O autách, fotkách a potratoch

V otázke ochrany ľudského života je seriózna diskusia ešte potrebnejšia. Ročne sa vykoná viac ako 7000 umelých potratov. Niekto by povedal, že ich je málo a netreba to riešiť. Každopádne, je to viac ako počet násilných trestných činov za rok 2014 v celej SR. Embryo je ľudská bytosť rovnako, ako aj obete násilných trestných činov.  Preto by mal byť ľudský život zákonom chránený od počatia. Tvrdiť opak je logicky nekonzistentné a odporuje to  poznatkom prírodných vied.

Na úvod treba spomenúť, že niektorí ľudia, podľa mňa umelo, rozlišujú medzi ľudskou bytosťou a ľudskou osobou, pričom tvrdia, že právo na život má len ľudská osoba. Sú síce ochotní uznať, že embryo je ľudská bytosť, ale napriek tomu nemá právo na život. Takéto delenie nepovažujem za relevantné a budem sa venovať iba problému, prečo embryo považujem za plnohodnotnú ľudskú bytosť.

Čo na to veda, čo na to zákon?

Často počúvame, že vraj veda  dokázala, že ľudský život začína až po skončení 12. týždňa tehotenstva. Tento názor pre niektorých „odôvodňuje“ povolenie umelých potratov zo zákona do 12. týždňa tehotenstva. Predpoklad, že takýto zákon vychádza z poznatkov modernej vedy, je mylný. Ani v krajinách, kde sú potraty povolené, nepanuje legislatívna zhoda na tom, kedy ľudský život začína. Je to 12., 14. alebo 18. týždeň? Tento rozpor v zákonoch jednotlivých štátov nie je založený na poznatkoch biológie. Slovenská učebnica biológie pre základnú školu hovorí: „Vznik nového (ľudského) jedinca začína oplodnením“. Fundovaný výklad podáva napr. táto štúdia, ktorá tvrdí: “Vedecké dôkazy podporujú záver, že oplodnené vajíčko je ľudský organizmus a že život novej ľudskej bytosti začína vo vedecky presne určenom momente počatia.“ Najčastejšie mýty o začiatku ľudského života zhŕňa aj tento článok, pričom o začiatku ľudského života tvrdí: „Vedecky absolútne neexistuje pochybnosť o tom, že priamym produktom oplodnenia je novovzniknutá ľudská bytosť. Ľudská zygota je ľudská bytosť. Nie je to len potenciálna alebo možná ľudská bytosť. Je to skutočná ľudská bytosť – s možnosťou rásť a rozvinúť svoje schopnosti.“ Nejednoznačnosť právneho postavenia embrií teda nie je spôsobená nejakou pochybnosťou prírodných vied v otázke začiatku ľudského života. Život ľudskej bytosti podľa biológie začína počatím.

Ako auto?

Tehotenstvo si niektorí predstavujú ako výrobnú linku v automobilke. Na začiatku linky sa pripravia všetky komponenty a postupne sa skladajú – podvozok, karoséria, klimatizácia, … až na konci linky vznikne hotový produkt. Natíska sa otázka, v ktorom momente už môžeme povedať, že je na výrobnej linke auto? Niekto povie, že stačia kolesá a podvozok, niekto potrebuje aj sedadlá. Naisto však vieme, že na konci linky to už auto je. Pri analógii s tehotenstvom, sa tiež mnohí pýtajú, v ktorom momente tehotenstva je embryo už človekom. Ktorý orgán alebo funkcia musí byť plne vyvinutá, aby sme embryo uznali za človeka? Tu sa aj odpovede obhajcov potratov rôznia. Preto ich kompromisným návrhom je povolenie potratov do určitého času. Ku konštrukčnému pohľadu sa priklonil aj náš ústavný súd, keď v roku 2007 rozhodol o tom, že potratový zákon je v súlade s Ústavou SR. Tento konštrukčný prístup k človeku však nie je správny. Ako je povedané vyššie, nezodpovedá poznatkom biológie. Tá tvrdí, že momentom počatia vzniká ľudská bytosť – niečo také jedinečné a zlomové, čo sa neskôr už pri žiadnom vývine orgánov nezopakuje. Hľadanie akejkoľvek neskoršej hranice začiatku života (napr. plne vyvinutý mozog, vedomie, či tzv. status osoby) je umelé a môže viesť k neľudským záverom, že je morálne zabíjať aj postihnutých novorodencov, alebo že hodnota života postihnutého novorodenca a prasaťa je rovnaká. Ďalším problémom konštrukčného prístupu k človeku je analogická snaha predefinovať koniec ľudského života, napr. eutanázia ľudí s depresiami, či zabíjanie ľudí vo vegetatívnom stave. Definícia ľudského života nemôže byť závislá od aktuálneho trendu v spoločnosti, výsledkov hlasovania, či prieskumu verejnej mienky. Toto všetko konštrukčný pohľad plne umožňuje.

