Blog
piatok

Nie som európsky liberál, lebo bojujem za slobodu jednotlivca

Slobodu považujem za najvyššiu hodnotu v našej spoločnosti. Konkrétne slobodu jednotlivca a ešte konkrétnejšie ekonomickú slobodu jednotlivca a osobnú slobodu jednotlivca. Keď som sa 21. augusta 2008 (tento deň si pamätám presne, lebo to bolo 40. výročie čo nás prišli navštíviť ruskí bratia a obrovský kus slobody nám ukradli) rozhodol založiť politickú stranu, bolo pre mňa nad slnko jasnejšie: bude to strana, ktorej najvyššia hodnota je sloboda jednotlivca. A tak sa aj stalo.

Vznikla strana, ktorá je pravicová a liberálna. Liberálna preto, lebo je za osobné slobody a pravicová preto, lebo je za ekonomické slobody. A logicky z toho vyplýva, že protiklady týchto dvoj pojmov, teda konzervatívna a ľavicová znamenajú menej osobných a menej ekonomických slobôd. Takto aspoň ja osobne vnímam politické spektrum. Dvojdimenzionálne – jedna os je liberálna verzus konzervatívna a druhá os je ľavicová verzus pravicová.

V júni 2014 som bol zvolený za europoslanca a keďže SaS už niekoľko rokov predtým bola členom európskej liberálnej demokratickej strany ELDR, logicky som sa stal členom parlamentnej frakcie ALDE. Čoskoro som však zistil, že európski liberáli si hovoria síce liberáli, no v skutočnosti obmedzujú slobodu jednotlivca. Viac Európy, viac integrácie znamená pre mňa viac kompetencii do Bruselu, množstvo regulácii, socializáciu dlhu a rozhodne menej slobody. Tak som frakciu ALDE opustil a prešiel som k Európskym konzervatívcom a reformistom (ECR), ktorí zase majú v názve „konzervatívci“, no ja som tam za reformistov.

Avšak slovo liberál mutovalo aj u nás doma. Dnešní liberálni demokrati sú v skutočnosti ľavicoví „pokrokári“ (ľudovo povedané slniečkár, pravdoláskar, dobroser, Gutmensch...), ktorí by chceli ľudí vychovávať. V skutočnosti im nejde o slobodu jednotlivca so všetkým, čo k tomu patrí, v prvom rade so zodpovednosťou za vlastný život. Ide im o zrovnoprávnenie všetkého a všetkých, o úplne zotretie rozdielov medzi pohlaviami, medzi národmi a medzi kultúrami.

Pre dnešných liberálov je neprijateľné povedať, že naša kultúra nie je zlučiteľná s islamom, pre Havrana to je dokonca fašistický výrok. Povedať, že občania Slovenska majú na Slovensku väčšie práva, je pre nich pohroma rovnako ako rázne odmietnuť migrantov.

Dnešní liberáli s ich celou pomýlenou gender agendou chcú, aby sa nepísal otec a mama, ale rodič 1 a rodič 2, vymýšľajú piate pohlavie v poradí a popierajú výnimočné postavenie manželstva ako zväzku muža a ženy. Áno, som a aj budem za registrované partnerstvá, lebo som proti tomu, aby štát hádzal polená pod nohy homosexuálnym párom (napríklad pri dedení, pri nezdaniteľnom minime, pri informovaní o zdravotnom stave a pod.) a tým ich obmedzoval v ich slobode. Ale nie som a nikdy som nebol za homosexuálne manželstvá a SaS nikdy takúto požiadavku nemala. Manželstvo nezvýši mieru slobody homosexuálnych párov, iba ich zrovnoprávni s manželstvami muža a ženy. Preto tvrdím, že dnešným liberálom nejde o viac slobody pre niekoho, ale o zrovnoprávnenie všetkých a všetkého. Rovnako som a vždy som bol proti adopcii detí homosexuálnymi pármi. Lebo si úplne staromódne myslím, že v ideálnom svete má dieťa matku a otca.

S národmi je to podobne. Liberáli by najradšej národné štáty zrušili, preto sú tak horlivo za európsku integráciu. Pre tých, ktorí si dovolia oponovať, si našli aj príslušnú nadávku: nacionalista. Nuž tak dobre, z pohľadu liberálov som nacionalista, lebo som za zachovanie národných štátov. Som presvedčený, že niečo ako národná identita existuje. Som Slovák, sem som sa po 10-ich rokoch v Nemecku vrátil, lebo tu chcem žiť. A nechcem, aby tu žili státisíce ľudí z iných kútov sveta, lebo to obmedzí slobodu občanov Slovenska. Rovnako nechcem, aby sa na Slovensku (a ani v Európe, no v niektorých krajinách sa tomu dnes už fakticky nedá zabrániť) rodilo viac moslimských ako nemoslimských detí. Jednoducho nechcem a to tiež patrí k slobode – niečo bez ďalšieho vysvetlenia nechcieť. Lenže európskym liberálom nejde o viac slobody pre občanov Slovenska, ale o zrovnoprávnenie všetkých ľudí na svete v tom, že ktokoľvek má mať nárok prísť do Európy, tu žiť a zdieľať verejný priestor, ktorý sme my a naši predkovia generácie budovali. Pre tých ľudí, ktorí si dovolia nechcieť mať vo svojej krajine množstvo migrantov si liberáli vymysleli ďalšiu nadávku – xenofób, resp. rasista, ak niekto spraví tú chybu, že tých nechcených migrantov bližšie špecifikuje.

Ďalší príklad je socializácia dlhu. Vravel so, že výrazne obmedzíme slobodu občanov Slovenska, ak pošleme do Grécka dve miliardy eur. Európski liberáli vravia, že musíme byť dobrí Európania. V skutočnosti však ide opäť len o rovnostárstvo – všetci majú mať rovnako, bez ohľadu na to, kto sa ako snaží.

Som za národné štáty. Myslím si, že rodina je základom našej spoločnosti. Som proti migrantom, lebo to zníži našu mieru slobody. Som za ekonomickú a osobnú slobodu jednotlivcov, konkrétne občanov Slovenska. Nie som európsky liberál, lebo som skutočný obhajca slobody jednotlivca a to je v rozpore s rovnostárstvom, ktoré nám európski liberáli vnucujú.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Blogy

|

Už viac ako 96141 z vás dostáva správy e-mailom