Blog
nedeľa

The Bigger Picture o slovenských regiónoch

Regionálne rozdiely nezníži len diaľnica, ale aj podpora vzdelania a ľudského kapitálu

V posledný júnový deň vyšlo printové vydanie Hospodárskych novín s titulkou „Bratislava sa v bohatstve rekordne vzďaľuje východu“. Hneď na druhý deň, 1. júla, zverejnil ekonomický analytik Trendu, M. Lehuta, na Facebooku jednoduchý graf o vývoji príjmov s popisom „regionálne rozdiely po krajoch sú najnižšie, odkedy máme dáta“. Čo sa teda vlastne deje? Zjednodušené závery ekonomických novinárov si nutne nemusia protirečiť, ale dobre ilustrujú, že o rozvoji slovenských regiónov chýba akýsi ucelený obraz.

Spomínaný článok HN uvádza ako zdroj novú štúdiu OECD Regions at a Glance 2016. Podľa nej Slovensko dosiahlo prvú priečku vo variácii regionálnych rozdielov v príjme domácností a tiež v rýchlosti nárastu týchto rozdielov. Pre porovnanie, status M. Lehutu vychádzal zo štandardnej odchýlky k priemeru platov podľa krajov na základe dát od ŠÚ SR. Odchýlky v príjmoch sú pritom len jeden z desiatok možných spôsobov hodnotenia regionálnych rozdielov. Iste, občas sa treba oprieť o jedno číslo. Napríklad slovenské zákony definujú "najmenej rozvinuté okresy" prostredníctvom evidovanej miery nezamestnanosti. Avšak hovoriť o náraste či poklese regionálnych rozdielov len na základe jedného indikátora je trochu ako pre stromy nevidieť les.

Slovensko je laboratórium regionálneho rozvoja z hľadiska geografie (blízkosť Viedne, pozícia Bratislavy, hornatý stred, na východe hranica EÚ a Schengenu), ale najmä z pohľadu ekonomiky (rýchly koniec redistribučných politík, prechod na trhovú ekonomiku, integrácia do jednotného trhu). V podstate existujú dva pohľady na to, ako sa mali nerovnosti medzi regiónmi vyvíjať počas hospodárskej transformácie: 1) neoklasická a 2) nová ekonomická geografia.

1. Neoklasická ekonomická geografia

Neoklasickí ekonómovia ponúkajú jasnú odpoveď: regionálne rozdiely sa majú znižovať. Ekonomická integrácia zlepší mobilitu výrobných faktorov a každý kraj využie svoju komparatívnu výhodu. Pracovná sila bude migrovať na západ, zatiaľ čo kapitál spolu s technológiami a znalosťami potečie do menej rozvinutých regiónov. Tie porastú rýchlejšie a pričinia sa o celkové znižovanie rozdielov v príjmoch, nákladoch, produktivite práce a životnej úrovni. Barro et al. (1991) potvrdili tento typ konvergencie medzi regiónmi v Taliansku a Veľkej Británii.

Podľa neoklasických ekonómov vznikajú regionálne rozdiely takto:

  • nedostatočná mobilita pracovnej sily (rigidita pracovného trhu, ľudia sa nesťahujú za lepšou prácou, zlá prepojenosť zručností a potrieb zamestnávateľov),
  • nedostatočná mobilita kapitálu (najmä chýbajúca infraštruktúra).

Na zvýšenie mobility pracovnej sily ponúkajú úrady práce rôzne príspevky, medzi nimi aj príspevok na presťahovanie. Najnovšia správa o využívaní týchto nástrojov konštatuje, že „[p]ríspevok na presťahovanie za prácou bol v roku 2015 jedným z najmenej využívaných nástrojov“, čo znamená 46 podporených žiadateľov. Vyšší záujem bol o príspevok na dochádzku za prácou (5 824 podporených žiadateľov), avšak tiež zaznamenal medziročný pokles. Výška príspevkov a podmienky udeľovania si zaslúžia hlbšiu diskusiu, pretože cieľom týchto opatrení nemá byť plošné vyrovnanie príjmov v krajoch, ale skôr vyrovnanie príležitostí.

Neochota Slovákov sťahovať sa za prácou súvisí aj s vysokým podielom osobného vlastníctva nehnuteľností (viď článok Trendu), ktoré tvoria veľkú časť nášho majetku. Podiel osobného vlastníctva nehnuteľností v jednotlivých krajoch dosahuje 80 až 90 %, čo nás v rámci EÚ radí na druhú priečku hneď za Rumunskom.

