Denník N

O populizme

„Populizmus“ je dnes jeden z tých zaklínacích hesiel, ktoré oponenta hneď presunú do sveta diabla.

Tu stoja proti sebe „demokracia“ a „totalita“. Na jednej strane „demokratické“ sily usilujúce sa o udržanie liberálnych slobôd a práv, na druhej strane sa „populistické“ a „antidemokratické“ sily snažia o zvrhnutie týchto slobôd a práv a nastolenie vlastnej despotickej vlády. Archanjeli a padlí anjeli, boh a diabol stoja proti sebe ako v bitke na konci sveta.

Populizmus tak znamená nepriateľ liberálneho poriadku, alebo deformovaný výsledok tohto poriadku. Osoby ako Donald Trump, Berlusconi a Babiš sú tak nežiadúce deti, nehody a „chyby“ tohto inak skvelého poriadku. Ich postavenie v súčasnej spoločnosti ako miliardárov a vlastníkov zdrojov, ktoré im umožnili prístup k tejto pozícii je stvárnené ako chyba systému, sú len „zlé jablko“. Populizmus tu je súčasne identifikovaný s mylnou predstavou, že existuje lepšia alternatíva alebo vôbec nejaký alternatíva voči tomuto „prirodzenému“ poriadku, jedno z akej strany prichádza. Či to je miliardár alebo komik či robotník, či prichádza sprava či zľava, obaja tu sú klamári a náhodné výplody krízy, zneužívateľom systému, absencie morálky, či dokonca dôsledok hlúpych más a „prílišnej demokracie“.

Pri bližšej analýze populizmu ako javu, ktorý existuje v určitom kontexte a ktorý má určitú reálnu politiku sa ukazuje, že to nie je ani nový, ani „občasný“ jav „liberálnedemokratického a trhového“ systému. Populizmus, ak niečo znamená, tak to je manipulácia más pre osobný alebo kolektívny úžitok určitej osoby či skupiny. Je to klamanie pre zisk, teda podvod v parlamentnom systéme. Najčastejšie a najbizarnejšie to znamená obviňovanie protivníka z toho, z čoho je samotný žalobca vinný. Je to klamanie klamára o tom, čo klamár sám robí. Obviňovanie z korupcie skorumpovaného za účelom väčšej korupcie- Je to predstieranie dobroty za účelom väčšieho zla, je to obviňovanie z vraždy a chudoby, zatiaľ čo sa sám pripravuje na vraždu a vykorisťovanie, alebo je sám vinný z tej obviňovanej vraždy a vykorisťovania. Ak je niečo diabolické, tak to je práve toto. Hranie sa na anjela, zatiaľ čo ste diabol a zobrazenie anjela ako diabla.

Populizmus na politickej úrovni, ako podvod más je možný len v podmienkach, v ktorých je takýto podvod možný a legálny, teda vtedy, keď vôbec existuje parlamentný systém, keď existuje nerovnosť v informáciách a vedomostiach a keď existuje obsah klamstva, teda korupcia, vykorisťovanie atď. Populizmus je nutne vykonaný tými, ktorí stoja na strane, ktorá z neho profituje a ktorý si ho môže dovoliť. Žiadny populizmus más a pre masy preto neexistuje, neexistuje populizmus utlačovaných, alebo ak áno, je úplne odlišný od populizmu pre „elity“.

Ako nám hovoria príklady Babiša, Berlusconiho a Trumpa je populizmus takmer ikonicky vykonávaný „elitami“, tými najbohatšími, tými, ktorí si môžu dovoliť klamať a podvádzať, lebo majú zdroje a doslovný patent na pravdu. Podobne ako v národnom socializme Stalina a Hitlera (jeden kapitalistický, druhý „socialistický“) je pravda to, čo je za pravdu považované. Ak je dosť ľudí presvedčených, že klamstvo je pravda, pravda sa stáva klamstvom. Populisti musia byť mocní a bohatí, aby mohli vôbec vykonať svoj umelecký a magický čin podvodu na miliónoch. Populizmus musí byť podvod pre „elity“, pre mocných a pre bohatých.

Populizmus je podvod „elít“. Je to ukazovanie na „elity“ – duchov, znepriatelené alebo časť skutočných „elít“, zatiaľ čo sa tie skutočné „elity“ stanú bohatšie a mocnejšie. Nejaký fikcionálny nepriateľ sa tu stáva rekvizitou a trampolínou pre mocných a bohatých v ich ceste za viac bohatstvom a mocou.

