BLOG
Tomáš Lukačovský
Tomáš Lukačovský
169 197

O čo všetko by sme prišli, ak by Slovensko vystúpilo z Európskej únie

Kotlebove referendum je proti národno-štátnym záujmom Slovenskej republiky aj proti záujmom jej občanov.

Bilbord ĽSNS pred parlamentnými voľbami 2016. Zdroj – Kotleba – ĽSNS

Po úspešnom referende o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ už viac nie je možné uvažovať o európskej integrácii ako o samozrejmom a nikdy nekončiacom procese. Výsledok referenda bez ohľadu na očakávané politické a ekonomické ťažkosti vo Veľkej Británii ďalej povzbudil radikálnych populistov a krajných pravičiarov naprieč celou Európou. Posilnenie snáh o vyhlásenie referenda o vystúpení z EÚ možno očakávať vo Francúzsku, Holandsku, Dánsku, Taliansku či Rakúsku. V strednej Európe má k podobnému referendu najviac našliapnuté Slovensko.

Ešte v deň ohlásenia výsledkov britského referenda nedočkavý Marian Kotleba oznámil, že ĽSNS začne zbierať podpisy na vyhlásenie referenda o vystúpení Slovenska z EÚ. Jeho video na Facebooku videlo za mesiac viac ako 170-tisíc ľudí. A budú to práve sociálne siete ako aj dobrá prítomnosť kotlebovcov v regiónoch, ktoré sa postarajú o zozbieranie 350-tisíc podpisov potrebných pre vyhlásenie referenda.

Referendum však stále bude čeliť viacerým prekážkam – od otázky jeho súladu s ústavou cez prezidentovu právomoc vybrať si termín konania až po tradične nízku účasť občanov na referende a prevládajúce proeurópske postoje slovenskej verejnosti. Britské referendum ale ukázalo, že očakávať musíme každý výsledok. Ak by teda slovenské referendum bolo úspešné, čo to bude znamenať pre Slovensko a jeho občanov? O čo všetko by sme prišli, ak by Slovensko vystúpilo z EÚ?

1. Prišli by sme o členstvo v eurozóne, možno aj o euro, naše úspory a mzdy by sa znehodnotili

Slovensko je od roku 2009 členom eurozóny, menovej únie, ktorú zriadila EÚ a do ktorej môžu vstúpiť len členské štáty EÚ. Členstvo v eurozóne a používanie eura síce spolu úzko súvisia, nejde však o to isté. Po odchode z EÚ by si Slovensko mohlo naďalej ponechať euro ako svoju národnú menu a to dvoma spôsobmi:

(1) na základe menovej dohody s eurozónou – euro takto používajú mikroštáty Andorra, Monako, San Maríno a Vatikán, ktoré nie sú členmi EÚ; alebo

(2) jednostranným rozhodnutím SR – euro takto „nelegálne“ používajú Čierna Hora a Kosovo.

V oboch prípadoch by však Slovensko nebolo oficiálnym členom eurozóny, nemalo zastúpenie v Európskej centrálnej banke a stratilo akékoľvek rozhodovacie právomoci o svojej mene. Navyše, prisilné euro by našu ekonomiku, ktorá sa po odchode z EÚ ocitne v recesii, priveľmi dusilo.

Eurozóna po poslednom rozšírení v roku 2015. Zelenou farbou sú označené štáty, ktoré používajú euro na základe menovej dohody s eurozónou. Tmavomodrou farbou sú označené štáty, ktoré používajú euro bez dohody s EÚ. Zdroj – Ignis Fatuus, Wikimedia Commons
Eurozóna po poslednom rozšírení v roku 2015. Zelenou farbou sú označené štáty, ktoré používajú euro na základe menovej dohody s eurozónou. Tmavomodrou farbou sú označené štáty, ktoré používajú euro bez dohody s eurozónou. Zdroj – Ignis Fatuus, Wikimedia Commons

Oveľa pravdepodobnejší je preto scenár, že autori úspešného referenda by volali aj po okamžitom návrate k slovenskej korune. Tá by sa dňom vzniku ihneď znehodnotila, no určite nie tak mierne ako libra po ohlásení brexitu (o 10 %), ale oveľa radikálnejšie. Občania by tak zo dňa na deň prišli o veľkú časť svojich úspor, reálne mzdy by poklesli a ceny v obchodoch vyleteli nahor.

