O pôvode rasizmu, eugeniky a šovinizmu

Rasizmus a iný „šovinizmus“ je práve naopak reálna ideológia reálnych ľudí v špecifickom spoločenskom „dispozitíve“, vytvorený špecifickými podmienkami. Tieto špecifické podmienky sú najmä existencia triednej spoločnosti, v ktorej vládnuca trieda potrebuje ideológiu, ktorá ospravedlňuje jej vládu pre seba a pre ostatných. Táto ideológia sa napokon stáva vďaka jej postaveniu v spoločnosti vládnucou ideológiou. Takáto ideológia väčšinou stavia na nadradenosti určitej skupiny, väčšinou vládnucej triedy nad druhými.

Jedným z takých ideológii bol vo vývoji koloniálneho systému rasizmus. Jeho účelom bolo postytnutie legitimizácie otrokárstvu, väčšinou ľudí tmavšej farby pleti. Takáto ideológia, ako každá reakčná ideológia poskytuje odôvodnenie pre vykorisťovanie utlačovanej skupiny, o ktorej tvrdí, že je podradená tej vládnucej.

V 19. storočí sa podobne vyvinul maltuzianizmus, pôvodne teória o prirodzenom vyrovnávaní obyvateľstva a o neustálom nedostatku potravy pre existujúce obyvateľstvo, ktorá sa neskôr vyvinula v ideológiu, ktorá zobrazovala chudobných ako „zbytočné“ obyvateľstvo, neskôr v kombinácii so sociálnym darwinizmom vyústila v eugenické riešenia nacistov vo vzťahu k iným „zbytočným“ skupinám.

Malthusova prácu možno v základe rozdeliť na prvú a druhú esej o obyvateľstve. Zatiaľ čo v prvej práci prezentuje svoju teóriu, v druhej ju upravuje a spomína svoje slávne postoje k podpore chudobným a nadbytočnej časti obyvateľstva. O Malthusovi existujú mnohé nedorozumenia, jedna z nich je o tzv. „preľudnení“. Malthus nikdy o „preľudnení“ nehovoril, jeho základné tvrdenie o equilibriu medzi obyvateľstvom a nutnou potravou je podľa neho platné permanentne, aj vtedy, keď je obyvateľstvo relatívne malé. Táto rovnováha medzi obyvateľstvom a potravou bola permanentne narušovaná tým, že obyvateľstvo sa zväčšuje geometrickým radom, zatiaľ čo sa potrava zväčšuje len aritmeticky. K zachovaniu rovnováhy boli nutné mechanizmy, ktoré boli utrpením a zlobou ľudstva. Choroby, morálne chyby ako sebectvo a promiskuita (v jeho dobe sa myslelo, že znižuje plodnosť) a napokon hladomory udržiavajú rovnováhu v tejto nerovnováhe. Je nutné mať na pamäti, že ako v prvej, tak aj v druhej eseji išlo o politicky nabitú diskusiu.

Malthus tak odpovedal na Godwina, Wallace a Condorceta, ktorí diskutovali o tom, aké následky by egalitárna spoločnosť mala na veľkosť obyvateľstva. Wallace argumentoval, že taká spoločnosť by mala za následok prílišné zväčšenie obyvateľstva a teda katastrofu pre všetkých, Godwin argumentoval, že existujú aj iné faktory k veľkosti obyvateľstv a vždy v kontexte, Malthus sa tiež postavil na stranu konzervatívnych nihilistov svojej doby, ktorí sa snažili vysvetliť utrpenie doby ako nejako prirodzené a nevyhnutné. V Malthusovej teórii neexistuje niečo také ako neprirodzený stav, nízke ako aj vysoké miery nárastu a pôrodnosti sú znakom toho, že rovnováha nie je jedným či druhým smerom dosiahnutá. Malthus v prvej eseji preto odmietal akékoľvek snahy o obmedzovanie pôrodnosti, aj „morálne“ (prítomné najmä vo vyšších triedach), ktoré v druhej eseji musel pripustiť, pričom negoval svoju teóriu. Základné chyby Malthusovej teórie však boli v jeho absencii empirických dôkazov, neskôr pripustil, že svoje tvrdenie o geometrickom  náraste obyvateľstva boli založené na málo dokladoch a o aritmetickom náraste potravy na žiadnych.

