O vážném zamisleňú neskúseného ´nimróda´,
kerí po neúspjechu v loveňí bažantú povidá …
(Silvestrovská ´mudrovačka´)
____________________________________________________
Na Hornom Záhorí poznám viacerých poľovníkov,
niektorých považujem už za svojich kamarátov;
keď najbližšie stretnem jedného z nich na Smolinskom,
pokúsim sa pobaviť ho nevšedným loveckým príbehom:
Dvá Záhoráci polovníkama sa stali,
skúr než lovit bažantú sa vybrali,
dobre vicvičeného loveckého psa si kúpili
a v jedno ceųé dopoųedňí už od rána lovili a lovili …
Okoųo objeda, po dofčilajším neúspjechu, jeden povidá:
„Čuješ, nevím jak ti, ale já mám ohromňe silní pocit …“,
a prevelice upreňe na společného psa sa dzívá,
„že henten náš pes ftákú lovit …
vicvičení vúbec, ale vúbec neňi,
alebo náš dofčilajší neúspjech právje v tem prameňí,
že ho vihadzujeme moc nízko …“
Nuž, mne to úprimné zamyslenie neskúseného ´nimróda´
vskutku veľmi pozoruhodné a nezvyčajne vtipné prišlo … (-:
26.12.2017 / 31.12.2017
Poznámka:
Lingvistická konzultantka použitých záhoráckych suovíček, slovných spojení, ceuých vetičiek,
Smolinčanka telem aj dušú: Jan(k)a Ovečková (Ing., PhD.), z rodostromu pôvodných „ovečiek“.