Štátny dlh by sa stal neudržateľným, Slovensko by si nevedelo požičať a krajine by hrozil bankrot. Rozmohla by sa čierna ekonomika a tisícky nových nezamestnaných by našli uplatnenie ako „veksláci“. Slováci by totiž aj tak platili eurom, prípadne inou svetovou menou, pretože nová slovenská koruna by požívala minimálna dôveru.

2. Stratili by sme miliardy eur z eurofondov, výstavba diaľnic by sa takmer zastavila

EÚ funguje na princípe solidarity. V rámci solidarity získalo Slovensko od bohatších členských štátov miliardy eur, ktoré použilo na výstavbu diaľnic, ciest, železníc, kanalizácií a čistiarní odpadových vôd. Zrekonštruovali sme naše školy, úrady a kultúrne pamiatky. Zmodernizovali sme aj našu zastaranú verejnú správu, hoci to nebolo bez chýb. Vďaka eurofondom mohli slovenské firmy nakúpiť nové technológie, tisícky Slovákov rozbehlo svoje podnikanie a desaťtisíce ľudí si našli prácu.

Úsek diaľnice D1 Jánovce-Jablonov na Spiši, na ktorého výstavbu EÚ prispela sumou 156 miliónov eur (približne štyri pätiny celkových nákladov). Zdroj – atolentak, Wikimedia Commons
Úsek diaľnice D1 Jánovce-Jablonov na Spiši, na ktorého výstavbu EÚ prispela sumou 156 miliónov eur (približne štyri pätiny celkových nákladov). Zdroj – atolentak, Wikimedia Commons

Podľa najnovších vládnych štatistík je až 86 % verejných investícií na Slovensku realizovaných  z prostriedkov EÚ. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí zase vypočítalo náš celkový „zisk“ z členstva v EÚ. Ak očistíme naše príjmy z európskych zdrojov o odvody SR do rozpočtu EÚ, tak Slovensko získalo v rokoch 2004 až 2006 600 miliónov eur. V rokoch 2007 až 2013 sme si prilepšili o ďalších viac ako 6,7 miliardy eur. Táto suma bude napokon ešte vyššia, pretože Slovensko časť prostriedkov dočerpávalo ešte v rokoch 2014 a 2015.

V programovom období 2014-2020 môžeme čerpať ďalších 15,3 miliárd eur. Najviac, takmer 4 miliardy eur, má ísť na dopravu a informatizáciu. Ak z EÚ vystúpime, o veľkú časť týchto peňazí prídeme. Najviditeľnejším efektom by bolo posunutie dokončenia D1 z Bratislavy do Košíc o ďalších pár rokov. Výstavba menej dôležitých diaľnic a rýchlostných ciest, napríklad južných trás R2 a R7 či tunela Donovaly, by sa odložila na neurčito.

3. Slovenským exportérom by sa sťažil prístup na odbytiská, desaťtisíce ľudí by prišli o prácu

Ak by Slovensko vystúpilo z EÚ, je veľmi nepravdepodobné, že by ostalo súčasťou jednotného trhu EÚ. Ak by sme v ňom totiž chceli naďalej ostať, museli by sme poslušne prijímať všetku európsku legislatívu, no už by sme nemali svojich zástupcov v Bruseli, ktorí by vstupovali do legislatívneho procesu a presadzovali záujmy SR.

To by bolo totálne porušenie sľubov rôznych populistov, že „zastavia diktát Bruselu“ a „vrátia kompetencie do národných rúk“. Čo by potom svojim voličom povedali všetci euroskeptici, od Mariana Kotlebu cez Borisa Kollára až po Richarda Sulíka? Ak by si ľudia zvolili vystúpenie z EÚ, tak veľmi reálne by hrozil aj úplný odchod z jednotného trhu – ako dôsledok populizmu, krachu rokovaní o odchode či hnedého volebného prekvapenia 2020.

