O rastúcej Revúcej
Každý z nás má občas nejaký sen. Niekedy sa len potichu rozplynie a zanikne v zrode nového, väčšieho či menšieho, na tom nezáleží. No niekedy prerastie vo vášeň a vzplanie túžbou po naplnení. A na tom už záležať začína.
Revúca je slovami viacerých rodákov zakliatym a temným miestom bez akejkoľvek perspektívy na svetlú budúcnosť. Zlé sú cesty a chodníky, mizerná je kultúra a istí spoluobčania, zlá je práca a ešte horší je plat za ňu. A čo je na nej dobré? Otázka naberá rečnícky charakter a zostáva nevypovedaná. Rozmýšľame, čo povedať. Čo máme radi na tomto meste?
Stromy medzi činžiakmi, hory túliace sa okolo doliny, ľudí, ženy a mužov – Revúčanov, v ktorých sa zrkadlí duša mesta, nočné ticho, domov a nekonečne veľký priestor. Priestor a možnosť budovať, meniť, zlepšovať. Priestor uskutočniť nejaký sen. My z Rastúcej v ňom napĺňame ten svoj.
Revúca v ňom nemá konkrétnu podobu, ale nie je temná ani zakliata. Je taká, aký je človek v nej – rozhodnutý vziať do rúk moc, ktorou disponuje. A vstať a robiť rozhodnutia, nebáť sa povedať, že skládka na okraji mesta sa ho týka a prekáža mu. A mať dosť odhodlania a chuti ísť ju zlikvidovať. Áno, na dovŕšenie zmeny je potrebné prejsť od nápadov a slov k činu.
Aj demokracia bola spočiatku utopickou predstavou, preto sa reálny môže stať aj fakt, že sa človek rozhodne byť súčasťou takéhoto sna. Možno má teraz ten človek pocit, že zbierať smeti má niekto iný, že starať sa o mesto má niekto iný, že riadiť naše životy má niekto iný. Ale sme to MY, MY sme tí „iní“, na ktorých alibisticky hádžeme všetku zodpovednosť za naše životy a za stav miesta, kde ich žijeme.
Nechceme hlásať idealistické budovateľské heslá, ale chceme vidieť Revúcu RASTÚCOU. Chceme vyskúšať najprv všetky možné nápady a riešenia, kým ich označíme za neuskutočniteľné. Poďte s nami rásť, zistíte, že Revúca má veľa dôvodov, pre ktoré ju možno milovať. (Miriam Králiková)