Ako fotografia

Tehotenstvo sa viac podobá fotografii ako automobilke. Predstavme si vášnivého fotografa s klasickým fotoaparátom (nie digitálnym). Práve urobil najlepší záber svojho života. Rýchlo uteká do tmavej komory vyvolať fotografiu. Použije vývojku, ustaľovač a po nejakom čase má v rukách skutočnú fotografiu. V ktorom momente vzniklo to najhodnotnejšie? Je to až hotová fotografia? Určite nie. Hodnota fotografického papiera je v tomto prípade nepodstatná v porovnaní s hodnotou záberu. Obrázok na filme je už od začiatku, aj keď nie je vidieť, lebo nie je „vyvolaný“. V tehotenstve sa deje to isté – počatie je moment, kedy vzniká to najcennejšie a tehotenstvo je len proces, v ktorom sa ľudské telo stáva lepšie viditeľným. Od momentu počatia má dieťa už spustený kompletný genetický program – farbu očí, vlasov, možno predispozíciu na cukrovku. Dieťa pred narodením ešte nie je „vyvolané“, aj keď tam človek už je. Násilné ukončenie tohto procesu ničí to, čo vzniklo úplne na začiatku. Zabitie dieťaťa je nemorálne preto, lebo ide o zničenie ľudskej prirodzenosti a nie preto, že ničíme už nejaké dostatočne rozvinuté ľudské orgány.

Umelé hranice

Stanovenie umelej hranice pre začiatok ľudského života vedie k nelogickým situáciám. Žiaľ, skutočnou a v zahraničí pomerne častou je situácia, keď dieťa prežije pokus o potrat a narodí sa živé. Bez pomoci prežije len krátky čas. Tu už očividne nejde o „telo matky“, ale o samostatnú ľudskú bytosť. Má lekár takéto dieťa zachraňovať? Aj napriek tomu, že pred minútkou bolo „povinnosťou“ lekára tento život vziať? Konštrukčný pohľad na človeka hovorí, že tento „zhluk buniek“  nemá napr. plne vyvinuté pľúca a mozog a teda, že takýto život možno ukončiť. Pri snahe lekárov však toto samostatné dieťa môže prežiť. Toto je nelogické a neľudské.

Na Slovensku sú potraty povolené do ukončenia 12. týždňa tehotenstva. Čo významné má takéto embryo v 13. týždni, čo mu v 12. ešte chýba? O polnoci, presne v tej sekunde, keď začína 13. týždeň tehotenstva sa predsa s dieťaťom nedeje žiadna výrazná zmena. Mení sa len nezmyselný právny status z nechráneného plodu, akoby nečloveka, na zákonom lepšie chránené dieťa. Toto je nelogické. Niekto by mohol namietať, že zákony sú plné takýchto umelých hraníc – napr. volebné právo. Keď sa budú voľby konať iba deň po mojich 18. narodeninách, tak „mám smolu“. Nemôžem voliť, aj keď sa moja vyspelosť a zodpovednosť za posledný deň nijako dramaticky nezvýšila. Ľudský život je však nepomerne vzácnejší ako volebné právo. Pri potrate ide o nenávratné zničenie osoby. Právo na život sa nedá zrealizovať „neskôr“. Volebné právo áno. Preto zákonná úprava ohraničenia života musí byť aj vedecky dôsledná a nemôže byť založená na pocite alebo nejakom neurčitom konsenze.

Ľudia sú z morálnych otázok už často unavení, avšak otázka života je veľmi dôležitá – ide v nej predsa o život! Ľahkosť, s akou ju rieši náš zákon o umelom prerušení tehotenstva je až mrazivá. Stačí iba žiadosť a nijaký dôvod. Žiadne zbytočné otázky. Tento stav považujem za nelogický a nemorálny. Skúsme s tým spoločne niečo urobiť. Najbližšia možnosť bude 20. septembra 2015 na Národnom pochode za život. Prídete?

Autorom je Peter Topor