EÚ by tak získala možnosť kedykoľvek uvaliť na slovenské tovary clo či rôzne ťažko splniteľné normy. Ak by tak aj neurobila, už samotná hrozba by zhoršovala naše podnikateľské prostredie a znižovala dôveru potenciálnych investorov. V tejto súvislosti treba mať na pamäti, že 90 % zahraničných investícií prichádza na Slovensko dlhodobo z krajín EÚ.

Colná závora na hranici. Zdroj – Pixabay
Colná závora na hranici. Zdroj – Pixabay

Čo sa týka už existujúcich investícií a zabehnutých firiem, Slovensko dnes vyváža 85 % všetkých tovarov do krajín EÚ. Každý ekonóm potvrdí, že európsky trh s 500 miliónmi bohatých spotrebiteľov nenahradí ani krachujúce Rusko ani vzdialené trhy Južnej Ameriky. Veľké fabriky by pravdepodobne zalobovali v Bruseli a podali Slovensku pomocnú ruku, pretože bude v ich záujme ochrániť svoje investície. Takúto možnosť by ale nemali menšie firmy a slovenskí podnikatelia. Nech sa na poexitové scenáre nazeráme akokoľvek, nedôvera a neistota by spustili špirálu znižovania výroby a prepúšťania.

4. Potraviny, roamingové hovory aj letenky by zdraželi

Nie je to ale len EÚ, ktorá by mohla zaviesť clo a rôzne prekážky technického, právneho a administratívneho charakteru. To isté by mohlo spraviť Slovensko voči tovarom pochádzajúcim z krajín EÚ. Je veľmi pravdepodobné, že slovenská vláda by sa po vystúpení z EÚ začala správať protekcionisticky a chcela pomôcť domácim podnikateľom a poľnohospodárom.

V prípade uvalenia kvót či úplného zákazu dovozu „cudzích“ potravín ako mäsa, vajec či mlieka, ktoré sú dnes vďaka mimoslovenskej konkurencii a európskym prebytkom pomerne lacné, by nasledovalo ich okamžité zdraženie. S menším výberom by šla zákonite dole aj kvalita, pretože kde nieto konkurencie, nie je snaha zlepšovať sa. Navyše, slovenskí poľnohospodári by prišli o európske dotácie a nie je vôbec isté, že slovenská vláda čeliaca ekonomickej recesii by našla dostatočné prostriedky na ich dotovanie.

Podobné scenáre by sme sledovali aj v iných sektoroch, napríklad v telefonickej komunikácii, leteckej doprave či internetovom obchode. Celoeurópska hospodárska súťaž prispela k tomu, že telefónne hovory, letenky alebo tovary zakúpene cez internet sú historicky najlacnejšie. Mimo jednotného trhu by slovenských spotrebiteľov čakalo zdražovanie na všetkých frontoch. Úplne zrušenie roamingu, ktoré je naplánované na rok 2017, by sa nás po novom nemuselo týkať.

5. Skončilo by sa slobodné cestovanie Slovákov po Európe

Slovensko je od roku 2007 súčasťou Schengenského priestoru. Naši občania tak nemusia absolvovať pri cestách do väčšiny krajín EÚ pasovú ani hraničnú kontrolu. Priestor bez vnútorných hraníc je nevyhnutný pre správne fungovanie jednotného trhu a voľného pohybu osôb, tovarov, služieb a kapitálu.

V súvislosti so Schengenom by pri vystupovaní z EÚ nastal podobný rozpor medzi zdravým rozumom a populizmom ako pri našom členstve v eurozóne a na jednotnom trhu. Súčasťou Schengenu totiž tiež môžeme ostať naďalej na základe separátnej zmluvy medzi SR a EÚ, podobne ako dnes Nórsko či Švajčiarsko. Ale ako by takýto poexitový scenár vyzeral vo svetle sľubov radikálov a populistov, že „ochránia hranice“ a „nevpustia na územie SR žiadnych migrantov či moslimov“? Len v susednom Rakúsku praktizuje islam približne 750-tisíc ľudí.

