Denník N

O cene mlčania

Prečo mlčia rektori vysokých škôl, prečo sa dištancujú od potenciálneho štrajku a akú to má cenu?

Nie len ja cítim istotu, že požiadavky štrajkujúcich učiteľov základných a stredných škôl boli a stále sú opodstatnené a sú len reakciou na dlhodobo neriešené problémy vzdelávania na Slovensku. Zhodujú sa na tom nielen odborníci na školstvo, ale aj rodičia, mnohí žiaci a študenti, a na základe mnohých rozhovorov v akademickom prostredí viem, že aj mnohí vysokoškolskí učitelia. Podstatnú časť januára som strávil v zahraničí a dianie z balkánskeho terénu som mal možnosť sledovať len veľmi obmedzene. Preto som sa hneď po návrate zaujímal, aký postoj zaujímajú k štrajku vysoké školy, v prvom rade Prírodovedecká fakulta UPJŠ, kde pôsobím.

Realita bola nepríjemne prekvapivá. Inštitúcia, ktorá sa podieľa na výchove budúcich učiteľov a neustále pociťuje pokles záujmu o učiteľské štúdium (čo je len výsledok nezáujmu o toto povolanie, čo zase v reťazi príčin je len dôsledkom marazmu v školstve, za ktorý sú zodpovedné všetky vlády Slovenska), síce postoj zaujala, no bez toho, aby čo len slovkom podporila oprávnené požiadavky učiteľov. Napriek tomu som bol vtedy vďačný aspoň za tieto slová z tohto stanoviska: „Preto považujeme za potrebné, aby bola situácii vo vzdelávaní venovaná náležitá pozornosť na všetkých úrovniach a bez ohľadu na obdobie roka či volebného cyklu.“ A nie len ja, vyjadrenie ocenili aj niektorí absolventi, dnes učitelia. Jeden citát z viacerých okrem iného dokresľuje obrovské nasadenie (mladých) štrajkujúcich učiteľov „áno!!! toto sa mi páči – naša alma mater stojí za svojimi absolventmi„.

No čas plynul, vláda neustupovala, naopak správala sa hanebne, učiteľom dochádzali sily až nakoniec ohlásili koniec štrajku … a štafetu mali prevziať vysoké školy. A v tomto momente som očakával silný hlas vedení univerzít a fakúlt, ktorý by pomohol umocniť (nielen) morálne opodstatnený apel na nápravu stavu v školstve. Namiesto silného hlasu najvyššie situovanej vzdelanostnej elity Slovenska prišlo až na pár výnimiek obrovské sklamanie.

Napríklad v postoji Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach sa vedenie jasne dištancuje od prípadného štrajku jej učiteľov: „Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach k dnešnému dňu nedisponuje žiadnym podnetom na rokovanie zo strany organizátorov štrajku vysokoškolských pedagógov.“ . Je to teda postoj, ktorý ani zďaleka nie je adekvátny situácii a problémom v školstve. Nedá sa povedať, že by to tvrdenie nebolo pravdivé, usvedčuje však z jednej podstatnej veci. Vedenie univerzity, a domnievam sa, že aj vedenia fakúlt, sa ani len nepokúsilo v akademickej obci zistiť, prediskutovať a formulovať postoj v slobodnej interakcii, tak ako by sa na akademickú pôdu patrilo. V stanovisku sa dávajú do kontrastu „vyjadrenia jednotlivcov“ s akýmsi „oficiálnym stanoviskom univerzity„, ktoré je negatívne, nepodporujúce požiadavky učiteľov a neopiera sa o poznanie názoru akademickej obce univerzity. A zdá sa, že podobný postoj zaujali aj ďalšie univerzity ako aj Slovenská rektorská konferencia. Preto sa natískajú rôzne otázky. Prečo rektori z titulu svojho postavenia neiniciovali v takej vážnej situácii širokú diskusiu v rámci svojich akademických obcí? Nebolo by lepšie postoje formulovať až po vyhodnotení názorov množstva ďalších kvalifikovaných, vzdelaných, tvorivých a pracovitých príslušníkov univerzít?

