Denník N

O dobšinský židovský cintorín sa starajú aj študenti

September 2016.  Dobšiná, Jarková ulica, sídlisko Rozkvet. V pamätný deň venovaný obetiam holocaustu a rasového násilia stojíme s dcérou na chodníku pri jednej z bytoviek a pýtame sa starších ľudí, čo idú práve okolo, či nevedia, kde stála dobšinská synagóga. „Tu v Dobšinej to volali Židovský kostol. Tam stála, oproti katolíckej fare.“ Poďakujeme sa staršej pani a pokračujeme k miestu, na ktoré ukázala. K miestu, kde stál „dobšinský židovský kostol“. Po synagóge ani stopy. Po vojne, keď už bolo isté, že ju nebude nikto potrebovať, ju zbúrali kvôli výstavbe bytoviek. Na miesto, ktoré sme hľadali, položím bielu ružu, symbolicky za všetkých Dobšinčanov, ktorí besnenie fašistov počas druhej svetovej vojny neprežili. Na Zimnej ulici stretávame staršieho pána, ktorý sa nás pýta, odkiaľ sme a čo robíme v Dobšinej. Predstaví sa nám ako pán Šmelko a svojím rozprávaním pripomenie časť dobšinskej minulosti tak, ako si ju pamätá on, obyvateľ Dobšinej. Dcéra rozhovor s ním nahráva: „To bol židovský kostol, tak sa to volalo. Mal také krásne farebné sklá, okná mal také farebné, červené, modré, zelené, také zvláštne.“ Pán Šmelko ukáže na miesto pod Zimnou ulicou oproti katolíckej fare. „Niektorí sa vrátili, mali to šťastie, že sa vrátili z tých koncentrákov, prišli domov a už nemali kde bývať, lebo bolo obsadené. Bol obsadený dom cudzími ľuďmi, tak zase museli ísť preč. Nemali nárok do svojich vlastných domov prísť.“ Takto nám pán Šmelko opísal situáciu židovských obyvateľov Dobšinej po druhej svetovej vojne. Pán Šmelko spomína na židov Dobšinej. Autorka videa: Nikoleta Liptáková, študentka UNIPO https://vimeo.com/196422019 .

Spomínam si, že históriu dobšinských židov skúmala aj pani Ing. Arch. Eva Šmelková z Pamiatkového ústavu v Rožňave, ktorá sa k téme v článku, ktorý bol uverejnený v Dobšinských novinách, vyjadrila takto: „V roku 1898 kúpili na Jarkovej ulici (dnešné sídlisko Rozkvet) jeden dom, ktorý bol v roku 1903 prestavaný na terajšiu synagógu a v tomto roku, 8. októbra, bola synagóga rabínom Izákom Lembergerom z Rožňavy slávnostne otvorená.“ Podľa našich informácií synagógu projektoval a vystaval tunajší staviteľ Andrej Značko. Stavba stála okolo 7500 vtedajších korún. Z kroniky sa dozvedáme aj o spolkoch, ktoré židovskí obyvatelia v Dobšinej mali. „Cirkev má zriadený spolok „Talmud Tóra“, ktorý udržuje hebrejskú školu, v ktorej sa deti v rámci vyučovania náboženstva učia čítať a písať po hebrejsky. Vo večerných hodinách vykladá sa dospelým sväté písmo“. Talmud Tóru, teda učenie judaizmu, založil v Dobšinej Izák Katz. Učitelia tejto hebrejskej školy sa menili a mali rôzne kvalifikácie, niektorí boli aj diplomovaní. Dozvedáme sa ale aj o druhom spolku, ktorý bol súčasťou židovskej komunity v našom meste. „Druhý spolok je Chevra kadiša (čo je skrátené označenie, plné znie Chevra kadiša de-gomlej chasadim, čo doslovne znamená Svätá spoločnosť vykonávateľov skutkov milosrdenstva), ktorý má na starosti pohreby, cintorín, nemocných, chudobných a má dobročinný charakter.“ Tak znie posledný záznam v mestskej kronike. Predsedovia židovskej obce v Dobšinej v zmienených rokoch podľa záznamov boli: Eduard Altstock, Bartolomej Lissauer, Josef Gotthilf, Josef Tradlner, Dr. Josef Rosinger, Dr. Artur Altstock, Dr. Ladislav Ungár, Samuel Kohn a Vojtech Roth.“

14247739_10210498573006080_1481894579_o

Dobšinská synagóga na dobovej fotografii, v Dobšinej   nazývaná aj „Židovský kostol“, foto: archív  Ing. Arch. Evy Šmelkovej, Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, Rožňava.

wp_20160909_15_06_47_pro-640x361

V týchto miestach stála dobšinská synagóga, september 2016, foto: Nikoleta Liptáková.

