Denník N

Nonstop

O ceste dobrodružnej a klaustrofobickej a bez konca.

Stoja cesty do ďalekého vesmíru vôbec za to? Román z roku 1958 od britského spisovateľa Briana W. Aldissa sa pýta presne túto otázku. Ľudstvo si uvedomuje trpkú skutočnosť, že rýchle cestovanie do iných slnečných sústav je fyzikálne nemožné. Rozumu priečiace sa rozmery kozmu predstavujú ťažkú prekážku. Ale ľudia sa nikdy nevzdávajú. Čo tak postaviť obrovskú viacgeneračnú loď? Ktorá bude niekoľko generácii cestovať k Zemi podobnej exoplanéte v súhvezdí Malého psa? Vysadia kolonistov, zozbierajú vzorky a dáta a vrátia sa späť. Ďalšie a ďalšie generácie dlhá cesta domov. Na Zem. Planétu s ľuďmi, ktorým v ošiali blahobytného technického pokroku neprišlo trochu nebezpečné vypraviť takúto misiu. O to presne ide. Stojí to za to? Aj keď to je technicky možné? Keď v podstate odsúdime generácie ľudí, aby sa narodili a zomierali v obrovskom vesmírnom korábe len preto, aby sme povedali, že sme boli na inej Zemi? Ľudstvo si povedalo, že áno, stojí to zato. Ale ďalekí potomkovia týchto ľudí budú toto rozhodnutie svojich predchodcov trpko ľutovať.

Loď úspešne dorazila na planétu Procyon v súhvezdí Canis Minor. Vysadia kolonistov, zozbierajú vzorky a dáta a zvyšok posádky zaháji dlhú cestu domov. No hneď pri začiatku návratu na Zem sa všetko pokazí.

Mohla za to voda. Voda, ktorú nabrali na Procyone, obsahovala bielkovinu, ktorá sa na Zemi nevyskytuje. A tá spôsobila hroznú epidémiu. Veľa ľudí zomrelo. Niektorí sa z katastrofy zbláznili. Ale tí, ktorí túto hrôzu prežili, zostali navždy geneticky poznačení. Ich telá cudziu bielkovinu napokon zmetabolizovali. Následok adaptácie bol však ukrutný. Metabolizmus sa zrýchlil, životný cyklus skrátil. Zmenšila sa ich postava. Ale to si nikto na Lodi neuvedomoval. V čase, v ktorom sa odohráva náš príbeh, ubehlo na Lodi už viac ako 20 generácii.

Loď má osemdesiat samostatných palúb a ďalšie podpaluby. Hlavný koridor je zatarasení. A nikto nevie prečo. Ľudia sú rozdelení do rôznych kmeňov a vedú dosť primitívny spôsob života. Zahalený nevedomosťou. Celá loď je ešte k tomu zamorená hustou džungľou otravnej a všadeprítomnej vegetácie, ktorá kvôli cudzej bielkovine rovnako zmutovala ako ľudia.

07931ffe19bcb3394558d520daa74781

Roy Complain patrí do kmeňa Greenov. Veria v bezútešné náboženstvo, ktoré kedysi dávno vytvoril jeden člen posádky tesne po katastrofe. Je to zlátanina zo starých učebníc psychológie. Ale lepšia pochmúrna útecha ako žiadna útecha… Roy Complain nie je moc priebojný človek. Len tak sa pofľakuje. A loví. Je profesionálny lovec. No všetko sa zmení, keď mu v džungli, kde bol práve na love, cudzí kmeň unesie manželku. Bez manželky stráca postavenie a právo na súkromný byt. A v tom do jeho života príde kňaz Marapper. Presvedčí ho, aby opustil bezútešný život v Greenovom kmeni a spolu s ďalšími dobrovoľníkmi sa tajne vypravil na nebezpečnú cestu na Prvú palubu. Marapper je totiž nepoučiteľný kleptoman a megaloman prahnúci po moci. Keď našiel v jednej starej knihe, ktorú držal dobre v tajnosti, detailnú mapu Lode, uvedomil si nielen, že je naozaj pravda, že ich svet nie je celý svet, ale že sú skutočne na Lodi, ktorá mala svoj kurz. A že táto Loď musí mať riadiace centrum. Marapper neváha ani sekundu a pokúsi sa nájsť toto riadiace centrum, aby mohol celú loď ovládnuť.

Keď sa naša výprava napriek všetkým prekážkam napokon dostane na dvadsiatu palubu, ktorá je pokladaná za teritórium záhadných ľudí z Provy, zostanú úplne a bezradne šokovaní. Ich predstavy boli naivné. Ich nádeje smelé, ale nenaplniteľné. Pravda ešte hroznejšia, než nemožné predstavy.

„Zdá sa, že si narazil iba na časť tajomstva. Znáš predsa príslovie o pravde, ktorá ešte nikoho neoslobodila? Máš pravdu. Loď je loď. Nemá však kapitána. Rúti sa vesmírom bez cieľa, bez konca, nonstop. Môžeme len predpokladať, že zablúdila. Rovnako môžeme predpokladať, že takto poletí navždy, dokým sa všetci, ktorí v nej sú, nevydajú na Ďalekú púť. Nedá sa zastaviť. Prehľadali sme celú Provu, ale Riadiace stanovisko tu nie je!“ (http://www.laser-books.cz/produkt/brian-wilson-aldiss-nonstop/)

NON-STOP (USA: STARSHIP), BRIAN ALDISS (1958)
NON-STOP (USA: STARSHIP), BRIAN ALDISS (1958)

