Denník N

Niekoľko fráz, ktoré chorým fakt nepomáhajú

Foto - Ilustračné TASR
Foto – Ilustračné TASR

O rakovine sa stále vyjadrujeme opatrne, zaobaľujme tú hrôzu do nič nehovoriacich slov a fráz. Dá sa s tým žiť. Až do momentu, kým nežijete s rakovinou. Potom dostávate koprivku, keď si napríklad prečítate:

Zomrel(a) na zákernú chorobu – neviem prečo zákerná choroba znie niekomu menej hrozne ako rakovina. Všetci aj tak vedia, čo je to tá zákerná choroba, tak načo ohľady. Inak zákerná môže byť aj chrípka, keď už sme pri tom. Zákerne vás môže zdržať v posteli a pokaziť vám napríklad dovolenku. Brutálne zákerná chrípka vás môže dokonca rovno zabiť.

Bojuje s rakovinou – mňa osobne tento vojenský slovník poburuje, aj keď sa k nemu niekedy automaticky a bez rozmýšľania uchyľujem.  Ja napríklad s rakovinou nebojujem. To, že stále žijem, je zásluha medicíny, podpory od rodiny, strachu zo smrti, neochoty nechať tu tých mojich samých na seba, šťastia alebo intervencie z nebies. Keď raz umriem a ak to náhodou bude na rakovinu, bude to znamenať, že som svoj boj prehrala? Kto má právo to takto hodnotiť? A čo je to boj? Niekto sa k rakovine postaví tak, že si ľahne do postele a nechá sa obskakovať a sústredí sa len na seba, iný sa tvári, že je superman a predstiera, že sa nič nedeje. Bojuje len ten druhý, lebo sa mrví?

Podkategóriou predchádzajúcej kategórie je výrok: „Ty si taká bojovníčka, ty to iste zvládneš.“ Okrem toho, že to ale vôbec nie je pravda, je to super barlička ako niečo povedať a pritom vlastne nepovedať nič. Je to také spoločensky prijateľné zabuchnutie dverí pred nosom. Dobojuj si a potom sa ukáž, alebo neukáž. Viete, čo vlastne žiadate od človeka na konci so silami, dychom a nervami, keď mu hovoríte, aby bojoval? A čo ak už nechce? Čo ak chce počuť, že rešpektujete, že to už nechal tak?

A potom tie vety v zmysle, koho Boh miluje, toho krížom navštevuje. Vážne? Fakt si to myslíte? Možno hej, možno v utrpení vidíte nejaký zmysel a niekedy ho vidím dokonca aj ja, hlavne ak má koniec a nejaké pozitívne výsledky. Ale podsúvať človeku, že je „vyvolený“ viac škodí ako pomáha.

Teraz najčítanejšie

Jana Shemesh

  • Vyštudovala žurnalistiku na UK v Bratislave. Pracovala v zahraničnej redakcii Slovenského rozhlasu, neskôr v denníku SME, odkiaľ prešla do Denníka N.
  • Od roku 2006 žije v Izraeli, odkiaľ písala nielen o Blízkom východe. Momentálne sa stále viac venuje textom o feminizme, rodových otázkach, rodine a spoločenských fenoménoch. Roky blogovala, je autorkou štyroch kníh.
  • Viackrát bola nominovaná na Novinársku cenu, v roku 2008 ju aj získala na sériu stĺpčekov o živote v Izraeli.