Denník N

Nikto ich nemá rád, no im je to jedno. Nenávidený anglický klub opäť prežíva víťazné ťaženie

Tvrdé jadro anglických futbalových fanúšikov sa najmä v šesťdesiatych až osemdesiatych rokoch zapísalo do histórie futbalu čiernymi písmenami. A hoci sa problém s chuligánmi v tom čase týkal takmer každého tímu na Ostrovoch, o žiadnom klube sa v tejto súvislosti nehovorilo toľko ako o FC Millwall.

Z konzervární až do pohárovej Európy

Londýnske družstvo na prvý pohľad ničím nevyniká a výsledkami už tobôž nie. Počas svojej vyše 130-ročnej histórie sa zaradilo do anglického priemeru. Na tretiu ligu často príliš dobré, na druhú príliš slabé. V najvyššej súťaži účinkovali Levy len dve sezóny, naposledy ešte v roku 1990, keď ich pri prvoligovom živote držali najmä góly výnimočného útočného tandemu Tony Cascarino – Teddy Sheringham.

Jeden z mála dôvodov na radosť pre priaznivcov Millwallu, samozrejme, okrem prípadného postupu z tretej ligy, predstavujú pohárové súťaže. Klub, ktorý v roku 1885 založili zamestnanci londýnskych konzervární spoločne s námorníkmi z neďalekých dokov, sa môže pochváliť triumfom v dnes už neexistujúcom Ligovom skupinovom pohári či jednou finálovou účasťou vo finále Ligového pohára a Pohára FA.

A práve prienik do finále najstaršej futbalovej klubovej súťaže na svete zaručil The Lions účasť v Pohári UEFA, predchodcovi súčasnej Európskej ligy UEFA. Britský druholigista proti maďarskému šampiónovi Ferencváros Budapešť veľa vody nenamútil, dvojzápas však postavil do pozoru bezpečnostné zložky v Anglicku aj u našich južných susedov.

Tvrdé jadro fanúšikov oboch tímov je totiž neslávne známe svojimi výtržnosťami. Millwall dokonca anglickú chuligánsku tradíciu akoby stelesňoval.

Od rivality k násiliu

Počiatky násilia na stretnutiach Levov siahajú do zápasu proti úhlavnému millwallskému rivalovi West Ham United (v tom čase pôsobiacemu pod názvom Thames Ironworks) ešte v roku 1906. Násilnosti na domácom štadióne The Den sa niekoľkokrát objavili už v medzivojnovom období, teda v čase, keď bolo futbalové chuligánstvo takmer neznámym pojmom.

Postupné uvoľnenie pomerov v britskej spoločnosti po druhej svetovej vojne a najmä počas šesťdesiatych rokov malo aj tienisté stránky. Jednou z najvýznamnejších bolo formovanie tvrdého jadra futbalových priaznivcov, ktorí v hľadisku i mimo neho nevyhľadávali len potešenie z výkonov ich obľúbencov, ale aj násilie. Podobné skupinky týchto „fanúšikov“ existovali v takmer každom trochu väčšom anglickom tíme, práve Millwall však vstúpil do dejín ako synonymum výtržníctva.

Skupina známa najprv ako Oddiel F (F-Troop) a neskôr ako Millwallskí partizáni (Millwall Bushwackers) majú na svedomí niekoľko nechutných incidentov a potýčok s fanúšikmi súperov i políciou. Výsledkom bol často zatvorený svätostánok The Den i finančné tresty pre klub.

Ešte v roku 1965 pristál počas zápasu medzi Millwallom a Brentfordom pred brankárom Včiel neodistený ručný granát a s ďalšími pribúdajúcimi kontroverziami reputácia Millwallu upadala. Postupne sa o ňom začalo hovoriť ako o klube spodiny. „Polícia by proti nim mala nasadiť plameňomety,“ nešetril kritikou tréner Ipswichu Bobby Robson o 14 rokov neskôr .