Nepohodlná pravda je však ešte nepohodlnejšia. Ani ľudia z Provy si ju nedokázali predstaviť vo svojej zvrátenej veľkoleposti. Roy Complain objaví starí lodný denník kapitána. Z neho sa dozvie o katastrofe, ktorá postihla Loď. Riadiace stanovisko existuje. Ale je zničené. Dozvie aj to, že cesta späť na Zem mala trvať len sedem generácii. Ale on je už viac ako dvadsiata generácia, ktorá žije na Lodi! Beznádej prvého kapitána lode na jej ceste domov sa z denníka vyplaví do Royovej už beztak zamotanej mysle: „Naše nešťastie z nás urobilo mysliteľov. Až teraz, keď celá naša ďaleká púť neznamená viac než návrat k temnotám, začínam uvažovať, či majú medzihviezdne výpravy vôbec nejaký zmysel. Koľko len nešťastných mužov a žien na to myslelo predo mnou v tomto večnom väzení už na ceste k Procyonu. Ich životy ubehli zbytočne, len aby sa uskutočnila jedna veľkolepá myšlienka. Rovnako tak ubehnú naše životy i životy všetkých, ktorí prídu po nás, do tej doby, než sa naši vzdialení potomkovia znovu postavia na pôdu Zeme. Zeme? Modlím sa len, aby sa srdcia ľudí na Zemi zmenili, aby sa už toľko nepodobali tvrdým kovom, ktorým tak dlho slúžili a ktoré milovali. Až vek divov techniky 24. storočia mohol stvoriť našu podivuhodnú loď. Ale k čomu je tak krutý a neplodný zázrak? Len takéto technikou posadnuté storočie mohlo odsúdiť nenarodené generácie k tomu, aby žili v lodi – akoby bol človek len nejaká protoplazma, bez citov, bez túžby.“ Posledný zápis kapitána. Tu denník končí.

Ako Roy upustí denník, vypukne na Lodi šialenstvo. Zaútočili na nich Obri.

O Obroch sa hovorí, že boli pôvodnými obyvateľmi ich sveta. Keďže naši hrdinovia nemerajú viac ako 150 centimetrov, je vskutku príznačné, že „tých druhých“ považujú za obrov. Ale čo sú tí Obri vlastne zač? Prečo najprv vládli a potom zmizli a teraz sa pomaly vracajú späť? Odpoveďou je veľké finále. Posledný dejový zvrat v knihe, ktorú nebudete chcieť odložiť, pretože dej vás strhne hneď od začiatku a nepustí až do samotného konca. Obri neboli pôvodnými obyvateľmi lode. Obri sú ľudia. Obri tajne udržujú loď v chode. Tajne sa starajú o prežitie obyvateľov Lode. Ale odkiaľ sa vzali? Prečo?

Pri boji ľudí z Provy s Obrami vypuknú nebezpečné požiare, pretože ľudia z Provy ukoristili od Obrov zváračky. A týmito laserovými zváračkami sa pokúsia prinútiť Obrov na útek, ich vyplašiť, zahnať do kúta a zabiť. A začnú bezhlavo rozrezávať Loď. Bezpečnostné vodné poistky nestačia hasiť požiare, ktoré sa začínajú šíriť po celej lodi. Roy a jeho spoločníci použijú jednu zváračku na to, aby sa dostali do zapečateného riadiaceho stanoviska. A keď sa tam dostanú, naskytne sa im pohľad, aký sa nenaskytol nikomu už veľmi veľmi dlho. Ocitnú sa pred veľkým 270 stupňovým panoramatickým oknom. Vesmír! Hviezdy! Takže je to všetko pravda. Sú naozaj na Lodi. Ale čo je to pred nimi? Planéta. Nádherná modrá planéta. A čo je tá ďalšia vec? Taká sivá… To je mesiac. Ten Mesiac. Náš Mesiac. Takže sú pri Zemi… Loď naozaj za sedem generácii prišla k Zemi. Ale misia nikdy neskončila. Misia trvá nonstop. Oni sa už nikdy nemali dostať na Zem. Tá prekliata cudzia aminokyselina, ktorá zmenila ich metabolizmus, skrátila ich životný cyklus a skrátila aj ich výšku, ich poznačila až do takej miery, že by na Zemi mohli spôsobiť globálnu pandémiu. Raz možno nájdeme liečbu, ktorá by umožnila ich návrat domov. Ale dovtedy bude lepšie, ak zostanú na Lodi. Bude lepšie, keď si budú myslieť, že výprava stále trvá, ako bolestivá pravda, že sú tak blízko pred cieľom,a predsa ešte temné svetelné roky vzdialení od vyslobodenia. Ale jedného dňa sa to možno zmení…

Ale ten deň už nikdy nepríde. Všetko sa totiž už zmenilo.

Požiare zachvátili celú loď. Spustila sa teda posledná automatická poistka. Osemdesiat palúb Lode sa hermeticky uzavrelo. Osemdesiat palúb Lode sa začína od seba oddeľovať na osemdesiat kruhových objektov, ktoré sa nemotorne vznášajú na obežnej dráhe Zeme. Už niet cesty späť. pomyslel si Roy. Musia nás zachrániť. A ako si to pomyslel, zbadal, ako sa od Zeme k ním neskutočne pomaly približuje malé kozmické plavidlo. Záchrana? Vykúpenie?

Nonstop. Základné dielo science fiction. Jedinečným spôsobom spracovaná klasická téma ľudí na veľkej kozmickej lodi. Debutový román od britského veľmajstra žánru. Román hlboko psychologický; mapujúci základné ľudské sny a túžby. A vysoko dobrodružný. A zanechá v nás trpký pocit a množstvo otázok. Ako to už majú dobré príbehy vo zvyku.

 

Teraz najčítanejšie