Zo Zimnej ulice odchádzame smerom k hlavnej ceste, výpadovke na Poprad. Tam, pod Dobšinským kopcom, sa nachádza židovský cintorín. Z úzkej asfaltovej uličky, ktorá vedie z hlavnej cesty, stúpame približne sto metrov strmým, neupraveným lesným chodníkom, na ktorom sa v zime tvorí ľad z vody stekajúcej z kopcov. Na miesto židovského cintorína v Dobšinej chodíme s dcérou roky. Občas sa len tak zastavíme, pozbierame odpadky a plastové fľaše od lacného alkoholu, ktoré tam nechajú miestni. Pri pohľade na to, ako vandali zničili alebo ukradli kamene z hrobov, zostávame v smútku. Zopár fotografií, ktoré som urobila na cintoríne v rokoch 2012 až 2016, je toho dôkazom.

543634_410217995659349_1341992376_n

Na židovskom cintoríne v  Dobšinej, marec 2012, foto: Zuzana Liptáková Beláková.

dsc_0532

Na tom istom mieste na jar, v roku 2016, foto: Zuzana Liptáková Beláková.

Dobšiná bola počas fašistického Slovenského štátu, v roku 1940 s rozlohou 568 km2s,  s 20 obcami a 20 689 obyvateľmi, gemerským okresom. Podľa údajov, ktoré má k dispozícii Ústav pamäti národa, tvorili Židia v roku 1942 v okrese Dobšiná len 1 percento obyvateľov, z 20 689 obyvateľov tohto okresu ich bolo len 234.  Najviac, 128, ich žilo práve v okresnom meste, v  Dobšinej, kde Židia tvorili necelé 3 percentá obyvateľov. V Dobšinej v tom čase prevádzkovali rôzne typy obchodov a prevádzok, napríklad Adolf Hirsch, Katz Pinkas,  Matej Greschler vlastnili bryndziareň, Weissman a Schäffer vlastnili miestnu pílu, Viliam Guttman vlastnil hodinárstvo, Vojtech Roth stolárstvo, V. Pinkas maliarstvo, veľkú drogériu pod názvom Corso vlastnil Jakub Rosenberg Ph. MR., J. Ziegelwachs Mendel vlastnil holičstvo a kaderníctvo, Samuel Kohn vlastnil výrobňu  likérov, Fany Ledererová rádioobchod a obchod s elektrospotrebičmi, rodina Sternovcov vlastnila obchod so surovou kožou a vlnou, Maximilián Greschler vlastnil obchod s ovčím syrom, Frattner Jozef a synovia vlastnili obchod s látkami a galantériu a iné. Všetky podniky, ktoré v Dobšinej vlastnili židia, boli počas rokov 1935 až 1945 zlikvidované alebo arizované ich nežidovskými spoluobčanmi.

„Likvidácie podnikov židov boli popri arizácii podnikov súčasťou procesu „vyraďovania Židov z hospodárskeho a sociálneho života“ Slovenskej republiky (1939-1945).

Likvidácia podniku spočívala v „zaistení“ hnuteľného majetku pôvodného vlastníka, jeho súpise, ocenení a speňažení v tzv. likvidačnej lehote. Pôvodný majiteľ bol zbavený možnosti podnikať, ako aj samotného podniku, a to bez kompenzácie.

Likvidáciu v niektorých prípadoch uskutočňoval úradne poverený likvidátor, ktorému za jeho činnosť prináležala odmena z hodnoty likvidovaného majetku.“

V Dobšinej bolo takýmto spôsobom počas druhej svetovej vojny zlikvidovaných všetkých  20  židovských podnikov, a zarizovaných 6 židovských podnikov. Napríklad obchod pána Josefa Frattnera, obchodníka s látkami a galantériu, arizoval Martin Braššo z Dobšinej, drogériu Corso, ktorú vlastnil pán Jakub Rosenberg Ph. Mr. Arizovala pani Júlia Vargová z Dobšinej. Linky zo stránky Ústavu pamäti národa na to, kto židovské podniky v Dobšinej arizoval, a likvidoval tu tu.

„Pojmom arizácia sa označuje vyvlastnenie a prevod majetku židov na nežidov (v dobovej terminológii “árijcov“).

V rokoch 1939 – 1945 sa arizácia dotkla všetkých druhov majetku židov (kapitálový majetok, domový majetok, podnikový majetok a pod.) žijúcich na Slovensku.

Vo svojej vrcholnej fáze (od septembra 1940) bola arizácia jedným z hlavných nástrojov ľudáckeho režimu pri „vyraďovaní židov z hospodárskeho a sociálneho života“ na Slovensku.

V oblasti podnikového majetku, ktorého  celková hodnota v septembri 1940 predstavovala približne 530 mil. Ks, prešiel arizačný proces od roku 1939 dvomi vývojovými fázami a vyvrcholil v rokoch 1941 – 1942.

Mnohí z dobšinských židov, ktorým ich majetky zhabali ich nežidovskí spoluobčania, našli svoju smrť  v koncentračných táboroch, alebo emigrovali do zahraničia a do Dobšinej sa viac nevrátili.