Nikto ich nemá rád, no sú skvelí

Mnohí priaznivci Levov na podobné označenie reagovali ľahostajne alebo dokonca s hrdosťou. Svoj postoj vyjadrili symbolicky tradičným chorálom, ktorý sa do dnešných čias pravidelne ozýva štadiónom The Den a často je predzvesťou problémov:

Nikto nás nemá rád, nikto nás nemá rád,
nikto nás nemá rád, nám je to jedno.
My sme Millwall, skvelý Millwall,
my sme Millwall z The Den.

Podľa jeho majiteľov, vtedajšieho manažéra Gordona Jaga a niektorých fanúšikov však podobné označenie nebolo namieste. Časť priaznivcov dokonca obvinila médiá zo zaujatosti. Už od vzniku klubu založeného chudobnými pracovníkmi vraj vstúpil do nemilosti väčšiny novinárov zo strednej triedy, ktorá na neho nazerala zvrchu.

Všetko mala zmeniť jedna z mnohých epizód známej a dodnes vysielanej investigatívnej relácie Panorama. Podľa Jaga mala reportáž z roku 1977 ukázať, že organizované chuligánstvo nemá s Millwallom nič spoločné, dosiahol však presný opak. Vyše polhodinový materiál vykreslil londýnsky klub v tom najhoršom svetle. Výtržníctvo v ňom bolo totiž podľa novinárov zakorenené mimoriadne hlboko a najtvrdšie jadro údajne tvorili podporovatelia krajne pravicovej politickej strany Národný front.

Nie fanúšikovia, ale zvieratá

Pohromám pre Millwall však ani zďaleka nebol koniec. V roku 1985 sledovalo zápas Levov vo štvrťfinále Pohára FA proti Lutona na tamojšom štadióne Kenilworth Road množstvo chuligánov z oboch táborov. Ihrisko i tribúny sa ešte pred výkopom zmenili na bojisko, vzduchom lietali sedačky, mince, fľaše či klince. Rozvášnené davy polícia ako-tak upokojila, no už v 14. minúte sa obe skupiny začali biť znovu a ďalšie potýčky nasledovali v závere stretnutia. Zranenia utrpelo 81 ľudí, z toho 31 policajtov. Jedného z nich zasiahla do hlavy dlažobná kocka a nebyť pohotového zásahu zo strany jeho kolegu, z bezvedomia by sa už možno nikdy neprebral.

V centre nepokojov sa ocitol aj známy publicista a veľký fanúšik Millwallu Jim Murray, ktorý na traumatizujúci zážitok ani po rokoch nezabudol: „Bolo mi do plaču. Deti sa túlili k rodičom, ženy a dôchodcovia sa zaprisahali, že už nikdy nevkročia na štadión. Scéna predo mnou pripomínala krvavé bojisko. Ako pravý fanúšik Millwallu som sa cítil zahanbený a zúfalý z toho, ako hlboko dokáže niekto v živote klesnúť. Okolo mňa neboli fanúšikovia ani ľudia, ale zvieratá.“

Podobný incident sa zopakoval aj v roku 2009 pri stretnutí Ligového pohára proti West Hamu. Zápas odvekých rivalov sa nezaobišiel bez šarvátok na štadióne i mimo neho, situáciu však podcenili aj bezpečnostné zložky. V tom čase sa Anglicko uchádzalo o usporiadanie majstrovstiev sveta v roku 2018 a škandál z Upton Parku sa odhalil jeden z problémov kandidatúry, ktorá sa napokon skončila neúspešne.

Najväčšieho nepriateľa už pokorili

V posledných mesiacoch však priaznivci Millwalllu majú dôvod na radosť. Ich obľúbený klub si totiž v Pohári FA počína výborne a po triumfoch nad tromi celkami z Premier League (Bournemouthom, Watfordom a vlaňajším majstrom z Leicesteru) sa senzačne prebojoval do štvrťfinále, v ktorom narazí na ďalšieho favorita, tentoraz z Tottenhamu.

Jedna vec však už teraz istá. Partizáni z Millwallu sa už teraz tešia, že ich miláčikovia predstihli nepriateľa z West Hamu, ktorý sa musel porúčať už v treťom kole.

Teraz najčítanejšie