O smelom Borisovi.
Aktuálne čísla hovoria o predvolebnom Slovensku nasledovné: takmer 70% voličov zdieľa ľavicové názory, necelých 30% sa hlási k pravici. Necelých 42% inklinuje k liberalizmu, viac ako 56% obhajuje konzervatívne postoje (zvyšok sú nevyhranení). Môžeme sa sporiť o percentá, výsledná pravda však môže byť aj taká, že Robert Fico má nakročené k jednofarebnej vláde na ďalšie štyri roky.
Pokojne by mohol sedieť so založenými rukami a čakať na nevestu. Platí zrejme to slovenské, že si kvôli jednej nepohnevá všetky. I rozhodol sa zamieriť do pravicových vôd privatizácie a hľadania investorov. Stávame sa svedkami vzrušeného postrkovania neviest o najlepší “hendikep“ na štartovej čiare záverečného behu do premiérovho náručia. A ako dobre vychované dcéry pravicových rodičov už dnes zručne intrigujú o ľavicové srdce svojho budúceho partnera. Pospolitý ľud je zatiaľ pokorne uzrozumený s tým, že odmenou mu budú opatrenia tretieho balíčka, ktorý mu pochystala družina ich osvieteného pána. A nerobí toho pre nich málo. Patrilo by sa odvďačiť. Ako inak povedať svojmu pánovi, aby ešte počkal na rúčejšiu nevestu, než volebným hlasom …
I zjavil sa jedného dňa chlapík menom Boris, ktorý vniesol nepokoj do ich duší tým, že ich pán by sa vraj mohol postarať o nich aj lepšie a mohol by si viac všímať ako sa im žije, čo ich trápi. A ešte smelo tvrdí, že sme rodina? Že pánovi budú musieť splatiť len to, čo si požičali a žiadne desiatky navyše, že ich malým deťom a starkým dá medicínu zadarmo, že im odpustí desiatky za tretie a ďalšie deti, že ich ochráni pred potulnými kočujúcimi muzikantmi a ich domovy pred neznámymi pocestnými? Že sa postará, aby boli sýti z toho, čo sa im urodí na poli, že urobí ich hory, rieky a liečivé pramene príťažlivé pre zvedavých (a bohatých) cudzincov … a ešte všeličo iné? No nepomotal by hlavu aj Vám?
Ak sa dnes objavujú pokusy o kriminalizáciu neplatičov, ak dnes prebieha na Slovensku milión(y) exekúcií, kde náš exekútor má výrazne vyššie právomoci ako v mnohých európskych krajinách a prekvitá (?) úžera, je namieste hovoriť o exekučnej amnestii. Presnejšie o odpustení príslušenstva (úrokov) z poskytnutých pôžičiek a úverov. Dovoliť ľuďom ekonomicky sa nadýchnuť. Zvýšený vianočný príspevok dôchodcovi, ktorý má pôžičku z nebankovky pomôže uhradiť splátku (splátky) navyše, ale nerieši to jeho dilemu medzi kúpou liekov a dostatkom jedla v ostatných mesiacoch.
Ak akceptujeme, že 8% dlhodobo(?) nezamestnaných je za súčasných podmienok fakticky nezamestnateľných, prečo nepomôcť slovenskému poľnohospodárstvu, kúpeľníctvu, cestovnému ruchu? Vytvorením rámcových podmienok, vrátane tých daňových a odvodových?
Je neveselé sledovať, ako pozvoľna zvetralo jadro protimečiarovských síl, ako sa nastupujúca generácia politikov bráni nálepke pravicovosti. Ako sa na prahu hroziacich konfliktov diferencujeme na tých, čo sú za a proti …
Čoskoro rozvkitnú ulice a okraje ciest novou várkou bilboardov, nepriamo svedčiacou o tom, aká nákladná je dnes moc na Slovensku. Ešteže tu máme onen paralelný svet sociálnych sietí, internetu a dobrých vecí skoro zadarmo. Nakoniec na nete sme (vlastne všetci skoro ako jedna) rodina.
