Denník N

Obchodníci s vesmírom

Asi najlepšia satira kapitalizmu. Futuristická a aktuálna. Inteligentná a humorná. Báječný príbeh.

Vianočné reklamy koncom septembra sú prehnané? A čo tak keby bola reklama premietaná priamo na sietnicu vašich očí? Reč je o cynickej, a prorockej, satirickej, a strašidelnej vízii budúcnosti kapitalizmu v podaní Frederika Pohla a  Cyrila M. Kornblutha v ich už klasickom diele americkej literatúry: Obchodníci s vesmíromKniha, ktorej odpustíme všetky chyby, pretože koncepty a myšlienky v nej prezentované sú natoľko silné. Román by sa v podstate dal brať ako sarkastický súčet (resp. zúčtovanie) všetkých súčasných problémov ľudstva. A medzi tým všetkým prebieha smiešny dej, ktorý akoby odľahčoval globálne hrozby.

Planéta zem je preľudnená. Ale to nepredstavuje žiaden problém. Potraviny sa vyrábajú chemicky v laboratóriách a všetci majú čo jesť. Ale vo svete budúcnosti nie je rast populácie ničím odstrašujúcim, ale dokonca vítaným a potrebným. Obchodná logika je neúprosná – Viac ľudí viac kúpi. A zníženie inteligenčného kvocientu (ľudí) je ešte vítanejšieKto menej špekuluje, viac nakupuje.

„Mohol mať na svete svoje miesto, mohol nakupovať a spotrebovávať, a tak dávať prácu i zisky svojim bratom po celej zemegule, mohol stále zvyšovať svoje priania i potreby, a tým v obchodnom kolobehu zvyšovať prácu a zisk všetkých. A mohol vychovávať deti, z ktorých by vyrástli konzumenti, ktorí by nastúpili na jeho miesto.“

(Obchodníci s vesmírem, 1987 Odeon, Praha)

Spoločnosť je rozdelená na konzumentov a producentov. Producentov tu predstavujú dve obrovské nadnárodné korporácie, ktoré ovládajú kompletný priemysel nielen v USA, ale aj iných krajín. Tí, ktorí nie sú manažérmi, výkonnými riaditeľmi, úradníkmi sú obyčajní plebejskí konzumenti, ktorých život sa skladá z dvoch procesov – vyrábať a kupovať.

Život bežných ľudí nie je nijak rúžový. Tlačia sa v malých bytoch, či provizórnych garsónkach v mrakodrapoch, ulice sú špinavé a ovzdušie zamorené smogom. So životom producentov sa to nedá ani porovnať. Najlepšie zarábajúci (riaditelia a manažéri reklamných spoločností) žijú v luxusne predražených bytoch v najvyšších poschodiach mrakodrapov, kde si môžu zaplávať, hrať tenis, dokonca i golf, a pod. Konzumenti len tak prežívajú a sem tam niečo zažijú – ak majú šťastie – resp. dosť peňazí, či už cez nevýhodné pôžičky alebo úspory, ktoré je takmer nemožné usporiť.

„Záujmy výrobcov a konzumentov sa rozchádzajú. Väčšina ľudí na svete je nešťastná. Robotníci nie sú automaticky spokojní s prácou, ktorú vykonávajú. Podnikatelia nehrajú čestnú, i keď tvrdú hru podľa pravidiel. (…) Priepasť medzi ľuďmi z vyšších kategórií a konzumentom sa nedá preklenúť ničím tak abstraktným a neskutočným ako je priateľstvo.“

(Obchodníci s vesrmírem, 2005 Laser, Plzeň)

51nyly0nuhl-_sx323_bo1204203200_

Prehistóriu tohto sveta predstavuje tzv. svet rozumu. Týmto svetom sa myslí svet ku koncu 40. rokov 20. storočia. Nástup televízie a teda aj reklamy predstavuje prvopočiatky tzv. sveta predaja – Sveta reklamy, marketingu, psychologických, antropologických, sociologických a iných výskumov, ktoré majú jediný cieľ a to odhadnúť a manipulovať so spotrebiteľmi – teda so všetkými ľuďmi.