Znovuzavedenie hraničných kontrol by spolu s protekcionistickými opatreniami slovenskej vlády mohlo vyústiť až do situácií, ktoré si dnešná mladá generácia nemôže ani pamätať. Slovenskí colníci nám začnú pri návrate z Rakúska, Maďarska či Poľska prehľadávať batožinový priestor áut, žiadať doklady o kúpe tovaru a zabavovať všetko, čo nespĺňa slovenské normy alebo na čo je uvalené obmedzenie či zákaz dovozu: „Pán šofér, koľko kilogramov mäsa dovážate?“

Hraničný priechod medzi Talianskom a Švajčiarskom. Zdroj – Diego Menna, Wikimedia Commons
Čakajúce autá na hraničnom priechode medzi Talianskom a Švajčiarskom. Zdroj – Diego Menna, Wikimedia Commons

Colníci ostávajúcich členských štátov EÚ by sa mohli správať podobne, v najhoršom prípade by mohli žiadať od občanov SR aj víza. Znovuzavedenie víz by nám mimo EÚ a Schengenu hrozilo aj zo strany USA a Kanady. Bezvízový styk s týmito krajinami sme získali najmä vďaka nášmu členstvu v Schengene, na ktorý sa v rámci medzinárodného cestovania nazerá ako na jednu krajinu so spoločnou vízovou politikou.

Obmedzenie či zrušenie voľného pohybu Slovákov v EÚ by najviac pocítili ľudia, ktorí sa presťahovali do pohraničia v Kittsee, Bergu, Hainburgu, Rajke či Komárome, no ostali pracovať na Slovensku. Na oboch stranách by došlo aj k poklesu turizmu. Výlety Slovákov do Viedne či Poliakov do Tatier by sa kontrolami na hraniciach ľuďom znechutili. Strednej a staršej generácii by sa zase pri ceste k Jadranskému moru obnovili spomienky na viachodinové nočné zastávky na hraničných priechodoch.

6. Nemohli by sme slobodne pracovať či študovať v Európe, slovenskí študenti by mohli prísť o Erasmus+

Podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska dnes žije v zahraničí približne 330-tisíc Slovákov, z ktorých 300-tisíc tam pracuje a 30-tisíc študuje. Podľa Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce najviac Slovákov odišlo do Spojeného kráľovstva (64-tisíc), Nemecka (38-tisíc), Rakúska (25-tisíc), Írska (10-tisíc) a Talianska (8-tisíc), čiže prevažne do členských štátov EÚ. Táto štatistika obchádza Česko, kde historicky žije, študuje a pracuje najviac Slovákov – až približne 100-tisíc.

V prípade vystúpenia z EÚ by sme opustili aj spoločný európsky pracovný trh a krajiny čeliace vysokej imigrácii ako Nemecko či Rakúsko by mohli voči občanom SR kedykoľvek zaviesť pracovné obmedzenia. O to viac by tento scenár hrozil, ak by z EÚ vystupovali aj ďalšie štáty – vtedy by sme museli uzatvárať zmluvy s každou krajinou osobitne, pričom my by sme ako krajina pôvodu migrantov ťahali za kratší koniec. Je teda isté, že veľká časť pracujúcich Slovákov by sa musela vrátiť na Slovensko, kde by ďalej posilnili rady nezamestnaných ľudí poprepúšťaných z fabrík.

Život by sa sťažil aj slovenským študentom. Na európske vysoké školy by sa nemohli hlásiť v takej miere a tak ľahko ako doteraz. Slovensko by pravdepodobne prestalo participovať aj na európskom výmennom programe Erasmus+, ktorý je financovaný z rozpočtu EÚ. Len do roku 2013 absolvovalo tento program takmer 18-tisíc slovenských študentov. Ďalšie tisíce našich študentov by tak prišli o možnosť krátkodobo žiť, študovať a získavať skúsenosti v inej krajine s finančným krytím až do výšky 640 eur mesačne pre najslabšie sociálne skupiny.

