Denník N

O Cvernovke a trochu viac

Pracovné stretnutie v Cvernovke.
Pracovné stretnutie v Cvernovke.

Nebudem klamať, nepatrím medzi ľudí, ktorí dobre rozumejú umeniu a kultúre. Nieje to veľmi moderné, dnes vám málokto povie niečo také, ale z mojej strany je to úprimné. Mám veľmi rád dobré koncerty, často sa mi páči divadelné predstavenie, ocením krásnu výstavu, ale nepovažujem sa za človeka, ktorý prenikol do sveta umelcov a hlboko ho pochopil. Ako bratislavský župan viem, že kultúra je naša originálna kompetencia, ktorá nám vyplýva zo zákona: ako regionálna samospráva sa musíme starať o to, aby sme zabezpečili občanom celého kraja kvalitnú kultúru najmä prostredníctvom našich inštitúcií, ktoré majú regionálnu pôsobnosť (presahujú rozmer mesta či mestskej časti).

Pred približne dvoma rokmi sme na bratislavskej župe prijali novú stratégiu rozvoja kultúry. Niekto by mohol povedať, že je to rutinný dokument, ktorý musí prijať každý kraj a málokto ho podrobne študuje. Tá naša nás však postavila pred celkom nové úlohy. Vďaka dôvere poslancov, ktorí prijatie stratégie schválili, sme rozšírili svoje kompetencie na výraznú podporu nezávislej kultúry, teda tej, ktorá nemá pravidelné financovanie zo strany verejného zriaďovateľa. Vznikla Bratislavská regionálna dotačná schéma – grantový program, aký nemá žiadny iný kraj a to aj z pohľadu mechanizmu rozhodovania, aj v zmysle výšky finančného balíka.

Schvaľovaniu dotácií v našom zastupiteľstve predchádza nezávislé odborné hodnotenie postavené na komisii špičkových odborníkov na každú z podporovaných oblastí. V roku 2017 sme do schémy vložili 900.000 Eur. BRDS, ako ju v skratke voláme, má dnes taký kredit, že sa na nás obracajú kultúrni aktéri z iných krajov s žiadosťou o sprostredkovanie nášho know-how. Netušil som, aký obrovský dopyt po verejných zdrojoch v oblasti kultúry v našom kraji máme. Tiež som netušil, ako veľa môže takáto podpora pre rozvoj (najmä) nezávislej kultúrnej scény znamenať. Začal som navštevovať množstvo kultúrnych akcií, ktoré sme podporili, stretávať sa s ľuďmi, ktorí za nimi stoja, a rozprávať sa s nimi. Stal som sa i súčasťou príbehu divadla Štúdio Tanca v Bábkového divadla na rázcestí v Banskej Bystrici, ktorí mali so svojim VÚC presne opačný kontakt – dotácie im zastavili a odmietli sa s nimi rozprávať. Naučil som sa citlivejšie vnímať umeleckú tvorbu, začal som chápať, v čom je pre nás dôležitá. Zorganizoval som tri večery pod názvom Bez kultúry nie sme, na ktorých sme sa rozprávali o tom, aká je úloha kompetentných vo vzťahu k umeniu a kultúre.

Členovia Cvernovky a jej dozornej rady na stretnutí s bratislavským županom Pavlom Frešom.
Pracovné stretnutie v Cvernovke.

Do takto pripravenej hlavy vstúpila 1. mája 2016 skupina štyroch mladých mužov, zakladateľov Nadácie Cvernovka: režisér Vilo Csino, manažér Braňo Čavoj, dizajnér Boris Meluš a fotograf Šymon Kliman. Previedli ma po areáli bývalej cvernovej továrne na Páričkovej, ktorú som registroval a vedel som o jej fungovaní, predtým som však vovnútri nebol, a ukázali mi kreatívny ekosystém, ktorý sa vyznačoval obrovskou tvorivou energiou v tej najčistejšej forme, ktorou sa vyznačujú len tie veci, ktoré vznikli spontánne. Povedali mi, že sa musia vysťahovať a že potrebujú nové priestory, inak všetci tí umelci, dizajnéri, kreatívci, inovátori, všetky tie start-upy, fotoateliéry, zdieľané pracovné dielne, kancelárie, spoločné a kultúrne priestory, tie stovky ľudí, ktorí denne vedľa seba podnikali, pracovali, tvorili a vzájomne sa inšpirovali, všetko sa to rozpŕchne a spoločná synergia zanikne.

Nebolo to jednoduché a klamal by som, keby som povedal, že som to mávnutím čarovného prútika vyriešil. Ale neprešli ani dva mesiace a zastupiteľstvo kraja schválilo Nadácii Cvernovka 25-ročný prenájom budovy bývalej chemickej školy na Račianskej. Bola to situácia, kedy bolo nutné urobiť správne rozhodnutie v rýchlom čase a nám sa to spoločne podarilo. Nebolo potrebné zdržiavať sa tým, že by mi niekto vysvetľovať opodstatnenosť tohto kroku či dôležitosť podpory kreatívneho priemyslu. To všetko som už vedel a pomohol som tomu, čo som považoval za správne.

Včera bolo 1. mája 2017 a ja som sa celý deň spolu s chalanmi z Nadácie prechádzal po škole, ktorú sme si pred rokom spoločne poprvýkrát obzerali – bola rozbitá, opustená a studená. Včera bola čistá, nová, plná ľudí a spoločného entuziazmu, ktorý sa tam dal krájať. Dokázali to – školu opravili, našli na to peniaze, sami zahodili na chvíľu svoje kariéry a obliekli si montérky, aby vybudovali niečo, čoho hodnota bude trvalá. Klobúk dole, chlapi. Toto partnerstvo, ktoré sme spolu nadviazali, môže podľa mňa slúžiť ako vzor spolupráce verejného a súkromného sektora, ako dôkaz, že sa to dá a že keď spojíme sily, vieme vybudovať v rekordnom čase niečo, čo má význam pre obrovské množstvo ľudí na dlhý čas.

Teraz nás čaká ďalšia fáza, a tá bude ešte ťažšia. Nadácia Cvernovka má
pripravený koncept rozšírenia areálu kreatívneho centra o budovu internátu, kde by chceli miestnej štvrti a celému kraju ponúknuť nové funkcie. Chcú poskytovať zvýhodnené bývanie pre umelcov (a nielen pre nich), chcú vytvoriť inovačné centrum pre metropolitné témy, poskytnúť zdieľaný priestor pre mimovládne organizácie a rozšíriť verejné funkcie areálu o športoviská, centrum voľného času a podobne. Sedíme spolu nad papiermi a hľadáme najmä model udržateľného financovania, pretože aj internát potrebuje rekonštrukciu. V júni, presne rok po hlasovaní o prenájme školy, bude zastupiteľstvo schvaľovať dlhodobé využitie internátu. Nebude to jednoduché, ale v kúte duše verím, že keď prídem na Račiansku 1. mája 2018, budeme spoločne otvárať celý areál. Lebo dnes môžeme bez preháňania povedať, že to spolu vieme urobiť, že sa to dá – a to je silný záväzok.

Teraz najčítanejšie

Pavol Frešo

Aktuálne pôsobím vo funkcii predsedu Bratislavského samosprávneho kraja, bratislavského župana. Vyštudoval som Fakultu elektrotechniky a informatiky na STÚ a Fakultu podnikového manažmentu na EÚ. Pracoval som ako programátor, neskôr som v tomto odvetví aj podnikal. Pôsobil som v SDKÚ-DS ako poslanec a predseda. Mám tri deti, venujem sa fotografovaniu, knihám a rekreačne cyklistike.