Populizmus preto z definície nedokáže byť „antisystémový“. Je to prosystémový podvod na tých, ktorí systémom trpia, pretvárka „antisystémovosti“. Je to „systém“ v jeho čistej, krištalizovanej podobe – ako podvod, klamstvo a zločin.

Populizmus je umenie vlády. Je to spôsob a metóda, ako sa vládnuci udržiavajú pri vláde, ako sa podvodníci, klamári a zločinci udržiavajú v „systéme“, mimo dosahu zákonov, ako tvorcovia zákonov a tvorcovia spravodlivosti. Je to umenie „elít“, aby zostali „elitami“. „Elity“ sú naňho hrdé ako na vlastné deti, čerpajú pôžitok zo svojej schopnosti podviesť a oklamať milióny a udržať sa v tieni, zatiaľ čo vo svetle vystavujú svoje rekvizity a fiktívnych nepriateľov más.

Populizmus je preto „antipopulistický“. Je to politika proti ľudu, proti masám, ktorá sa pretvaruje, že je pre masy a pre ľud. Rozoznať populizmus od populizmu, systém od systému, pravdu od pravdy a podvod od podvodu je preto umením podvedených. Je to ich spôsob prežitia a odporu. Vyhlasovanie pravdy proti pravde vládnucich a podvodníkov sa tak stáva prvým a najväčším aktom odporu proti pravde populistov.

Neexistujú populisti, ktorí nie sú vládnuci. Neexistujú vládnuci, ktorí niekde a niekedy nie sú populisti. Odlišujú sa len v tom, koľko a kde klamú a podvádzajú. Tí, ktorí pre niektorých populistov príliš klamú a podvádzajú, sú pre nich tí skutoční „populisti“. Tí, ktorí sú príliš otvorení vo svojom populizme, sú dnešní známi „populisti“ Babiš, Trump a Berlusconi.

APA/FOTOKERSCHI.AT/WERNER KERSCHBAUMMAYR

Tí, ktorí nie sú nazývaní „populisti“ sú tí populisti, ktorí menej očividne klamú a podvádzajú. Sú to tí, ktorí si myslia, že za ich klamstvá môžu v podstate oklamaní, s čím sa zhodnú aj skutoční „populisti“. Takí populisti sú rovnako vládnuci a rovnako „prosystémoví“ ako ostatní. Takí populisti sú dnes Macron, Trudeau, Clintonová, Renzi a ďalší. Niekde medzi nimi a „populistami“ sa nachádzajú Kurz, Sulík, Grillo a ďalší. Takto sa nám na tanieri predstavuje pluralistické spektrum od „demokratov“ až po „populistov“.

V podstate všetci anti“populisti“ sú tiež populisti. Narozdiel od nich nepredstierajú, že sú „antisystémoví“, predstierajú ale, že „systém“ nie je populistický, že systém nie je podvodom pre masy. Predstierajú a rozširujú klamstvá o tom, že „systém“ možno napraviť tak, aby prestal byť v prvom rade výhodný pre vládnucich, že ho možno napraviť tak, aby chránil v prvom rade masy. Predstierajú, že systém zachráni masy a že masy zachránia systém. Niektorí populisti veria vlastným klamstvám. Tí sú najmenší populisti zo všetkých, ale aj tí najsmutnejší.

(AP Photo/Pavel Golovkin)

Aj „demokrati“ sú populisti a aj „populisti“ sú demokrati, pretože obaja ochraňujú systém a podvádzajú masy. Systém „demokracie“ je najväčší podvod, najväčší populizmus pre masy. Podvádzajú ich o tom, že masy sú súčasťou systému a sú skutočnými vládcami v systéme. Šíria klamstvo o tom, že systém nie je proti masám, že nie je podvod, že masy nie sú z definície „antisystémové“. Súboj medzi „demokratmi“ a „populistami“ je tak ešte väčší podvod a populizmus pre masy. Je to súboj, ktorý je podvod sám o sebe, alebo ktorý nie je medzi systémom a „systémom“, alebo medzi rôznymi frakciami vládnucich, medzi dvoma „systémami“.

Účelom všetkých týchto populizmov je udržiavanie ilúzie v pravdu, udržiavanie klamstva a podvodu pre masy, ktoré potom pracujú a vytvárajú bohatstvo a moc pre vládnucich. Konečným účelom je teda udržanie a rozšírenie moci a bohatstva vládnucich.

