O billboardoch za rodinu a o tom, prečo za rodinu nie sú.
Je to už nejaký čas, čo Slovensko zažilo referendum o rodine. V boji za vlastné ideály a interpretácie pojmov sa vtedy verejný priestor stal miestom boja Aliancie za rodinu za základné kamene spoločnosti. Bola to doba kampane, ktorá útočila na primárne emócie ľudí, či už s otázkami referenda súhlasili, alebo nie. AzR vtedy tvrdohlavo presadzovala ich vlastný pohľad, bez rešpektu k tomu, že aj napriek odvolávaniu sa na akékoľvek univerzálne pojmy, v spoločnosti majú všetci právo na vyznávanie vlastných hodnôt a definíciu čo si pod nimi predstavujú a nemožno tieto hodnoty otáčať proti sebe, len z princípu, že ich všetci nechápeme rovnako.
Téma môjho blogu je teda pravdepodobne jasná. Aliancia za rodinu, ktorá sa nám občas pripomenie nejakou kampaňou či petíciou, sa tentokrát v súvislosti s bratislavskými župnými voľbami zapojila originálnym vizuálom. Sám sa priznám, že ma vzhľadom na históriu tejto organizácie na ňom ani nič neprekvapuje a sám asi ani nie je témou pre blog. Tento impulz prišiel až neskorej, keď som si na portáli Postoj prečítal samotné vyjadrenia aliancie k tomuto počinu. Chcem vopred povedať že, dohadovať sa na konzervatívnom Slovensku o tom, či rovnakopohlavné páry majú, alebo nemajú mať možnosť adoptovať si dieťa, je takpovediac skúška ohňom a aj napriek častej hystérií, ktorú AzR vyvoláva sa k tejto požiadavke žiadny politik relevantne nepostavil, dokonca aj tí liberálni sú v témach adopcie, alebo výchovy rovnakopohlavnými pármi, opatrní. Každý občan má v tejto téme právo na vlastný názor, do akejkoľvek miery je už založený na bulváre a hystérií, ktorú Aliancia rada využíva aj ohľadom dúhového prajdu.
„Požiadavkami Dúhového pochodu však nie je ani rovnosť a ani rešpekt. V skutočnosti sú to požiadavky dospelých na nerovnosť pre deti a na nerešpektovanie práv detí na otca a mamu..“
Samotnou myšlienkou prideov býva pritom hlavne podpora, zviditeľnenie, či oslava práv a slobôd ľudí s inou, než heterosexuálnou orientáciou/identitou. V tomto pochode ale nájdeme aj rodiny, aj príbuzných lgbti ľudí, nájdeme tam kamarátov, ktorí prišli vyjadriť podporu, ľudí pre ktorých je tento event vyjadrením celospoločenských zmien, či len potvrdením toho, že už nežijeme v spoločnosti, kde by sa mali lgbti ľudia schovávať, či aj ľudí, ktorí tento pochod chápu ako zábavu, podobne ako letný festival a aj takých, pre ktorých je to exhibícia. Vidíme tu spektrum ľudí, ktorých motívy sú pestré, nespája ich ani tak rovnaká politická orientácia, či miera angažovanosti, ani žiadny radikalizmus, ale jednoducho myšlienka spolupatričnosti s občanmi s minoritnou sexuálnou orientáciou/identitou. Sám som sa zúčastnil týchto pochodov v Prahe, celé tradičné rodiny s deťmi pochodovali vedľa mňa, nikto na nich nijak neútočil, nikto nespochybňoval ich hodnotu v spoločnosti, naopak úplne rovnoprávne sa zabávali spolu s ostatnými. Nikto nikde netvrdil, že dieťa ani spoločnosť nepotrebuje otca a mamu a ani ja sám si to nemyslím . Tvrdiť že gay pride je nejakým manifestom toho, aby deti nemali oboch rodičov je smiešne. Tento event je hlavne o všetkých deťoch, ktoré zistili že sa svojím spôsobom odlišujú od ostatných. Každé jedno dieťa jedného dňa môže požadovať rovnaké spoločenské zmeny a s tým či vyrástlo v rodine, akú si predstavuje AzR, nebodaj ich vlastnej , či sa objavuje na ich prospektoch to nemá nič. Je zvláštne, že záujmom týchto ľudí sa často stáva vyhľadávanie kontroverzií, ktoré by som pokojne kritizoval aj ja, aj každý iný bežný účastník tohoto pochodu, ktorých je drvivá väčšina.
