O dvoch vietnamských homonymách …
a možných komunikačných štrapáciách
Písal som veľmi dobrému kamarátovi, ktorý je teraz vo Vietname
– vďaka malebnému Záhoriu už pekných pár rokov sa poznáme –
lebo mienil som pochváliť sa, že v bratislavskej Papayi dal som si Pho
a keďže viem, že bez vietnamskej diakritiky je homonymum slovo to,
tak som v dôvetku uviedol, že bez diakritických znamienok ho posielam,
lebo v kancli žiadne nepodarilo sa mi nájsť, hoci už dlhšiu chvíľu hľadám.
A náš už dávno naturalizovaný záhoráčisko, ktorý je práve vo Vietname,
reagoval na moju poznámku o hľadaní tých znamienok veľmi prefíkane,
že celkom nerozumie, čo som v tej kancelárii hľadal a prečo vôbec nenašiel …
Jednoducho takmer okamžite z mojej provokačnej poznámky krásne sa vynašiel;
on totiž priveľmi dobre vie, že vietnamská diakritika a ich jedinečné homonymá …
sú hádam jedny z najťažších aké nielen Ázijský kontinent, ale celučičký svet má,
napr. „Pho“ , to bez vietnamskej diakritiky je polievka, ulica, tiež prostitútka
a také „Bo“ až jedenásť významov má, napr. krava, ploštica, ale aj frajerka/milenka,
takisto otec, maslo, výživné jedlo, chôdza pešo, dávka ryže pre jednu osôbku,
a ešte nejaké ďalšie, gramaticky vždy líšiace sa len v diakritickom znamienku.
To musí byť až neskutočne dobrodružné, keď si u nás Vietnamci posielajú sms_ky, povedzme o láske;
osloví svoje dievča akože Ty moje bo (mieni tým milá, milenka) a ona pochopí iné bo a už je po láske,
lebo urazil ju hanlivou nadávkou, že je krava alebo ploštica?! Ešteže slovíčko pho nepoužil …
to by ju vari až na samé bo, teda až na samú hranu a ako doteraz ešte ani raz nadlho nasrdil …
07.02.2017
Obrázok z vlastných zdrojov
