Nudná teta, ktorá patrí do učebníc

Ešte donedávna sa hovorilo, že v Európe nastalo obdobie, keď velikánov na čele krajín, vystriedali v lepšom prípade priemerní manažéri, v horšom prípade nevýrazní úradníci. Panteón charizmatických štátnikov a hrdinov, ako Schuman, Gasperi, Adenauer, Churchill, Mitterand, Thatcher, Kohl, ktorí mali víziu na ceste k mieru a prosperite,  vystriedali odrazu ctižiadostiví dobrodruhovia ako Schroder, Sarkozy, alebo Blair, alebo priam  suchopárne figúrky v obleku (alebo v kostýme!), ako Juncker, Prodi, Barosso, Holland a…. Angela Merkel. Áno, Angela nemá priateľské, „Kennedy-style“ vyžarovanie Willieho Brandta, ani robustnú charizmu jej politického mentora, nedávno zosnulého Helmuta Kohla. Pôsobí ako milá, možno trochu nudná teta z malomesta, ktorá vie čo sa patrí, a pri každej návšteve Vás ponúkne čajom a sušienkami. Neoplýva mimoriadnym šarmom, nie je autorkou brilantných rečníckych formuliek, ktoré si budú pamätať ďalšie generácie, a ktoré sa budú tesať do kameňa. Práve naopak, Merkel je majsterkou zahmlievania, ako si všimol magazín The Economist, keď analyzoval jej verbálne vyjadrovanie. V článku sa napr. môžete dočítať o „hypergeneralizácií“- v rozhovore z roku 2015, kancelárka povedala: „Nemecko je silná krajina. Nemecko je úžasná krajina. Mám rada svoju krajinu. Ale nielen ja, milióny ďalších majú radi svoju krajinu.“ Nuž, kto už by s podobným výrokom nesúhlasil? Nie je pritom dôležitý len (veľmi vágny) obsah jej posolstva, ale aj tón a modulácia hlasu, ktorý je pokojný a vyrovnaný.

Merkel  tak môže síce pôsobiť nudne, nevýrazne, málo atraktívne ale za týmto zovňajškom, sa skrýva veľké odhodlanie, húževnatosť, odvaha a rozvaha, nie nepodobné európskym dejateľom, o ktorých sme písali v úvode. Tieto jej vlastnosti zároveň dnes predstavujú faktor, vďaka ktorému západné hodnoty, liberálna-demokracia a európska myšlienka stále prežívajú napriek výrazným otrasom, možno najväčším od roku 1945…

Prehnané adorovanie „Mutti“ však nie je na mieste. Podobne, ako Kohl (alebo Brandt, Adeanuer ,Churchill) urobila množstvo chybných rozhodnutí. Pomýlená je aj predstava o jej „slniečkárskom“, čisto idealistickom zameraní. Angela Merkel, je pragmatička s citom pre politiku (ako to podrobne ilustroval Martin Hanus v rozsiahlej analýze),  v opačnom prípade by nevykonávala post spolkovej kancelárky už 12 rokov, s veľkou šancou predĺžiť si pobyt v úrade spolkového kancelára o ďalšie 4 roky. Súčasná nemecká kancelárka vie vyvážiť hodnotové zakotvenie s pragmatickým, praktickým rozhodovaním, či už išlo o dlhovú krízu južnej vetvy EÚ, živelnú migračnú vlnu z Blízkeho Východu, alebo anexiu Krymu.

Apropo, Krym… Za jednu z najsilnejších stránok dcéry evanjelického pastora z bývalej NDR, nositeľky vedeckej hodnosti PhD. z oboru fyziky, môžeme považovať jej flexibilitu a schopnosť učiť sa zoči-voči novým okolnostiam. Kancelárka je preto tak úspešná, lebo osvedčenou taktikou, je vychádzať v ústrety verejnému diskurzu a prevažujúcim náladám v spoločnosti. V rozhovore pre Economist k jeden z čelných nemeckých diplomatov, Wolfgang Ischinger podobne zhodnotil nemeckú zahraničnú politiku.Počas rusko-ukrajinského konfliktu a anexie Krymu v 2014, za ktoré uvalila EÚ sankcie na Rusko, však bola Nemecká populácia opatrná a zdráhavá. Jednak sú dodnes vďační Rusom a najmä Gorbačovovi za možnosť nekrvavého znovu zjednotenia krajiny, taktiež veľké nemecké koncerny majú s východnými trhmi čulú obchodnú výmenu. Rozhodnutie vytrestať darebného Rusa, tak predstavovalo pre inak opatrnú  Angelu veľké politické riziko. Tu sa však opäť prejavili jej líderské schopnosti a intuícia, keď svoj pragmatizmus vyvážila  zmyslom pre hlbšie hodnoty. Podľa Ischingera je v stále pacifistickom Nemecku bezprecedentné aj súčasné nasadenie jednotiek Bundeswehru v Litve, v rámci spoločnej akcie NATO na obranu hraníc pobaltských krajín pred potenciálnou hrozbou z východu.

Povahu a neochvejnosť Merkel však azda najlepšie vystihujú jej rokovania s Putinom. Nemecko sa stalo hlavným hráčom počas ukrajinskej krízy, pretože prezident Obama alibisticky prenechal bremeno zodpovednosti na Európu a USA hrali skôr pasívnu úlohu. Navyše, ruský prezident, ex-plukovník KGB sa v istom momente zatvrdil. Odmietal racionálnu diskusiu, zároveň domácemu publiku musel vysielať machistické signály o nezlomnosti ruského medveďa a zákernom sprisahaní západu. Rokovania medzi ním a kancelárkou trvali hodiny. Ako uviedol Ischnger: „Merkel pozná Putina. Je trpezlivá a nerozčuľuje sa. Teda nahnevá sa, ale nedáva to najavo. Väčšina mužov by pravdepodobne stratila trpezlivosť a po šiestich hodinách zbytočného, status-quo rozhovoru by povedala (Putinovi) niečo veľmi škaredé. Ale ona to robí dobre. Prehltne svoj hnev, potom sa znovu stretnú o týždeň a vedú opätovne ďalšiu dlhú diskusiu. Obdivujem ju. A keď je schopná rokovať s Putinom, bude istotne schopná vysporiadať sa aj s Trumpom.“

Na začiatku sme uviedli, že dnešnej Európe chýba taký typ štátnikov akých mala počas studenej vojny, charizmatickí titáni európskeho Olympu. Ale časy sa zmenili, Európa sa zmenila. A dnešní štátnici a lídri sú možno viac nenápadní a menej výrazní. Áno je ich menej, no Angela Merkel sa kvalifikovala európskeho lídra, ktorý si zaslúži zmienku v učebniciach dejepisu. Či už išlo o Grécko (grécka ekonomika prechádza bolestivým, ale ozdravným procesom, smola Richard S.) Krym (minský dohovor napriek problémom deeskaloval konflikt a vytvoril čas na ďalšie rokovanie) alebo migračná kríza (napriek hysterickým výkrikom, sa po dohode s Tureckom spomalil masový prílev migrantov).

Táto nudná teta sa nielenže kvalifikovala na zmienku v učebniciach, táto nudná teta sa kvalifikovala na zajtrajšie úspešné znovuzvolenie v nemeckých spolkových voľbách.