Jeho teória však našla svoju úrodnú pôdu vo vtedajšej vládnucej triede – buržoázii, ktorá sa snažila ospravedlniť všeobecnú mizériu ako prirodzenú a nevyhnutnú vec a ktorej úmyslom bola ešte väčšia ofenzíva na životné podmienky proletariátu a roľníctva, najmä útokom na podporu chudobných. Malthusova druhá esej je v podstate takýto politický útok na tzv. „Poor Laws“. V nich v podstate argumentuje, že nadbytočná časť obyvateľstva, ktorá sa má prirodzene odstrániť chorobami a hladomorom, nemá byť umelo udržiavaná pri živote cez podporu. Podpora pre chudobných tak nie je spoločnosti, ani chudobným dobrá, lebo ich len podporuje v ďalšom rozmnožovaní. Inak povedané, chudobní majú umrieť od hladu, tak, ako to príroda chce. Táto esej našla vo vtedajšej buržoázii veľa podpory a zostala až dodnes základom jej sociálnedarwinistického myslenia a myslenia o demografii. Ako vtedy, tak aj dnes vyjadruje ekonomicky motivovaný postoj k chudobe a k utlačovanej triede, ktoré vidí len ako bezmyslové masy, Pöbel, nahraditeľné ruky a dobytok. Ekonomický základ v odpore voči podpore samozrejme ležal v tom znížiť daňovú záťaž pre vládnuce triedy, ako aj znížiť hodnotu pracovnej sily a zvýšiť tak v oboch prípadoch zisky. Malthusova teória bola napokon použitá tiež proti egalitárnej spoločnosti, o ktorej tvrdil, že musí existovať podľa jeho zákonov v chudobe a proti zvyšovaniu miezd, napokon k železnému zákona miezd, ktoré vyvodzoval z nerovnováhy medzi potravou a obyvateľstvom, teda hlad v proletariáte odsúdil ako večný osud.

Malthusova teória prežila a ovládla verejný priestor preto, lebo artikulovala myšlienky vládnucej triedy a dávala im pseudovedecký základ. Jej užitočnosť ležala v tom poskytnúť ideologickú legimitizáciu pre spoločnosť, v ktorej jedna časť hladovala a druhá časť žila v nadbytku. Jej otvorene exterministická časť odhaľuje len charakter buržoázie ako z definície reakčnej časti obyvateľstva, vychádzajúca z jej triedneho postavenia a obrany tohto postavenia.

Keď prišiel na svet darwinizmus, mimochodom teória, ktorá si v základoch protirečí s Malthusovou, ktorý predpokladal, že zvieratá a rastliny sa môžu meniť len limitovane (z čoho vyplýva aritmetická časť zákona), zostával v biblickej predstave o prírode a veril, že pôda je nezničiteľná, sa tento reakčný maltuzianizmus premiešal so špecifickým čítaním Darwina. Toto čítanie, ktoré sa snažilo celý život a ľudskú spoločnosť pochopiť ako Hobbesovu vojnu všetkých proti všetkým, v ktorých sa najsilnejší presadia, sociálny darwinizmus, našiel svoju najprirodzenejšiu základňu v maltuzianizme. Fúzia týchto teórií napokon vyústila v presvedčení, že vládnuca trieda je prirodzeným výsledkom tohto boja o potravu (napriek tomu, že Darwin preukázal geometrický nárast zvierat a rastlín) a že porazení tohto boja musia byť zlikvidovaní a nerozmnožovať sa.

Tento sociálny darwinizmus bol okamžite privlastnený a šírený najväčšími miliardármi doby, ako Rockefellerom, Hillom a Carnegiem. Ako triedna ideológia bol od začiatku použitý aj proti koloniálnym národom, ktorí trpeli pod imperialistickým vykorisťovaním a to v explicitne rasistickom obsahu. Tento pseudovedecký rasizmus mohol byť legimitizáciou až po extermináciu celých etnických skupín, podradených v boji o priestor a potravu. Je ľahké si uvedomiť, že sociálny darwinizmus bol priamym predchodcom nacizmu, že nacisti na ňom stavali svoju vedu a ideológiu a že bol rovnako vyjadrením myšlienok vládnucej triedy v tej krajine. Už pred nacizmom bola eugenika a rasistická politika akceptovaná a rozšírená v Spojených štátoch. Nacisti si pri tvorbe svojich eugenických zákonov brali inšpiráciu z amerických.

Aj po porážke nacizmu sa však táto ideológia nestratila. Povojnový maltuzianizmus, dodnes rozšírený vo vládnucej triede a v spoločnosti, nabral prekvapujúco „ekologický“ rozmer. Začínajúc F. Osbornom „Naša vylúpená planéta“ a W. Vogtom „Cesta k prežitiu“, tento maltuzianizmus argumentoval proti medicínskemu pokroku a pomoci v krajinách tretieho sveta z dôvodu, že preľudnená planéta spôsobí hladomory. V línii 19. storočia tvrdil, že opačne má dôjsť k programom zníženiu pôrodnosti a sterilizácie u chudobných a iných etnikách, ktoré sa nevedia kontrolovať v rozmnožovaní. Veľa sa toho od 19. storočia nezmenilo, chýbajú len otvorené výzvy ku genocíde. Tento maltuzianizmus bol napokon integrovaný do americkej politiky, zákonov a ideológie a stál za pokračujúcou primitívnou akumuláciou, imperializmom a tzv. Zelenou revolúciou. Od 60. rokov bol maltuzianizmus použitý nielen ako vysvetlenie pre hlad vo svete, ale aj pre ekologickú krízu. Paul Ehrlich vo svojej knihe „Populačná bomba“ a Garrett Hardin sa snažili zvaliť vinu za ekologickú krízu a blížiacu sa katastrofu na miliardy chudobných a „čiernych“ na zemi, ktorí sa nevedia kontrolovať v rozmnožovaní a pre ktorých nie je dosť potravy. Tento „rebranding“ Malthusa ako ekológa úplne ignoruje jeho pôvodnú teóriu, ktorá bola založená na preddarwinistických a biblických predstavách, ktorá nehovorila nič o preľudnení a predstavovala si pôdu a prírodné zdroje (ako kovy) ako neobmedzené.