Pritom v minulosti to bolo trošku inak. Opäť príklad z Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. V stanovisku z roku 2012 vtedajšie vedenie univerzity píše nasledovné: „Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach sa od svojho vzniku nepretržite podieľa na príprave učiteľov na základnej a strednej škole. Z toho dôvodu si plne uvedomuje dlhodobo sa zhoršujúcu pozíciu vo vzdelávaní na všetkých typoch škôl na Slovensku. Necitlivé zásahy do vzdelávacieho systému viedli k výraznému zníženiu kvality vzdelávania, ale aj k zníženiu spoločenského a finančného ocenenia učiteľov. Tento jav je o to závažnejší, že jeho neriešenie sa už prejavuje celkovým poklesom kvality absolventov našich škôl na všetkých stupňoch vzdelávania a bude mať priamy dopad aj na ďalšie generácie. Napriek faktu, že štrajk je jedným z krajných riešení, podporujeme úsilie učiteľov o prezentáciu problémov nahromadených v našom vzdelávacom systéme a ich snahu o zodpovedné a konštruktívne  riešenie celého problému.“ A tak vyvstávajú ďalšie otázky. Čo sa oproti roku 2012 v školstve na Slovensku zmenilo? Zmenila sa situácia tak pozitívne, že jedna z najlepších vrcholných vzdelávacích inštitúcií Slovenska sa slovami svojho vedenia má potrebu od potenciálneho štrajku svojich pedagógov dištancovať? Prečo zrazu vedenie k problematike školstva, reprezentovanej v tejto konkrétnej situácii štrajkom učiteľov, mlčí?

Na mojej univerzite zverejnilo vedenie stanovisko k štrajku 12. februára 2016. Súbežne s týmto stanoviskom, a tu prichádza zrejme rozuzlenie, však boli zverejnené aj ďalšie informácie. Ide o správy z delegácie rektorov pre rokovanie o financovaní vysokých škôl. V správe z tohto rokovania, na ktorom s niekoľkými predstaviteľmi Slovenskej rektorskej komisie, vrátane jej prezidenta, rokovali predseda Národnej rady, predseda vlády a ministri financií a školstva Slovenskej republiky, sa okrem iného dá dočítať, že vysoké školy dostanú jednorázovo celkom 70 miliónov eur „na dofinancovanie a rozvoj vysokých škôl na rok 2016“ a „na rekonštrukciu vysokoškolských internátov pre verejné vysoké školy„. Iste, na inom mieste a v inom čase by som zatlieskal. Skvelé, vysoké školy sú predsa finančne poddimenzované a aj tie internáty sú často v dezolátnom stave. To sedí. Ale čo tu nesedí sú iné veci (a to pominiem závažný fakt, že na školy nižších stupňov sa napriek obetám učiteľov nenašlo). A o tejto (dodajme, že jednorázovej a nesystematickej) dotácii sa vie minimálne od konca novembra 2015. A znovu tie naliehavé otázky. Prečo sa dotácia zverejňuje až teraz, v predvolebnom období? Je aj toto len ďalšia forma (nečistého) obchodu súčasnej vlády s voličmi tejto krajiny? Obchodu v podobe „my dáme prachy“ – „vy dáte hlas“? A bolo mlčanie rektorov univerzít k štrajku učiteľov vykúpené týmto darom? Koho ubytujeme v zrekonštruovaných internátoch, ak sa na naše vysoké školy už žiadni učitelia hlásiť nebudú?

Nie som prvý, kto sa pýta na mlčanie špičiek univerzít. A veľmi by som si prial aby vzdelanostná elita Slovenska namiesto mlčania postoje univerzít formulovala otvorene a v slobodnej diskusii (nielen) s akademickou obcou. Verím, že stále je čas dokázať, že naše univerzity sú miestom slobody ale aj racionálneho ale najmä spravodlivého uvažovania. Ak takáto diskusia neprebehne, budem si žiaľ musieť myslieť, že cena mlčania rektorov má hodnotu sedemdesiatich miliónov. A pred zrakmi statočných učiteľov základných a stredných škôl sa hanbiť.

 

Titulná fotografia: knihy v historickej prvej verejnej knižnici v Ríme © Marcel Uhrin

Teraz najčítanejšie