„Je pre nás veľmi dôležité, aby župan v Bratislave nebol promotérom ideologickej agendy, ale aby bol nezávislým človekom, ktorý bude rešpektovať vôľu väčšiny rodičov a nebude im propagovať svoj radikálny pohľad či pohľad radikálnej skupiny osôb, ktoré podceňujú manželstvo muža a ženy a odmietajú deťom priznať právo na otca a mamu“
Je veľkým paradoxom, že AzR v minulosti tak urputne bojujúca proti plazivým ideológiám, či salámovým metódam, sa sama k nim ľahko uchyľuje. Už počas referenda, fungovala z ich strany akási stratégia zamlčiavania. Jednoducho nepovedať skutočné pohnútky nahlas, naopak ich zaobaľovať, do lákavejších a lákavejších balení o ochrane rodiny, hoci pointou všetkého je aj tak neochota akceptovať odlišný prístup k životu 0,2% párov, aký majú oni sami. Dnes vidíme, že sa týmto ľuďom jazyk pomaly uvoľňuje a do našej spoločnosti sa snažia prepašovať myšlienky, že inak úplne legitímne, demokratické pochody, ktoré sa konajú takmer všade vo svete a užívajú si podporu verejnosti, sú akýmsi prejavom niečoho radikálneho, extrémistického, skazeného, niečo čo nepatrí, či odporuje našej spoločnosti, alebo nebodaj zákonom. Pravda je však taká, že podobne ako v minulosti, jediný radikalizmus tu rozdúchava AzR. Rovnako, ako napríklad v kauze vyvesenia dúhovej vlajky na slovenskom veľvyslanectve v Maďarsku, sa jednalo extrémistov, radikalizmus, či totalitu. Princíp je tu však rovnaký, jednoducho len zlodej kričí chyťte zlodeja. Už dnes v našej spoločnosti s ústavne zakotvenou definíciou manželstva máme rovnakopohlavné páry, ktoré vychovávajú deti a v konečnom dôsledku skutočne závisí len na tom, ako ich vychovávajú, nie či spĺňajú definície AzR, ktorá už niekoľkokrát jasne ukázala neochotu akceptovať pluralitné uvažovanie o javoch v spoločnosti . Naopak dookola z ich strany vidíme polarizovanie, splošťovanie problematiky, v snahe prevalcovať nepriateľský tábor, pod zámienkou boja za rodinu.
„Obaja patria medzi výrazných promotérov tejto radikálnej agendy v politických pozíciách..“
Tieto vyjadrenia sú smutným precedensom, že na Slovensku sa rozširuje okruh ľudí posadnutých minoritnými témami, ktoré nemajú zásadnú spoločenskú relevanciu. Oveľa podstatnejšie, aby sme sa vrátili k billboardu, je predsa či daní kandidáti podporujú napríklad školstvo, materské školy, podporu nemajetných, rozvrátených rodín, osamelých rodičov a iné prorodinné opatrenia. Je podstatné aj, či podporujú boj proti korupcií, ktorá škodí všetkým a mimo iné vyháňa mladých a talentovaných ľudí zakladať si rodiny inam.
Osobne si myslím, že by sme si dávať pozor na ľudí, ktorí sú schopní poštvať proti sebe celú spoločnosť, len aby zadosťučinili svojmu presvedčeniu a ako terč si vybrali skupinu ľudí, s ktorou nesúhlasia. A áno dvojnásobne ak sa jedná o menšiny, ktoré možnosti brániť sa majú obmedzené. Sú ľudia, ktorí by radi javy v spoločnosti sústreďovali do dvoch protipólov, aby sa im ľahšie prehliadali neideálne veci, o ktorých sa im rozprávať nechce. Takmer každý v tejto spoločnosti prešiel modelom rodiny aký vyznáva AzR a koľko nás je, toľko rozličných skúseností by sme mohli mať. Vidíme široké kvalitatívne rozdiely výchovy v manželstve, napriek tomu, že každé z nich je manželstvom muža a ženy. Názor, že dieťa mamu a otca nepotrebuje, by sme skorej mali hľadať v konkrétnych rodinách, ktoré nefungujú, politikoch, čo prijímajú opatrenia čo vyháňajú za prácou ľudí do zahraničia, iných regiónov a nie medzi podporovateľmi dúhového pochodu.
Odkazy:
