Denník N

o kašičke so škoricou

spoznáte ho ľahko: trpkosladký, modrooký, čistý

.
tak toto bol dnes brutus
okrem iných nekontrolovateľných faktorov dňa –
jeden malý bojovník s ťažkou dyslaliou a neznesiteľnými prejavmi v správaní (nie vždy človeku pomáha uvedomiť si, aký je organický)
ten môj trpkosladký anjel ma dohnal až k plaču…
je zvláštne, akú silu má mlčanie.
stíchla som, zaujala som netypicky miesto – za svojím stolom
a potrebovala som nevidieť, nepočuť päť minút žiadne dieťa. (no v tejto ťažkej práci uniknúť nie je kam. často ani na toaletu, lebo bez dozoru nemôžeme ostať ani malú chvíľu)
a tak mu docvaklo.
po všetkých tých agresívnych scénach mu  prišlo zrazu ľúto, zúfalo sa snažil na niečo spomenúť, prehraboval sa v hračkách… a keď našiel, čo hľadal –
nahodil menežerský úsmev silený a pozitívne mi vraví,  jeho ruka na mojom pleci:
-toto som nasiel ple vás, teta Ladka. pekne sa telaz upokojte, tople?
a bez varovania ma vzal (podla môjho príkladu) do náručia, ako nado mnou stál
a hladkal ma po hlave, po chrbte a utišujúcim hlasom šamana opakoval:
-no taaaak, no taaak, len tísko, pokojneeee…
UKLUTNI SA LADUSKA, us bude tople, uklutni saaaa, uklutni saaaa…
.
(my si tykáme? :) :) :)
.
všimnite si ten geniálny počin:
vedľa pokojného plamienka – záchodík
áno, aj to by bola dnes jedna z možností 

láska moja, často mám pocit, že je to v h…zli  :)
ďakujem ti za lekciu rovnováhy, ktorá mi dala viac, ako všetky psychosociálne výcviky a tréningy sveta :)

odteraz budem zjednodušovať :)

p.s.
anjel, pár rôčkov tomu, čo sme toto prežívajúc, sa videli naposledy.
i keď: pozýval si ma, až pôjdem okolo vášho domu tam na spiši… aby som prišla k vám, že mi uvaríš kašičku so škoricou.
ani netušíš, ako rada by som prišla.
ani nevieš, ako kašu so škoricou od detstva ľúbim.

Teraz najčítanejšie