O autorských právach v tradícii dada, fluxus, arte povera, či montážnej školy

Film mal byť pôvodne krátkometrážnym dokumentom o súdnom spore medzi hudobnou skupinou Negativland a vydavateľstvom Island Records. Kalifornskí experimentátori, známi vďaka zvukovým kolážam a samplovaním iných skladieb, totiž využili pasáže piesní U2, za čo ich vydavateľstvo zažalovalo. Keďže celá Baldwinova tvorba stojí na rovnakom princípe využívania cudzích materiálov, spor sa pre neho stal odrazovým mostíkom pre úvahy nad skostnateným poňatím autorského práva, ktoré bráni kreativite a chráni predovšetkým veľkých hráčov.

Craig Baldwin tvorí found footage filmy, teda prestriháva a pretvára staré filmové materiály do nových foriem. Vyberá kúsky z rôznych filmov (najčastejšie ide o tzv. ephemeral films – inštruktážne, náučné alebo reklamné filmy, ktoré má vo svojom archíve a ktoré doslova našiel kdesi vyhodené), rôzne ich kombinuje, dáva do nových kontextov a vytvára z nich nové filmy.

Ide de facto o techniku koláže, hojne využívanú vo výtvarnom umení minimálne od začiatku 20. storočia, no ďaleko nemá ani od hudobného samplovania či remixovania. Preto sa netreba čudovať, že podľa vlastných slov výrazne čerpá z tradície dadaizmu, ktorá v sebe spája hravosť, experimentovanie, no taktiež zmenu pohľadu, keď sa masové mohlo stať „umeleckým“, a najmä angažovanosť. Odkazuje aj na priekopníka fotomontáže Johna Heartfielda a jeho politicko-satirické diela (napr. tu, tu, tu), na DIY estetiku fluxus a využívanie materiálov okolo seba, na každodenné predmety pop artu, na arte povera a pretváranie objektov nájdených na ulici, na Jamieho Reida a jeho obaly albumov Sex Pistols v štýle anonymných listov, či v neposlednom rade na sovietsku montážnu školu a tvorcov ako Sergej Ejzenštejn a Dziga Vertov.

Preberanie a pretváranie už existujúcich materiálov však so sebou prináša problém – technicky by Baldwin mal mať na tieto materiály vysporiadané autorské práva. Koláže totiž nespadajú pod fair use, čo je koncept z amerického autorského práva, ktorý (teoreticky) umožňuje využívať časti diel, napríklad, na prednáškach či v paródiách. Baldwin, Negativland a ďalší síce vytvárajú nové diela a len ťažko možno hovoriť o zneužívaní niekoho iného, predsa sú postihnuteľní.

Súčasné autorské právo preto, podľa Baldwina, obmedzuje kreativitu, hoci vzniklo presne s opačným zámerom. Samozrejme, malo chrániť tvorcu, aby bol odmenený za svoju prácu a aby sa mu vrátili náklady spojené vytvorením diela, no zároveň malo podporovať spoločnosť, aby z tohto diela čerpala. Sám Baldwin nemá jasnú odpoveď na otázku, ako by autorské právo malo vyzerať, no evidentne má blízko k princípu, podľa ktorého, ak tvorca vypustil dielo do sveta, spoločnosť s ním môže narábať – napríklad ho pretvárať  do nových diel.

Sonic Outlaws tak nie sú iba príbehom jedného súdneho sporu, sú zároveň filmom o Baldwinovi, o istom spôsobe tvorby a myslenia.

Sonic Outlaws premietne Kino inak v nedeľu 27. septembra o 20h.
A4 – Priestor súčasnej kultúry, budova YMCA, Karpatská 2, Bratislava

Tomáš Hudák

(fotografia: MFDF Jihlava)