, cítia sa lepšie v pozícií levitátorov, sú tak spokojnejší, šťastnejší, vyrovnanejší. Nie je na tom nič, čo by sme ja, ty, hocikto iný, mali právo odsudzovať.

Je jedno či máme 20, 30, alebo 50. Väčšina z nás tu nie je na splnenie nejakej nadpozemskej misie a je to tak v poriadku. Máš vytýčený cieľ, kde by si chcel byť za 5 rokov? Tak si šťastný človek a nezabúdaj na to, že šťastie praje pripraveným.

Hlavné je nerezignovať, nevzdávať sa. Najlepšia vec, ktorú môžeme urobiť je zdôveriť sa osobe, ktorej veríme, vieme že nás pozná ako vlastné ponožky a minimálne nám na rovinu povie, že sa máme spamätať.

Aj to často krát pomôže. Ja už som od najlepšej kamarátky dostala aj facku, ktorá zabolela, ale určite menej, než keby som sa riadila momentálnym pocitom. Jednoducho nechať si poradiť od osoby nezainteresovanej, je niekedy rada nad zlato.

Čokoľvek teda prežívate, riešite, čomukoľvek čelíte, zvládnete to. Nie ste tu sami a nezabúdajte, čas je okrem lieku aj najväčším radcom.

Užívajte slniečko, majte úsmev na tvári, tá správna energia si tak nájde rýchlejšiu cestu k vám.

 

Teraz najčítanejšie

Soňa Moravčíková

Teším sa z maličkostí. Vážim si čestných ľudí. Najkomplikovanejšia a zároveň najviac inšpirujúca je pre mňa ľudská psychika. Za svojich blízkych sa dokážem postaviť aj celému svetu. Vtipných ľudí si držím pri tele.