Denník N

Obrázkové čítanie pre veľkáčov (6 – 14 rokov)

Niet lepšieho obdobia na výber knihy, než pár týždňov pred Vianocami. Novinky sa sypú a kým si stihnete jednu prezrieť, už aj je na svete ďalšia. V minulej recenzii som sa venovala obrázkovému čítaniu pre malákov (3 – 7 rokov), ale ani veľkáči neprídu skrátka. V ponuke je pre nich niekoľko mimoriadne zaujímavých encyklopedických publikácií, vybrala som aj jednu vtipnú grafickú novelu a básnickú zbierku.

Pod vodou / Pod zemou

Manželia Mizielińskí, Aleksandra a Daniel, ohúrili minulý rok svojou obdivuhodnou knihou Mapy, tiež som o nej písala.  V novej spoločnej práci sa zamerali na život pod povrchom – z jednej strany deti nahliadnu, ako to vyzerá Pod vodou a keď knihu otočia, ocitnú sa Pod zemou. Nemôžu sa pomýliť, pretože obálka je jednoznačne farebne odlíšená. Tak, ako pri Mapách, aj táto kniha je v porovnaní s bežnou veľkosťou obrovská (približne A3) a pri otvorení zaberie aj pol gauča. Vďaka štedrému priestoru však ich ilustrácie naberajú celkom novú perspektívu. Keď klesáte na dno mora, máte naozaj pocit, že sa vám vzďaľuje slnečný svit a keď prerážate zem, pokojne sa môžete pristihnúť, že vás zo stiesneného tunela chytá úzkosť. Jednotlivé dvojstrany nehovoria len o faune a flóre, ale mapujú aj históriu objavov, techniku, či detailné pohľady do hĺbok, ktoré vytvorila príroda, zvieratá i ľudia. Textu nie je veľa, odseky sú však písané vecne a trefne, pričom sa prihliada aj na vek čitateľov, takže nechýbajú informácie pikoškového charakteru.

Vydavateľstvo: Slovart

Nie je opica ako opica

Encyklopedická jednohubka pre milovníkov zvierat. Autorky Lucia a Barbara Krškové (mama a dcéra) v nej zhrnuli základné poznatky, ktoré by mal každý mladý prírodovedec, veterinár či zoológ vedieť o opiciach. Ide pritom o pohľad mimoriadne fundovaný, keďže autorka textu, Lucia Kršková, je vysokoškolskou pedagogičkou v odbore živočíšna fyziológia a etológia, pričom za svoju prácu získala aj medzinárodné ocenenie. Opice sú v knihe Nie je opica ako opica rozdelené do troch kapitol – poloopice, opice a ľudoopi, predchádza im stručné vysvetlenie, kto sú primáty a ako sa odlišujú a potom už nasledujú jednotlivé druhy aj s krátkou charakteristikou, opisom a drobnou zaujímavosťou. Deti sa napríklad potešia, keď v lemurovi kata spoznajú kráľa Juliena alebo keď si budú môcť vyskúšať bočné poskakovanie sifaku diadémového, či ich ohúri šimpanz učenlivý svojimi schopnosťami. Texty sú sprevádzané ilustráciami, ktoré síce každé zviera presne zobrazujú, no obsahujú aj množstvo vtipných detailov. Na záver čaká vytrvalcov test pamäte. Knižku zvládnu samostatne prečítať aj prvočitatelia, pre všetkých však ide najmä o informačno – vizuálny zážitok.

Vydavateľstvo: Egreš

 

Ako maliari vidia svet

Jedinečná publikácia, ktorú už bolo treba ako soľ. Zahraničných detských encyklopédií o rôznych svetových umelcoch nájdete plno, od klasických, cez okienkové až po interaktívne s aplikáciami. V tejto sú len slovenskí výtvarníci a pri každom sa dozviete to najpodstatnejšie z diela, štýlové zaradenie, niečo zo života, ukážky tvorby a rozbor jedného z obrazov. Na záver každej kapitoly sú pripojené aj hravé úlohy, ktoré pripravili autorky Katarína Kosánová a Andrea Gregušová tak, aby deti, ktoré rady kreslia, mohli objavovať svoje nové danosti. Na Slovensku sú tisíce žiakov zapísaných v rôznorodých výtvarných krúžkoch a odboroch na umeleckých školách a hoci sa na hodinách isto dozvedia základy našich výtvarných dejín, v knihe Ako maliari vidia svet sa o nich píše veselo, s nadhľadom a miernym vtipom. Neprekročí sa hranica obdivu voči práci našich výtvarných klasikov, ale zároveň sa podarilo z nich urobiť ľudí z mäsa a kostí, ktorí boli obdarení talentom a ten sa dá skúmať nielen tak, že budeme kresliť, ale aj púhym pohľadom. Veď aj medzi nami, výtvarnými netvormi, je už od detského veku plno obdivovateľov tohto druhu umenia.