Prežitie Malthusovej teórie je, ako pred 150 rokmi, odôvodnené jej politickou užitočnosťou pre vládnucu triedu, ktorá zodpovednosť za dôsledky svojho konania zhadzuje na chudobných a hladujúcich. Ako vtedy, aj v dnešnej dobe neoliberalizmu slúžia k argumentácii proti podpore chudobným, teda k zvyšovaniu miery zisku. Ako vtedy, aj dnes majú šovinistické až rasistické konotácie a sú rozšíreným presvedčením vo vládnucej triede, ako ukazujú napríklad výroky prezidenta Macrona k pôrodnosti v Afrike.

Hegemónia maltuzianizmu ako súčasti vládnucej ideológie spôsobila, že sa stala argumentom aj pre maloburžoázne alebo iné ekologické a proletárske hnutia. Tieto sú kombinované s reakčnými predstavami o návrate k prírode, o deindustrializácii, negatívneho rastu a „prirodzenejšieho poľnohospodárstva“ (okrem iného aj a priori odmietania genetického zásahu do potravín, nie antikapitalistickej technoopotimistickej kritiky). Zníženie produktivity v poľnohospodárstve smeruje potom nevyhnutne k zníženiu pôrodnosti a obyvateľstva zeme.

Dnešné poznatky o celkovej produktivite poľnohospodárstva, o pôrodnosti v predinustriálnych a industriálnych krajinách hovoria práve o opaku: že „preľudnenosť“ nie je dôvodom hladu na zemi a ekologickej preťaženosti, a že pôrodnosť závisí vo veľkej miere nie od „morálnosti“, ale od ekonomických podmienok. Dôvodom pre hlad a chudobu vo svete zostáva stále neschopnosť kapitalistického hospodárstva rozdeliť existujúci nadbytok tak, aby uspokojoval potreby svojho „trhu“. Dôvod pre preťaženosť ekosystému leží omnoho viac vo vysokej spotrebe v imperialistických krajinách a v ich zastaralých technológiách, mrhaní a dôraze na kapitálovú akumuláciu. Napokon je väčším problémom pre ľudstvo nízka pôrodnosť v industriálnych krajinách, ktoré udržiavajú svoje obyvateľstvo najmä imigráciou, než vysoká v agrárnych.

Maltuzianizmus je tak skôr pôvodnou pseudovedou, ktorej cieľom bolo poskytnúť ideologickú legitimizáciu pre vykorisťovanie, pre triednu vojnu proti chudobným až ku genocídnej politike (niečo, čo by prevyšovalo aj Stalina, ak by to bolo aplikované, pričom možno povedať, že v určitých krajinách to bolo aplikované) a pre rasistickú eugeniku. Je vyjadrením reakčných presvedčení vo vládnucej triede, ktoré vychádzajú z hľadania ospravedlnení a ciest pre udržanie svojho triedneho postavenia. Reakčné ideológie, ako rasizmus, sa aj dnes ukazujú ako nevyhnutné metódy pre udržanie kapitálovej akumulácie a pre pokračovanie a prehĺbenie vykorisťovania a triednych vzťahov. Regresívnosť, zadržiavanie pokroku, pohŕdanie človekom a všeobecná deštruktívnosť triednej spoločnosti sa odhaľujú v plnej miere v eugenických projektoch súčasnosti, podobne ako pred 150 rokmi. Že sa tieto ideológie a politiky neuspokoja s umiernenou triednou vojnou, nám už ukázali dejiny. Buď uvidíme monštrá a nepredstaviteľné zločiny ešte raz, alebo sa oslobodíme od tejto skutočnej choroby zvanej triedna spoločnosť.

Zdroj:

Foster, John Bellamy: Malthus´ Essay on Population at Age 200. A Marxian View, Monthly Review, 50.7, 1998, str. 1-18, https://monthlyreview.org/1998/12/01/malthus-essay-on-population-at-age-200/