Denník N

Niekoľko viet o láske

Nie je to také jednoduché, ako sa môže zdať. Tak ako je jasné, že po lete príde jeseň, nik nikomu nezaručí, že po období nelásky príde zaľúbenie.

Len naivný človek si myslí, že všetko vôkol neho žije v harmónii. Svet nebol stvorený pre nudu. A presne to láska je. Jedna veľká, dlhá nuda. Pavučina, odkiaľ (takmer) niet úniku. Nekonečne dlhé pohľady do očí. Láska až za hrob. Láska brilantná ako diamant, ostrá ako mačeta, nekompromisná a konštantná ako pí. Alebo….??? Čo ak je to všetko inak?
„Láska to nie je hľadieť si vzájomne do očí, ale hľadieť tým istým smerom“, napísal Exupéry. Akými očami hľadím ja? Vidím na poli rásť divý mak, obľúbený kvet mojej drahej, alebo sledujem nad poľom let jastraba? Ktovie. Ak sa láska vyskytne, je to nový život. Bolí, je ťažká a nedá sa z nej zvliecť. Nie je čas na oddych, na zastúpenie počas PN. Láska je ako život, rastie a vyvýja sa. Je to živý tvor, niekedý živelný, inokedy pokojný ako poobedňajšia seansa. Každý deň je iná. Mení sa mnou, mení sa tebou. Meníme sa ňou navzájom. Vrieme i chladneme. Sme v nej tie krásne štyri ročné obdobia. Dnes sme letným tornádom, aby sme boli zajtra ako februárový ľad. Láska nás zbavuje veku. Je vždy o kúsok pred nami. Mladým dáva pocit múdrosti, starým punc neomylných.
Napriek vsetkému, nevieme, či tu láska bude aj zajtra ráno. Tak ako život. Nie je však nič opojnejšie ako pocit večne presýpajúceho sa času naraz v dvoch srdciach.

Teraz najčítanejšie