O novom, jedinečnom, vietnamsko-záhoráckom prísloví: „Žena trasie ruku.“
V rozprávkovom Bà Nà Hills neďaleko Da Nang smiali sme sa „do popuku“ …
Úprimné slová nášho dobrého kamaráta, zanieteného vietnamského sprievodcu z Horného Záhoria,
počas nášho takmer dvojtýždňového výletu roztomilosťou a vynaliezavosťou často milo prekvapia;
ako v prekrásne popoludnie žiaľ už predposledného dňa nášho putovania po jeho rodnej krajine,
sediac v rozprávkovom, kúzelnom Bà Nà Hills, neďaleko Da Nang, pri domácej ryžovej kvapaline,
zanietený iniciátor našich potuliek clivotu za manželkou vyjadril nečakane spontánne a veľmi čarovne.
Počas nalievania bratrancovej hnedej ryžovej pálenky do kovových štamperlíkov poznamenal seriózne
jednu jedinú, kratulinkú, skoro holú vetu, vďaka ktorej obaja ďalší výletníci, teda „Kleki Petra“ aj ja
smiali sme sa vari až „do popuku“, pretože tú nesmiernu melanchóliu vyjadril slovami: „Žena trasie ruku.“
(Nepodarilo sa mu totiž ponalievať do tých kalíškov bez rozliatia a tak zvolil takúto formu zdôvodnenia …)
Teraz už viem, že aj takto podmanivo, poeticky dá sa opísať nostalgia za domovom, za vlastnou rodinou
a dôvtipná myšlienka „Žena trasie ruku.“ je vskutku pozoruhodnou vietnamsko-záhoráckou „frazémou“.
Tých pôvabných „prísloví“ bolo nepochybne omnoho viac, možno aj každý jeden deň nejaké sa objavili,
no vôbec netuším či v priebehu necelých štrnástich hektických dní aj ďalšie v podvedomí nadobro spočinuli.
Cnenie po domove vyjadriť sofistikovanou charakteristikou „Žena trasie ruku.“ považujem za podnetné,
preto v mojom virtuálnom slovníku vietnamsko-záhoráckych frazeologizmov na čestnom mieste sa ocitne.
07.03.2017
Obrázky z vlastných zdrojov