Na prilákanie zahraničného kapitálu vláda udeľuje investičné stimuly, ktorých vplyv na regionálne rozdiely sa v súčasnosti hlbšie neskúma. Ako však uvádza analýza SAV „[i]nvestičné stimuly v r. 2002 – 2010 neprispeli k zníženiu regionálnych nerovností v rámci SR a benefitovalo z nich najmä západné Slovensko.“ Je otázne, či by si investori nevybrali západné Slovensko aj bez investičnej pomoci.

Tak si to predstavme. Ste zahraničný investor prichádzajúci na Slovensko. Lokalitu si vyberáte podľa viacerých faktorov. Dôležitú úlohu zohráva výška miezd ale aj produktivita práce.

Mzdy podľa krajov

Výška miezd hrá dlhodobo v neprospech Bratislavy, kde priemerná mesačná hrubá mzda v roku 2013 dosiahla 133 % priemernej mzdy na Slovensku. Všetky ostatné regióny majú priemernú mzdu pod priemerom SR, pričom najlacnejšiu pracovnú silu nájdete v Prešovskom kraji (priemerný zárobok v Bardejove je dnes polovica priemernej mzdy v Bratislave). Pre vás je však dôležité, čo za to dostanete od vašich zamestnancov a dodávateľov.

Produktivita podla krajov

Otázka za milión samozrejme znie, v ktorom kraji umiestnite plánovanú prevádzku. Bratislavský kraj síce vychádza najdrahšie, avšak dosahuje takmer 1,5 násobok priemernej produktivity slovenského hospodárstva. V najlacnejšom Prešovskom kraji budete musieť rátať s produktivitou na úrovni 78 % priemeru, hoci zamestnancom zaplatíte mzdu vo výške 80 % priemernej mzdy.

V rámci Slovenska teda vychádzajú len tri kraje, v ktorých priemerná produktivita niekoľko rokov po sebe prevyšuje priemernú mzdu, a síce dva najzápadnejšie kraje tvoriace ekonomické jadro krajiny a tiež Nitriansky kraj, v ktorom sa pred pár mesiacmi rozhodla investovať významná zahraničná automobilka.

2. Nová ekonomická geografia

Pohľad na štatistiku o stave priamych zahraničných investícií ukazuje, že mobilita výrobných faktorov nestačí ako vysvetlenie obrovských rozdielov v príleve investícií do jednotlivých regiónov Slovenska.

Priame zahraničné investície podľa krajov

Nedostatočné sťahovanie za prácou teda nie je jediný problém a budovanie infraštruktúry či investičné stimuly nie sú všeliek. Ako potvrdzuje výsledok nedávnej analýzy, „[a]by nezamestnanosť v okrese klesla, iba otvoriť diaľnicu nestačí“ (Mičúh a Tvrz, 2015).

Ekonómovia (Krugman, Venables, Romer) prišli už začiatkom deväťdesiatych rokov s názorom, že hospodársky rast je priestorovo selektívny proces, ktorý jednotlivé regióny rozdeľuje na víťazov a porazených. Akákoľvek komparatívna výhoda hrá len sekundárnu rolu.

Podľa novej ekonomickej geografie vznikajú rozdiely takto:

  • lokalizácia firiem blízko veľkých aglomerácií a úspory z rozsahu,
  • rozdiely v ľudskom kapitále, dostupnosť vzdelanej a zručnej pracovnej sily.

Pre hospodársky rozvoj celej krajiny je kľúčový rozvoj väčších miest ako ekonomických, vzdelanostných, vedeckých a kultúrnych centier. Firmy blízko mestských aglomerácií dokážu vyrábať lacnejšie a viac (úspory z rozsahu), platia vyššie mzdy a zamestnajú viac pracovníkov, či už priamo alebo prostredníctvom dodávateľských sietí.

Otváranie priemyselných parkov naprieč krajinou môže prilákať investorov podobným spôsobom, ako dostavaná diaľnica. Avšak pokiaľ sú špecializovaní dodávatelia a najšikovnejší zamestnanci príliš ďaleko, firma sa radšej usídli v drahšom, ale zato vyspelejšom regióne. Ak investori prirodzene preferujú mestské aglomerácie, efektivita dodatočných stimulov pre najzaostalejšie okresy zostáva otázna.

