Denník N

Obrázkové čítanie pre malákov (3 – 7 rokov)

Škôlkári a začínajúci čitatelia z prvých ročníkov ZŠ sa často radi vracajú k tým istým príbehom. Veľkou detskou radosťou je, ak sa jeden príbeh zmestí do jednej knihy. A ak navyše tá kniha nie je väčšia od vankúša, aby sa dala pod neho šuchnúť a vojsť malákom aj do snov. Dnes som pripravila náhľad do štyroch krásnych slovenských obrázkových kníh a pripájam aj jeden (neslovenský) bonus na záver.

Svetozár

Kniha o miestnom poslancovi, zamilovanom a zasnívanom Svetozárovi od Andrey Gregušovej na prvý pohľad zaujme výberom farieb. Ilustrátorka Alica Raticová zvolila chladné odtiene pastelovej modrosivej, zelenej a bledoružovej, čo je v prípade detskej knihy veľmi nezvyčajná kombinácia. K príbehu o človeku, ktorý sa nikam neponáhľa, večne je trochu zadumaný a nevie sa rozčúliť a o holuboch, ktorých dalo zastupiteľstvo vykázať z mesta, sa ale mimoriadne hodia. Zrejme každý má v okolí niekoho, kto holuby nazýva „lietajúcimi potkanmi“, ale ak by sme si mali mestá predstaviť bez vtákov, aké by len boli otupné… Svetozár má za úlohu napraviť chybu, ktorú poslanci urobili svojim krutým rozhodnutím a keďže je to človek láskavý a dobrosrdečný, iné ako nadviazanie krásneho priateľstva s holubím starostom a dobrý koniec ani nečakajte. Kniha síce nie je úplnou novinkou, ale minulé Vianoce stíhala len tak tak a bola by škoda, keby ste ju úplne minuli.
Vydavateľstvo: Egreš.

Máme Emu

Reedícia príbehu Jána Uličianskeho z roku 1993 o famóznej „tieňovej“ učiteľke v škôlke Máme Emu ma veľmi potešila. Už dva roky po vydaní sa navyše Ema dočkala aj animovaného večerníčkového spracovania pod vedením Milana Lesniaka. Knižným ilustrátorom je Peter Čisárik a niektorí menší čitatelia si úplne vystačia len s jeho obrázkami. Príbeh, ktorý bol pôvodne reakciou na sivosť komunistických škôlok, je dnes v kontexte súčasného školského systému znova aktuálny (a ak budú s deťmi naďalej pracovať demotivovaní ľudia, bude aktuálny vždy). Učky Suchá a Siváková Eme nesiahajú ani po členky, veď bodaj by. Deti si ju privolali samy, stačilo, že na chodník každý napísal jedno písmeno, E M A a už tam bola, celá v červenom a so žiarivým úsmevom. Ema sa vie zmeniť na čo len chcete, je láskavá, vychováva, ale s úsmevom a najmä – deti má rada. Čo ako by sa Suchá so Sivákovou snažili, v tomto najzákladnejšom bode ich Ema prekonáva na stovky míľ. Keď deti niečo navrhnú, podporí ich fantáziu a prežíva s nimi malé dobrodružstvá premenená na stavebnicu, loď alebo sfingu. Pri detských otázkach nevykazuje žiadne známky vyhorenia, falošnej náklonnosti či škrípania zubov. Skrátka, jednu Emu do každej škôlky, prosím!
Vydavateľstvo: Buvik

