O nepríjemnej skúsenosti s legendárnym horským nosičom
netušil som, že chýry o jeho samoľúbosti „nie sú o ničom“ …
Zo Starého Smokovca na Hrebienok veľmi pohodlne a to lanovkou,
spolu aj s dvomi milovanými čivavkami, staršou Nelinkou a Molinkou,
podľa reakcií mnohých turistiek aj turistov, našou tatranskou „misskou“,
len jeden a pol kilogramovou štvormesačnou bieločiernou fenkou,
na útlučkom bielom chrbátiku s veľkou čiernou krásnou srdiečkovou škvrn(k)ou.
Z Hrebienka na Zamkovského chatu okolo vitálnych studených vodopádov
a po krátkej oddychovke na Rainerovej chate aj s peknou šerpovskou magnetkou,
ktovie či nie s horským nosičom Petrom Petrasom, teda s jeho vlastnou siluetou.
No na chodníku zo Zamkovského chaty s prekvapujúcou osobnou skúsenosťou … )-:
Práve s Petrom Petrasom, tým legendárnym horským nosičom, chatárom, horolezcom,
tiež zaiste veľmi zaujímavej spomienkovej knihy Na chodníku chodník jediným autorom,
ktorý z ničoho nič našu „missku“, drobnučkú Molinku surovo odstrčil s nevrlou poznámkou,
presnejšie, akurát v čase, keď s krošňami opretý o skaly odpočíval, nenávistne odkopol nohou,
hoci cupitala poslušne na vodítku a vôbec mu nebola v chôdzi žiadnou prekážkou.
A ja na historicky prvej chate v Tatrách, na Reinerovej útulni, ktorej on je dlhoročným správcom,
niekoľko hodín pred tou udalosťou premýšľal som o jeho nevšednej knihe, nad jej kúpou …
Za takéto počínanie by si zaslúžil spravodlivo oceniť poriadne veľkou, citrónovo-žltou kartou!
Dlhočizné roky som sa domnieval, že horský nosič, horolezec disponuje pokojnou, vľúdnou povahou. )-:
10.09.2016
Obrázky vlastné