Moc a bohatstvo vládnucich je v systéme populizmov zakázané vysloviť, je to „populizmus“ z definície, je to čistý a jediný populizmus, pretože je antipopulistický, pretože ako jediný je antisystémový a ako jediný je zbraňou proti podvodu a klamstvám pre masy, je to pravda pre masy.

Táto pravda je klamstvo a podvod. Podvod a klamstvo je pravda. Zlo je dobro a dobro je zlo.

Súčasťou populizmu je vytváranie fiktívnych nepriateľov alebo tvorba nepriateľa pre masy z más. Masy sa v ňom stávajú svojim vlastným nepriateľom. V tomto súboji, ktorý je podvod sám o sebe, vyhrávajú vládnuci a rozširujú svoju moc a bohatstvo. Jedným z takých podvodov je rasizmus, druhým je šovinizmus, tretím a prvým v poradí je sexizmus, štvrtým je náboženstvo, piatym je nenávisť más proti sebe samotným, proti „masovosti“, nedostatku moci a bohatstva. Cez tieto podvody a klamstvá hľadajú masy nepriateľa medzi sebou, bojujú proti sebe a oberajú sa navzájom o moc a bohatstvo, ktoré pripadá vládnucim. Vládnuci sa masám smejú a tešia sa zo svojho podvodu. Pre nich to je dôkaz pre hlúposť más a pre svoju nadradenosť a prirodzené postavenie nad masami. Niektorí vládnuci tak veria vlastným klamstvám. Sú to najsmutnejší, ale tiež najhorší z vládnucich.

Tieto podvody vládnuci používajú tým viac, čím viac moci a bohatstva chcú. Ich hlad po moci a bohatstvu ich núti k tomu podvádzať masy. Najmä vtedy, keď ich hlad nie je umlčaný, siahajú k týmto podvodom pre masy. Dnes je taký čas. Je to čas monštier a všetkých podvodov.

Populisti, ktorí používajú podvod farby pleti proti masám, aby utíšili hlad vládnucich po moci a bohatstve, sú dnes Kurz a Strache v Rakúsku, Trump v USA, Le Pen vo Francúzsku, Weidelová v Nemecku, Wilders v Holandsku, Bolsonaro v Brazílii a ďalší. Populisti, ktorí používajú podvod národa proti masám, sú dnes Putin v Rusku, Orbán v Maďarsku, Kaczynski v Poľsku, Rajoy v Španielsku a ďalší. Populisti, ktorí používajú podvod rodu proti masám, je bez konca a v každej zemi, je ich viac, než je anjelov. Populisti, ktorí používajú podvod náboženstva proti masám, je Modi v Indii, Erdogan v Turecku, Netanyahu v Izraeli a ďalší. Populisti, ktorí podvádzajú masy tak, že nenávidia vlastný nedostatok moci a bohatstva, tých, čo najviac patria k mase, sú Macron vo Francúzsku, Mayová vo Veľkej Británii a ďalší. Existujú aj populisti, ktorí podvádzajú masy tým, že sa pretvarujú, že nie sú populisti, ako Trudeau v Kanade, Renzi v Taliansku, Merkelová v Nemecku a ďalší „ľavičiari“. Čím viac podvodov populista používa a čím častejšie ich používa, tým je viac „populista“. Tak sa stáva, že sa Sulík približuje Kotlebovi.

Populisti, ktorí nepodvádzajú masy, ktorí sú jedinými populistami a jedinými antipopulistami, tí nemajú tváre. Niet ich, pretože nie sú v pozícii moci. Je ich málo, sú slabí, vymierajú. Ich slabosť je to, že nepodvádzajú a neklamú, že nechcú moc a bohatstvo.

Pravda nie je pravda, ak ju nikto nepočuje. Nie je pravda, ak v nej nikto neverí. Nemá žiadnu silu, ak nemá moc, nie je nič, ak to nie je pravda. Pravda, ktorá nemá moc, je pravda, ktorá je ešte klamstvo.

Pravda je, že moc a bohatstvo vládnucich je kapitál. Skutočné meno vládnucich buď neexistuje, alebo to je buržoázia.

REUTERS/Jean-Paul Pelissier

Pravda neznie a nevyzerá pekne a väčšine ľuďom smrdí. Pravda bez moci, ako dnes, je pravda, ktorá je ešte klamstvo.

Na koho sa tieto kamery pozerajú?

Teraz najčítanejšie