Vydavateľstvo: Slovart

Toto sme sa v červičej škole neučili

Grafická novela je v súčasnosti mimoriadne obľúbený žáner. Dokáže povzbudiť k čítaniu aj tie deti, ktoré nemajú výdrž, pretože im dáva pocit, že toho zvládli prečítať naozaj dosť. Ide, samozrejme, o ilúziu, pretože v grafickej novele zaberajú kopu miesta ilustrácie. Ale ak dá tento typ kníh deťom pocit zadosťučinenia, že zvládli sami prečítať celú knihu, prečo im ich neponúknuť. Toto sme sa v červičej škole neučili je debutom mladej autorky Simone Lia, v ktorom si popletený vrabčiak Hugo nájde dosť nepravdepodobného priateľa – červíka Cyrila. Práve on je rozprávačom ich spoločného dojímavého putovania do Afriky. Aspoň tomu Hugo verí, pretože si vzal do hlavy, že je plameniak. Cyril nad tým celým síce pochybuje, ale keďže sa ešte dobre nepoznajú a nechce skončiť v jeho bruchu, súhlasí s úlohou navigátora. Čitateľovi je o chvíľku jasné, že ich cesta je tragickým omylom, keď si stĺpy elektrického vedenia pletú s Eiffelovou vežou, ale práve ono Hugove „zatemnenie“ mozgu vyvoláva časté úsmevy a empatiu voči obom, najmä keď musia spojiť sily, aby sa dostali z množstva problémov.

Vydavateľstvo: Albatros

Do Tramtárie

V čase Hviezdoslavových Kubínov patrí medzi najvyhľadávanejšie mená, pretože jeho Panpulóni, ktorým už minulo 40 rokov, sú stále žiadaným a prednášaným dielom. Básne Miroslava Válka opäť vychádzajú v reedícii v zbierke Do Tramtárie, v ktorej nájdete niečo z pôvodnej rovnomennej zbiery z roku 1981 a niečo z Veľkej cestovnej horúčky z roku 1977. Básne sú vhodné pre školákov, najmenšie deti na ne ešte nemajú dostatok vedomostného poznania o svete. Zato pre starších budú aktuálne aj o ďalších 40 rokov, možno sa akurát budú pýtať na pár slov, ako gramofón a podobne. Válkove verše budú pre nich ako lusknutie prstami – hovorí o známych veciach z nových uhlov pohľadu, prekrúca ich z každej strany ako hračku v rukách, trošku núti rozmýšľať, veľa vtipkuje, prirovnáva, porovnáva, pozoruje a opisuje slovami a frázami, ktoré v bežnej reči nepočuť. Takýto druh zážitku vie ponúknuť iba báseň, ktorá, ako som už viackrát v recenziách spomínala, je prirodzenou súčasťou detského prejavu do vcelku vysokého veku a vôbec sa netreba báť, žeby ich to nebavilo. Naopak, plno detí nesmierne teší, keď nájdu rým a k básneniu sa prirodzene vracajú až do puberty (kedy píšu vyznania alebo hudobné texty, mnohí s tým neprestanú nikdy). Prečo im neukázať, aké rôzne podoby môže mať text? Grafický dizajn Svetozára Mydla je rozpoznateľný na prvý pohľad. Hry s písmenami, ktoré vytvárajú samostatné objekty a naopak, tváre, ľudia či zvieratá schované do písmen robia hravý doplnok k už i tak nápadom prekypujúcim básňam.

Vydavateľstvo: Buvik

Článok o obrázkovom čítaní pre malákov (3 – 7 rokov) si môžete prečítať tu.

Viac z mojej tvorby a recenzií si prečítate tu.

Môj fotoblog s detskými knihami nájdete tu.

Teraz najčítanejšie