Zároveň je kľúčovým ľudský a vzdelanostný potenciál regiónov. O definitívnej lokalite investície môže rozhodnúť blízkosť kvalitnej univerzity či výskumného centra a dostatok absolventov s relevantným vzdelaním. To potvrdzuje aj nedávne rozhodnutie nemeckej IT spoločnosti investovať v Košiciach. Spoločnosť údajne zvažovala až 15 krajín. „Košice podľa nej síce v porovnaní s inými možnosťami vykazovali vysoké platové požiadavky, ale rozhodlo presvedčenie, že mesto dokáže zabezpečiť vysoko talentovaných IT odborníkov.“  Kvalita vzdelávacích inštitúcií pritom ide ruka v ruke s veľkosťou miest. Päť zo šiestich fakúlt s najžiadanejšími absolventmi sa nachádza v dvoch najväčších mestách.

Slovensko trpí výrazným nesúladom medzi vzdelanostným a populačným potenciálom v jednotlivých regiónoch, o ktorom píše B. Vaňo (2014) z Inštitútu pre výskum práce a rodiny. Inými slovami, v regiónoch s najkvalitnejšou pracovnou silou sa rodí najmenej detí a naopak. Polarizácia slovenských regiónov môže pretrvať desaťročia: v hladových dolinách sa udrží nezamestnanosť a chudoba, zatiaľ čo väčšie mestá budú pociťovať permanentný nedostatok kvalitných pracovníkov.

Stratégia regionálneho rozvoja

Na jeseň 2016 plánuje vláda schváliť stratégiu regionálneho rozvoja. Čo by mohla táto stratégia obsahovať?

Presné definície. Dostatok pozornosti treba venovať ukazovateľom regionálnej nerovnosti. Obľúbeným a v slovenských podmienkach pomerne zavádzajúcim spôsobom porovnávania regiónov je HDP na obyvateľa. Už v roku 1995 mal Bratislavský kraj HDP na obyvateľa dvojnásobne vyššie než priemer SR a štvornásobne vyššie než Prešovský kraj. Náskok Bratislavského kraja sa síce približoval k hranici 250 % priemeru SR, avšak o vývoji skutočných rozdielov vypovedá pramálo. HDP na obyvateľa totiž zohľadňuje počet obyvateľov, ale nie počet pracujúcich, ktorí HDP v danom regióne tvoria. Údaje o regióne hlavného mesta výrazne skresľujú desaťtisíce pracujúcich s trvalým bydliskom v inom kraji.

Merateľné ciele. Je potrebné definovať merateľné ciele regionálnej politiky. Je jasné, že jednotlivé kraje nikdy nedosiahnu rovnakú úroveň príjmov, zamestnanosti, produktivity práce, prílevu investícií a životnej úrovne. Aká miera nerovnosti je prirodzená, ekonomicky obhájiteľná a sociálne spravodlivá?

Efektívne nástroje. Oplatí sa viac motivovať relokáciu kapitálu (stimuly, daňové zvýhodnenia, priemyselné parky) alebo pôsobiť na strane pracovného trhu (príspevky na presťahovanie, nájomné bývanie, lacnejšie vlaky aj pre pracujúcich)? Okrem toho, na type infraštruktúry záleží. Známy analytik a poradca J. Rifkin na 7. európskom summite regiónov a miest pripomenul, že žijeme v období 3. priemyselnej revolúcie, ktorá sa vyznačuje nástupom zdieľanej ekonomiky, digitálnej komunikácie a udržateľnej energetiky. Podpora infraštruktúry minulého storočia a podnikateľských modelov s nedostatkom inovácií jednoducho stráca zmysel.

EDIT (17.7.2016): Paul Romer spomínaný v tomto článku bol práve dnes ohlásený ako budúci hlavný ekonóm Svetovej banky.


Barro, R., Sala-I-Martin, X., Blanchard, O. and Hall, R. (1991). Convergence Across States and Regions. Brookings Papers on Economic Activity, 1991(1), s.107.

Mičúch, M. and Tvrz, S. (2015). Aby nezamestnanosť v okrese klesla, iba otvoriť diaľnicu nestačí. Biatec, 23(8), s.4-10.

Vaňo, B. (2014). Populačný potenciál pre trh práce v okresoch SR do roku 2030. Bratislava: IVPR.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Pracujem pre štát ako analytik. Recyklujem staré myšlienky s novými dátami a udalosťami.

Blogy

|