Uspávanka pre Martinka

Knižočka presne zapasuje najmä do detských rúčok. Rozmermi malá  (približne A6) zbierka veselých básní od Ľubomíra Feldeka vyšla už v roku 2012. Uspávanka pre Martinka je ale nadčasová. Po období riekaniek niekedy rodičia prestávajú deťom ponúkať básne, pritom mnohým maličkým sa páči hľadať rýmy a do vcelku vysokého veku sa vedia tešiť, keď sa im podarí poskladať jednu – dve zrozumiteľné strofy. Ľubomír Feldek píše detskú poéziu akoby medzi nádychmi. Prirodzený prúd slov sa zrazu kdesi zmení na báseň, ktorá má myšlienku, vtip a hravosť. Svetozár Mydlo obrazovú stránku doplnil veselými farebným kolážami, tancujúcimi písmenami a geometrickými tvarmi, ktoré sa až pri druhom pohľade menia na zvieratká, ľudí, či slová.
Vydavateľstvo: Buvik

O koníčkovi Budíčkovi

Mám rada mierne bizarné detské príbehy a O koníčkovi Budíčkovi je jeden z nich. Tomáš Ďurovka napísal kratučkú story o koníkovi, ktorý každé ráno budí svoju rodinu erdžaním – až raz všetci zaspali, pretože koník neerdžal. Rýchlo sa zistilo, že je chorý a chlapček Jožko sa ho spolu s rodičmi snaží zachrániť. Na ilustráciách Alžbety Kováčovej koník a aj všetky ostatné zvieratká pôsobia ako plyšové hračky, navyše sú znázornené iba jednofarebne, hrdzavou pastelkou, čo celej knihe dáva vľúdny, komorný ráz. Autori sa graficky pohrali aj s textom, ktorý je všakovako popodčiarkovaný, ale tlačová chyba to nie je. A hoci koník Budíček na záver príbehu schytá do zadku konskú injekciu, potešilo ma, že sa to v texte nespája so žiadnou negatívnou asociáciou na bolesť, či na lekára. Celú knižku zvládnete prečítať na jeden hlt. Nesie sa v milom tóne, obsahuje vtipnú pasáž, kde sa slon nechá preoperovať na mravca a končí sa, ako inak, šťastne.
Vydavateľstvo: Virvar

Ako Kamienočko a Kamienočka hľadali kamaráta

Túto knihu som po sérii besied dostala od knihovníčok zo Starej Ľubovne a v ponuke obrázkových kníh sa stala favoritom mojich detí – preto ju na záver ponúkam ako v úvode spomínaný neslovenský bonus. Jej autor, maďarský inžinier a výtvarník Márton A. András vytvoril nielen niekoľko patentovaných laboratórnych prístrojov na určovanie rôznych lekárskych diagnóz, ale súbežne s touto kariérou sa rozvíjal ako umelec, až sa ním nakoniec stal na plný úväzok. V roku 2007 jeho príbeh o dvoch kamienkových deťoch do slovenčiny preložila poetka Mila Haugová. Kniha Ako Kamienočko a Kamienočka hľadali kamaráta je na každej strane rozdelená na textovú a obrazovú časť – naľavo slová, napravo fotografie. Na nich sa z piesku, bielych, sivých a čiernych okruhliakov a všakovakých prírodných drobností objavujú konkrétne postavy, ktoré treba dotvoriť troškou predstavivosti. Dve kamienkové deti putujú krajinou, aby našli svojho kamaráta, ktorého uniesol akýsi päťnohý Ten – taký. Nie všetko je povedané či znázornené explicitne a práve fakt, že deti sa stávajú spolutvorcami jednotlivých obrazov, je pre ne lákavé. Ak sa navyše aspoň raz v živote hrali niekde pri vode s hladkými a studenými kameňmi, budú ich pri čítaní doslova cítiť pod rukami. Možno ich pochytí chuť kamienky z fotiek popremiestňovať a pri nejasných tvaroch v nich uvidia aj to, čo na fotkách ani nie je… Ich spomienky na letné hry táto kniha len umocní a ponúkne nové nápady, ako sa môžu s kamienkami zahrať nabudúce.
Vydavateľstvo: Q111

 

Viac z mojej tvorby a recenzií si prečítate tu.

Môj fotoblog s detskými knihami nájdete tu.

Teraz najčítanejšie