Denník N

Nobelova cena pre Slovensko

Slovensko investovalo do digitalizácie a informatizácie už vyše miliardy eur. Je to strašne veľa peňazí, no strašne veľké výsledky zatiaľ nevidno. Dá sa tomu čudovať? Technológie sú drahé a na veľké projekty možno ani miliarda nestačí.

Čo ak by Slovensko tieto peniaze investovalo do vedy, čo by sme si za ne vedeli kúpiť? Okrem celosvetovej slávy by to pritiahlo ďalšie technológie, patenty a hlavne expertov, ktorí by tu vychovávali svojich nasledovníkov.

Keď budete nabudúce smutne pozerať na chybovú hlášku pri vypĺňaní elektronického tlačiva, spomeňte si, že za zhruba rovnaké peniaze sme mohli mať napríklad:

1. LIGO experiment
Začiatkom minulého roka sa podarilo niečo, čo Einstein považoval za nemožné – zachytiť gravitačné vlny. Ide o nesmierne citlivý experiment, ktorý zachytil chvenie časopriestoru spôsobené zrážkou čiernych dier miliardu svetelných rokov ďaleko.

mld1
Obiehajúce čierny diery vyžarujú gravitačné vlny.

2. Založenie SpaceX
Ide o spoločnosť, ktorá nedávno oznámila plán kolonizácie Marsu a prvú súkromnú spoločnosť, ktorá nosí náklad na obežnú dráhu a ktorá vyvinula raketu, ktorá nie je jednorázová – znovu pristane, stačí ju dotankovať. Prvých desať rokov fungovala s rozpočtom 1 miliardy, až potom prišli kontrakty od NASA, Google a ďalších.

mld2
Pristávanie (!) rakety Falcon od spoločnosti SpaceX.

3. Hubblov teleskop
Ide o teleskop tak dokonalý, že dovidí až takmer na hranicu viditeľného vesmíru. Veľká časť krásnych záberov, ktoré ste videli na internete, pochádza práve z neho. Jeho finálna cenovka bola trochu vyššia – došlo ku konštrukčnej chybe a na orbite mu potom treba doinštalovať “okuliare”. Tomu by sme sa určite vyhli!

mld3
Hubblov teleskop.

4. Super Kamiokande + IceCube
Neutrína sú takí duchovia medzi časticami, prechádzajú cez všetko. Každých pár sekúnd ich cez vás preletia miliardy, no za život sa zachytí len jedno. Vznikajú napríklad v hviezdach a supernovách či jadrových reakciách, ich štúdium tak púta veľa pozornosti. Na ich detekciu slúžia napríklad obrovské zásobníky vody obložené drahými fotodetektormi.

mld4
Fotodektormi vystlaná nádrž v Superkamiokande. Každý stojí tisíce dolárov.

5. Rok fungovania CERNu
CERN je najväčší vedecký komplex, na jednej z jeho chodieb nájdete nápis “World Wide Web was born here”, objavili v ňom mnohé subatomárne častice, napríklad Higgsov bozón. Pracujú v ňom tisícky vedcov z celého sveta.

mld5
Konštrukcia LHC.

6.Tri najlepšie  superpočítače sveta
Milióny počítačových jadier spojených dokopy. Po takejto kúpe by nám zvýšilo aj na tucet kvantových počítačov. Jeden taký kúpil Google, je možné, že ide o budúcnosť informatiky.

mld6
Superpočítač.

7. Družica Voyager
Družica, ktorá práve opúšta Slnečnú sústavu, ide o najvzdialenejší človek vyrobený objekt. Počas cesty mala naplánované gravitačné urýchlenie pri všetkých štyroch plynných gigantoch. Nesie veľa výskumného zariadenia, no aj odkaz v prípade nečakaného kontaktu.

mld7
Sonda Voyager.

8. Teleskop Planck
Tesne po vzniku Vesmíru sa uvolnilo tzv. reliktové žiarenie, ktoré v sebe nesie otlačky udalostí, ktoré sa odvtedy udiali. Jeho dekódovanie nám umožňuje pozerať na Vesmír v plienkach, študovať jeho zloženie a podobne.

mld8
Planckov teleskop a reliktové žiarenie, ktoré k nám prichádza z vesmíru.

9.Vývoj  WATSONa
Watson je stroj od IBM, ktorý by mal byť schopný diagnostikovať choroby ešte presnejšie než doktori. Aj keď je samotné zariadenie lacnejšie, vývoj stál zhruba miliardu. Ináč, súťažil aj v TV show!

mld9
Milý Watson, akú diagnózu navrhujete?

10. Vyhubenie  Eboly
Je ťažké odhadnúť koľko presne stojí zbavenie sveta nejakej z chorôb, pri Ebole boli pred pár rokmi odhady okolo jednej miliardy eur. Niektoré choroby sú drahšie, iné lacnejšie.

mld10
Krvná vzorka s Ebolou.

Samozrejme, netreba staviť všetko na jedného koňa. Čo tak napríklad kúpiť najvýkonnejší superpočítač (400 mil), neutrínový experiment IceCube (300 mil), lineárny časticový urýchľovať (pár miliónov), zostrojiť a vypustiť vlastný satelit (100 mil), kúpiť najvýkonnejší elektrónový mikroskop na svete (25 mil), zopár kvantových počítačov (70 mil) a vyslať družice k susednej hviede – Proxime Centauri (100 mil)?

Sú aj projekty, na ktoré nestačí ani miliarda eur. Napríklad projekt Curiosity na Marse stál 2.5 mld, vymietiť maláriu by sa dalo za zhruba 8 mld. Tokamak, teda prototyp fúzneho reaktora, ktorý by mohol tvoriť dokonalý zdroj čistej energie stojí 12 mld. Analýza ľudského genómu vychádza na 15 mld, projekt Manhatan, teda vývoj prvej atómovej bomby stál až 23 mld. Toto všetko však zaostáva za projektom Apollo (cesta na Mesiac) – 110 mld a vesmírnym laboratóriom ISS – 150 mld.

Nechcem tým povedať, že Slovensko má teraz stopnúť digitalizáciu a všetky peniaze presmerovať na jeden vedecký projekt – to určite nie. Akurát som chcel ukázať, že u nás nevzniká svetová veda (až na pár výnimiek) nie kvôli tomu, že na to nemáme peniaze. Máme, len sme sa ich rozhodli minúť, ehm, inak.

Články a blogy o vede nájdete na FB stránke Vedátor.


Krátka poznámka k metodológii: zistiť presnú cenu vedeckého projektu je ťažké, často až nemožné. Kde sa dalo som použil verejné info, kde nie, dostupné odhady (ktoré vyzerali príčetne). Žiaden projekt nestojí presne miliardu, hľadal som také, ktoré sa ale približne pohybujú v týchto číslach (± 200 miliónov eur).

 

Teraz najčítanejšie