V novembri roku 2015 som napísala e-mail Ing. Henrichovi Sternovi z Ústredného zväzu židovských náboženských obcí ohľadom židovského cintorína Dobšiná. Pán Stern mi odpísal, že sa na židovskom cintorín v Dobšinej bol pred pár rokmi pozrieť a naozaj nie je v dobrom stave, napriek tomu, že je v tesnej blízkosti mestského cintorína, a že si veľmi vážia moju prácu a záujem o tento židovský cintorín. Žiaľ, židovský cintorín v Dobšinej nie je majetkom Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR. Z tohto dôvodu nevedia  riešiť správcovstvo tohto cintorína, ale ak mi budú vedieť s niečím pomôcť, spravia to radi. V novembri roku 2015 som navštívila aj primátora mesta Dobšiná pána Jána Slováka,  a dohodla som sa s ním, že ako dobrovoľníci pomôžeme mestu Dobšiná s udržiavaním židovského cintorína, že do prác o starostlivosť cintorína zapojím hlavne študentov. Pán Slovák nebol proti, táto myšlienka sa mu páčila. Spomenul mi napríklad, že dal zrekonštruovať hrob objaviteľa Dobšinskej ľadovej jaskyne, ktorý je pochovaný taktiež v Dobšinej, ale na inom cintoríne. Udržiavanie miest posledného odpočinku tých, ktorí v meste kedysi žili a pracovali, sa považuje za prejav úcty a rešpektu k týmto ľuďom, nech sú akejkoľvek národnosti a vierovyznania.

Dlhodobo pracujem na mapke židovského cintorína v Dobšinej. Zakresľujem tam hrobové miesta, kamene, mená ľudí tam pochovaných. Na tomto cintoríne je približne 40 hrobov.  K miestu mám aj rozsiahlu fotodokumentáciu a ortofotosnímky. Na spoluprácu som minulého roku oslovila aj pani PaedDr Beatu Nemcovú z Banskej Štiavnice, ktorá sa podieľala a podieľa na obnove a záchrane významnej slovenskej kultúrnej pamiatky, židovského cintorína v Banskej Štiavnici, a ktorá mi pomáhala a pomáha dobrými radami pri ďalšom postupe ochrany cintorína. V minulosti sa o záchranu židovského cintorína v Dobšinej veľmi pričinil pán Tibor Harmatha, riaditeľ technických služieb v Dobšinej, ktorý sa už v roku 2013 pre Gemerský Korzár vyjadril, že cintorínu by pomohlo lepšie oplotenie.

 

5                        1

Židovský cintorín v Dobšinej, 14. apríla 2015, foto: Zuzana Liptáková Beláková.

 

dsc_0093

Židovský cintorín v Dobšinej, 4. február 2016, foto: Zuzana Liptáková Beláková.

11

Židovský cintorín v Dobšinej, 2. november 2015, foto: Nikoleta Liptáková.

 

5                                      7

Študenti vysokých škôl pri dobrovoľnej práci na obnove židovského cintorína v Dobšinej, august 2016, foto: Zuzana Liptáková Beláková.

 

1                     4

Dobrovoľníci kosia trávu na židovskom cintoríne v Dobšinej, 5. júl 2016, foto: Zuzana Liptáková Beláková.

 

dsc_0679-3                  dsc_0730

Židovský cintorín Dobšiná, január 2017, foto: Zuzana Liptáková Beláková.

Mesto Dobšiná patrilo, tak ako mnohé iné mestá na Gemeri a na Slovensku pred druhou svetovou vojnou, k mestám, kde žilo mnoho ľudí viacerých národností a náboženstiev, kde ľudia bežne ovládali tri a viac jazykov – slovenčinu, maďarčinu, nemčinu a bulinerčinu (nemecký dialekt špecifický pre Dobšinú). Žila tu početná skupina nemecky hovoriacich obyvateľov, Maďarov, Slovákov, Židov. Po druhej svetovej vojne sa táto viacnárodná komunita rozpadla. Židia z Dobšinej zahynuli v koncentračných táboroch alebo emigrovali, Nemci z Dobšinej boli odvlečení do Čiech a mnohí z nich zavraždení pri Přerovskej tragédii. V meste dnes žije niekoľko starých ľudí – pamätníkov, ktorí zažili hrôzy druhej svetovej vojny. Z ich rozprávania ide prosba, aby sme urobili všetko pre to, aby sa fašizmus a národný socializmus nedostali opäť k moci, aby sa hrôzy druhej svetovej vojny nikdy nezopakovali. Môžeme k tomu prispieť aj tak, že naše deti budeme vychovávať k tolerancii, rešpektu a úcte  človeka k človeku, zapájať študentov do diskusií na tému boja proti rasovej nenávisti a fašizmu, a zapájaním študentov do obnovy miest akým je aj židovský cintorín v Dobšinej.

Autorka textu je pôvodom Dobšinčanka. Ako študentka Gymnázia v Dobšinej napísala viacero prác o histórii tohto mesta.

 

Stránka Židovský cintorín v Dobšinej na FB

 

Teraz najčítanejšie

Zuzana Liptáková

Pracujem v detskom domove. V minulosti som absolvovala hipoterapeutický kurz na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave a jazdecký výcvik v Šali. Mám ukončené gymnázium a univerzitu vo Zvolene.