7. Stratili by sme občianstvo EÚ a všetky jeho výhody, museli by sme vymieňať doklady

Každý občan členského štátu EÚ je automaticky aj občanom EÚ. Európske občianstvo nenahrádza slovenské občianstvo, je len jeho rozšírením, dopĺňa ho a je naň plne naviazané. Po vystúpení z EÚ by sme o toto prídavné občianstvo prišli a stratili prístup aj k všetkým výhodám, ktoré poskytuje. Občianstvo EÚ nám pritom prináša len práva, žiadne povinnosti.

Slováci by najviac pocítili stratu diplomatickej a konzulárnej ochrany v krajinách, kde Slovensko nemá svoje diplomatické misie a konzulárne úrady. V týchto krajinách sú nám dnes iné členské štáty EÚ povinné poskytnúť pomoc. Ak teda stratíte pas, máte vážnu nehodu, stanete sa obeťou násilia alebo vás uväznia na Filipínach, v Nepále, Saudskej Arábii, Kongu či Paname, môžete sa obrátiť so žiadosťou o pomoc napríklad na veľvyslanectvá a konzuláty Francúzska či Nemecka, ktoré majú zastúpenie nielen v týchto krajinách, ale takmer všade vo svete.

Slovenská republika nemá diplomatické misie všade vo svete. Naše misie absentujú v Afrike, Južnej Amerike a na Blízkom a Strednom východe. Zdroj – Aquintero82, Wikimedia Commons
Slovenská republika nemá diplomatické misie všade vo svete. Naše misie absentujú v Afrike, Južnej Amerike a na Blízkom a Strednom východe. Zdroj – Aquintero82, Wikimedia Commons

Na občianstvo EÚ je naviazaná aj sloboda pohybu a pobytu v Únii, následná nediskriminácia v členských krajinách a dokonca aj možnosť voliť primátora mesta v členskom štáte, v ktorom ste sa usadili. Občianstvo EÚ nám garantuje právo voliť a byť volený do Európskeho parlamentu, komunikovať s inštitúciami EÚ v slovenčine či mať rovnaký prístup k zamestnaniu v inštitúciách EÚ.

Bez občianstva EÚ sa po viacerých stránkach staneme druhoradými Európanmi. Samozrejmé veci, ako je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v iných členských štátoch EÚ, sa skomplikujú.  Z praktickej stránky by nás najviac mrzela nutnosť povymieňať cestovné pasy a zdravotné preukazy a pravdepodobne aj občianske a vodičské preukazy. Všetky tieto doklady dnes svojou podobou demonštrujú našu príslušnosť k EÚ.

Cestovný pas, občiansky preukaz a európsky preukaz zdravotného poistenia v súčasnej podobe. Reprofoto – internet
Cestovný pas, občiansky preukaz a európsky preukaz zdravotného poistenia v súčasnej podobe. Reprofoto – internet

8. Hlas Slovenska by zoslabol a bol by menej počuť

Vďaka členstvu v EÚ majú menšie a slabšie krajiny šancu, že ich hlas bude lepšie počuť. V európskych inštitúciách je náročné odignorovať názory členských štátov. V Európskej rade (na summitoch predsedov vlád a hláv štátov) aj v Rade EÚ (na stretnutiach rezortných ministrov) sa najdôležitejšie rozhodnutia prijímajú jednohlasne, takže každý členský štát vlastne disponuje právom veta.

V menej závažných oblastiach sa rozhoduje kvalifikovanou väčšinou, no ani tú nie je ľahké dosiahnuť. Kvalifikovaná väčšina znamená, že za vec musí zahlasovať 55 % členských štátov (dnes 16 z 28) reprezentujúcich aspoň  65 % obyvateľov EÚ. Slovenskí politici ako Richard Sulík často hovoria o takzvanom „diktáte Bruselu“, pritom Rada EÚ, kde sedia aj slovenskí ministri, musí odsúhlasiť každý jeden právny akt, ktorý navrhne Európska komisia. A aj v tej sedí presne jeden Slovák, rovnako ako jeden Nemec či jedna Poľka.