Vlády a prezidenti, rovnako ako aj samotné voľby slúžia ako kulisy tohto veľkého industriálneho kolotoča. Predstavujú len akúsi formálnu legitimizáciu statusu quo. Teda, že v skutočnosti vládnu korporácie, ktoré zvádzajú  obchodné bitky okrem iného aj na pôdach parlamentov cez dômyselný lobing a kupovanie poslancov. Ako bolo povedané vo filme Wall Street s Michaelom Douglasom (1987): „Hádam nie ste tak naivní, že si myslíte, že žijete v demokracií? Rozhoduje voľný trh.“

Všetko si však vyberá svoju daň a ňou sú zmenšujúce sa prírodné zdroje. Rozkrádanie a plytvanie naberá na obrátkach, pokrok sa rúti vpred ako dobre mazaná mašinka a Zem už nestačí. Treba ísť do vesmíru. Rozšíriť trh. Nakopnúť priemysel. Exportovať naše problémy do kozmu. Z toho dôvodu bola zriadená stanica na Mesiaci. Nejde však o žiadnu veľkú kolonizáciu. Je to obchodná záležitosť. Ide výhradne o rudy. Mesiac vyhľadávali len firmami tam vyslaní robotníci, zamyslení výskumníci a obmedzení boháči, ktorí lietali na Mesiac len preto, aby mohli povedať, že tam boli.

Leitmotívom stojacim v pozadí celkom jednoduchého príbehu je kolonizácia Venuše, kvôli zisku nerastných surovín. Súboj o zisk zákazky na jej industriálne využitie zvádzajú dve veľké reklamné korporácie: Fowler Schocken a spol.  a B. J. Taunton. Týmto gigantickým korporáciám však viac než o zisk, ide o kontrolu, moc a prostriedky – Je to vec vizionárstva. Niet sa však čoho obávať. Totižto: „moc zušľachťuje. Absolútna moc zušľachťuje absolútne.“

space_merchants_by_gaborart-d5l9fjo

Obchodníci s vesmírom patria medzi jednu z najpopulárnejších kníh sci-fi žánru, ale určite to nie je všetko. Zdá sa totiž, že v súčasnosti je táto kniha aktuálnejšia než kedykoľvek predtým. Paralely so skutočným svetom a jeho problémami, ktoré bude nutné skôr, či skôr neskôr vyriešiť, miestami vyvolávajú okrem cynického úsmevu až zimomriavky. Podobnosti súčasnosti s víziou Pohla a Kornblutha nech si už každý nájde sám. Určite ich bude aspoň pár (v tom lepšom prípade) alebo až príliš (v tom horšom prípade).

O niektorých knihách sa vraví, že mali, či majú prorocký charakter. Treba preto nielen slepo dúfať, ale aj pracovať aktívne na tom, aby tento prorocký charakter nemala ako Orwellova „Osemdesiat štvorka, tak aj Obchodníci s vesmírom.  Dá sa to napríklad tak, že nebudeme slepo veriť každej hovadine. A nenakupovať veci, ktoré sú nám v podstate na nič. Alebo si prečítame knihu, ktorá problémy budúcnosti rieši s humorom. Prečo? Aby sme nezabúdali na to, že kontrola a manipulácia vonkoncom nemajú len podobu čipov, kamier, odpočúvania a špehovania internetovej komunikácie, ale často majú oveľa nenápadnejšiu, ľúbivejšiu a tým aj nebezpečnejšiu podobu. Aby sme sa raz nezobudili so slovami slovenského prozaika Pavla Hrúza: „Napraviť sa nedalo už nič a pokaziť už nebolo čo.“

 

Philip K. Dick: Čo je realita?

Philip K. Dick: Prorok sci-fi

Klub bitkárov

 

Teraz najčítanejšie