O jednom všetečnom záhorákovi a o „samom konci sveta“
Jeho výslovnosť (pronunciation) je „nová lingvistická veda“
Záhorák po návrate z Ameriky chváli sa v šenku štamgastom …
A viete vy vôbec, kde som ja, ja … bol celkom prednedávnom ?!
Predstavte si, že až na samom konci sveta, verte … skutočne !
A jeden z pričastých návštevníkov bistra reaguje veľmi seriózne …
Ty si bol až na konci sveta ?! A ako to, prosím Ťa, tak naisto vieš ?!
Predsa podľa tej informačnej tabule, čo som videl, že pochybuješ …
Čože ? V ďalekej Amerike, za veľkou mlákou, a po záhorácky ?!
Krúti hlavou najväčší z krčmových mudrlantov naskrze neveriacky …
Však Ty vonkoncom nevieš žiadnu cudziu reč, teda ani po anglicky !
A náš Záhorák odradiť sa nedá a pokračuje preveľmi presvedčivo …
Na nej totiž, i na moje veľké prekvapenie, uvedené bolo: „svjet potáto“
Šak jak inak by sa mal čítať ten nápis na tabuli: „sweet potato“ …
——-
(Ču)desná mu(d)rovačka
30.09.2015