Návrhy právnych aktov musia navyše prejsť aj Európskym parlamentom, kde sú tiež zvýhodnené menšie členské štáty. Veľké štáty majú menej poslancov, než na aký majú nárok podľa ich populácie, a malé štáty zase viac. Napríklad, Nemecko má namiesto 120 poslancov len 96, kým Slovensko má namiesto 8 až 13 poslancov.

Ak vystúpime z EÚ, naši politici a zástupcovia prídu o možnosť vystupovať na pôde európskych inštitúcií a ovplyvňovať európsku politiku. Ich hlas z Bratislavy bude slabší a bude ho počuť menej často. Ak treba dôkaz, že aj menšie krajiny dokážu ovplyvniť smerovanie EÚ, treba si spomenúť na postoje Slovenska, Česka či Maďarska počas migračnej krízy v roku 2015. Je nepochybné, že stredoeurópsky zásadný postoj ovplyvnil celoeurópsku verejnú mienku a názory veľkých krajín ako Nemecko. Mimo EÚ bude mať náš hlas podobnú váhu, akú má dnes hlas Srbska či Bieloruska.

To by bolo vo veľkom kontraste predovšetkým s naším predsedníctvom v Rade EÚ, keď hlas Slovenska ešte zosilnel, pretože teraz hovoríme aj za 500 miliónov Európanov. Ešte niky sme nemali k dispozícii možnosť cez našich diplomatov, ministrov, premiéra a prezidenta vplývať v takej miere na európsku a svetovú politiku. Ak teda niekto tvrdí, že Brusel oslabuje Bratislavu, nie je to pravda. Práve vďaka EÚ je slovenský hlas silnejší.

Logo slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Zdroj – Denník N
Logo slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Zdroj – Denník N

9. Slovenská suverenita by bola krehkejšia, opäť by sme sa ocitli vo sfére mocenských záujmov

K tradičným mýtom o bruselskom diktáte a oslabovaní národných štátov sa často pridáva aj názor, že EÚ oberá členské štáty o suverenitu. Opak je však pravdou. Špeciálne v prípade menších a slabších členských štátov je to práve EÚ, ktorá posilňuje ich suverenitu. Veď aká silná by bola suverenita Estónska či Lotyšska, ak by nikdy nevstúpili do EÚ (a tiež do NATO)? Ukrajina si to na vlastnej koži vyskúšala v roku 2014. Podobne by sme mohli argumentovať v prípade Belgicka krátko po druhej svetovej vojne, ktoré bolo predtým dvakrát po sebe okupované Nemeckom.

Aj Slovensko má skúsenosť s tým, že jeho suverenita bola v minulosti niekoľkokrát pošliapaná. Najprv sme boli núteným vazalom Tretej ríše, neskôr okupovaní sovietskymi vojskami. Suverenita slovenského národa zažila svetlé obdobia práve vtedy, keď sme boli členmi demokratických zoskupení – medzivojnového Československa a modernej Európskej únie. Mimo EÚ by sme opäť čelili starým hrozbám a vynorili by sa aj nové.

Napadnutie Poľska v roku 1939. Aj územie Slovenska sa nachádzalo vo sfére záujmu Tretej ríše a Sovietskeho zväzu. Zdroj – Listowy, Wikimedia Commons
Napadnutie Poľska v roku 1939. Aj územie Slovenska sa nachádzalo vo sfére záujmov Tretej ríše a Sovietskeho zväzu. Zdroj – Listowy, Wikimedia Commons

Vzhľadom na udalosti na Ukrajine sa dnes hovorí predovšetkým o ruskej hrozbe. Tá je historicky daná a skutočne reálna. Nie je náhoda, že kotlebovci, ktorí volajú po odchode Slovenska z EÚ, sú súčasne obdivovateľmi Putinovho režimu v Rusku a existujú aj podozrenia o ich financovaní z Moskvy.

Mimo EÚ by sa na Slovensku paradoxne ešte viac posilnil aj vplyv Nemecka. Naša ekonomika je s nemeckou prepojená už dnes a nie je náročne predpovedať, že po odchode z eurozóny by nová slovenská koruna musela byť naviazaná na euro (či na novú nemeckú marku). Nezmyselná debata o „diktáte“ by teda len zmenila svoj predmet – Brusel by vymenila za Berlín.

Bez silnej EÚ by sa Slovensko ocitlo takpovediac v rukách svetových mocností. Každú zimu by sme sa obávali, či Rusko neprestane dodávať zemný plyn cez Ukrajinu a či nám v takom prípade pošle Nemecko spätným tokom dostatok náhradných dodávok. Žiadny Brusel by nám už nemusel v kríze pomáhať, vystačiť by sme si museli s našimi bilaterálnymi vzťahmi.

Zástancovia odchodu Slovenska z EÚ tiež zabúdajú na to, že bez Únie vzrastie v našom regióne dôležitosť NATO a jeho najsilnejšieho člena – Spojených štátov amerických. Kotlebovci určite nepomysleli na to, že v krajnom prípade rozpadu celej EÚ by sa také Poľsko ešte viac primklo k USA a záujem Spojených štátov o stredoeurópsky región by vzrástol.

10. Demokracia by bola ohrozená, vrátiť by sa mohla atmosféra 90. rokov

A napokon, na Slovensku by prestali platiť aj všetky európske zmluvy a rozsudky, ktoré nám dnes garantujú demokraciu, právny štát a ľudské práva. Ako však hovorí známe heslo volebnej kampane Billa Clintona – „It‘s the economy, stupid!“, bola by to najmä ekonomická katastrofa, ktorá by do vlády posadila poexitových populistov, radikálov a mesiášov s autokratickými sklonmi.

Tí istí politici, ktorí by bojovali za odchod Slovenska z EÚ, by sa mohli prezieravo chopiť šance a sľúbiť pozviechať Slovensko na nohy. Z prepadu ekonomiky, nárastu nezamestnanosti, zdražovania a vlastne zo všetkého zlého by obvinili Brusel a Rómov. Sľúbili by urobiť poriadok a vytvoriť zo Slovenska druhé Švajčiarsko.

Ak by šancu dostali, v skutočnosti by to dopadlo podobne ako v 90. rokoch. Slovensko by sa dostalo do medzinárodnej izolácie, fabriky po niekdajších zahraničných investoroch by rozkradla nová politická elita a ľudia by sa báli verejne prezentovať svoj názor. Rozmohla by sa čierna ekonomika, vekslovanie a pašovanie. Vzniklo by nové podsvetie a nájomné politické vraždy by boli späť. Sloboda v médiách a na internete by sa stala minulosťou.

Odchodom z EÚ by sme si naordinovali desaťročia neslobody a ekonomického úpadku

Nenaleťme politikom, ktorí žiadajú odchod Slovenska z EÚ. Slovensko bez EÚ nemá šancu byť úspešnou krajinou. Marian Kotleba, Boris Kollár, ale aj taký Richard Sulík sa mýlia, ak si myslia, že mimo EÚ alebo v menšej a slabšej EÚ nám bude lepšie. Sú to rovnakí populisti ako Nigel Farage, ktorí by v prípade nášho odchodu z EÚ nevedeli, ako postupovať ďalej.

Ak aj odchod Slovenska z EÚ má nejaké výhody, všetky úplne zatieni fakt, že po odchode by nasledovali desaťročia neslobody a ekonomického úpadku. Referendum, o ktorého vyhlásenie sa snažia kotlebovci, je proti národno-štátnym záujmom Slovenskej republiky aj proti záujmom jej občanov. Odchod z EÚ je ekonomický nezmysel, bezpečnostná hrozba a dobrovoľné zastavenie ďalšieho rozvoja Slovenska. Odmietnime túto myšlienku, kým je čas.

Diskutovať je možné aj tu.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Blogovaním chcem prispieť do diskusie o tom, aké Slovensko a akú Európsku úniu chceme. Slovensko podľa mňa má na to, aby zotrvalo v klube najvyspelejších štátov sveta – jadre EÚ. Máme na to byť súčasťou demokratickej, spravodlivej, ekologickej, modernej a silnej Európy.

Blogy

|