Denník N

Obrázkový svet vyšinutého macka a rybej potvory

Do slovenského sveta kníh pre najmenších priniesla vtip, dvojzmysly a hrdinov s nesmiernym šarmom. Popletený macík, na všetko ohdodlaný pštros s prilbou a chráničmi na kolenách, výtržnícke zajace a dievčatko s obrovským rybo – jašterím kamarátom sa udomácnili v poličkách čitateľov, ktorí si ich zamilovali. S ilustrátorkou Katkou Macurovou som hovorila nielen o nich, ale aj o prekrásnych obrázkových knihách iných autorov, ktoré za srdce zase chytili ju.

Prečo nekvitneš? bola Katkina prvá autorská knižka (dovtedy ich ako ilustrátorka spravila niekoľko, ale žiadna nebola jej kompletným autorským dielom textom aj ilustráciami). Keď pred rokom vyšla, okamžite som si všimla, že k nám zavial svieži vietor formátu picture book pre vekovku 2 – 5 rokov, ktorý v ponuke kníhkupectiev od slovenských autorov absentoval. Ilustrátorka Katka Macurová prišla na myšlienku nakresliť príbeh o mackovi, ktorý sa neúspešne snaží vypestovať kvitnúcu ružu, pričom nevie, že pestuje mrkvu, ktorú mu z druhej strany obžierajú zajace, v Edinburgu. Venovala som jej samostatnú recenziu, ale nespomínam tam, že práve Edinburg bolo mesto, v ktorom Katka nastúpila na cestu detských picture bookov. V Škótsku a v celej Veľkej Británii majú úplne iné postavenie a tradíciu, ako u nás, venuje sa im obrovská pozornosť a samotní autori sú v nich neporovnateľne odvážnejší, než sme z bežnej ponuky u nás zvyknutí (viac na konci článku, vydržte :)

ilustrátorka Katarína Macurová

„Vždy som inklinovala k animácii,“ povedala mi Katka v rozhovore, „len na ňu nemám trpezlivosť. Klasická ilustrácia, kedy dostaneš text a máš k nemu niečo vytvoriť, mi tiež až tak nevyhovuje. Picture book je niekde uprostred a to je presne pre mňa.“

Položila si otázku, čo robí obrázkovú knihu žiadanou, sledovala mamy v knižniciach špeciálne určených obrázkovým knihám, ako s deťmi knihy čítajú, čo si vyberajú, ako sú text a obrázky vystavané. Nasledovalo veľa pokusov a omylov, až prišiel nápad s mackom.

„Chcela som postavičku, ktorá by – hoci to môže pôsobiť čudne – vyznela trochu nepríčetne. Niekoho, kto pôsobí dojmom ‚Ja som tu, niečo sa deje, pokojne pokračujte, chytím sa, ale tak po svojom.‘ Keď som ho ponúkla anglickému vydavateľstvu, nepáčil sa im, ani jeho rádiovka, ktorú oni nepoznajú a chceli ho zmeniť na mačku, čo sa nakoniec neudialo. A to je dobre. S mackom sa viem lepšie stotožniť.“

Macko sa v knihách nikde nesmeje, a pritom je vtipný. Správa sa ako nevedko, ktorému sa čosi deje a on netuší, čo s tým. A hoci nič nie je povedané priamo, deti z obrázkov a minima textu všetko hneď pochopia. Aj preto Katke v jej aktuálnom slovenskom vydavateľstve navrhli, aby s mackom vznikla celá séria. Postupne vyšli knihy Kde je tá pravá lopta? (zaradila som ju do recenzie obrázkových kníh pre najmenších) a Ako naučiť Eda lietať?

S úplne novými postavičkami prišla Katka v knihe Lily a Momo. Práve neznámy modrý tvor chytil moje deti tak veľmi, že túto autorkinu knihu vyhlásili za ich najobľúbenejšiu. Nie je pritom najvtipnejšia, ale z pohľadu detí ide o najláskavejšiu a najprítulnejšiu dvojicu hrdinov. Špeciálne ma upozornili na fakt, že Momo vyplazuje jazýček a to je skrátka „neodolateľne zlaté“! Spoločnými silami sme identifikovali, že Momo je čosi medzi rybou a gekonom. Katka mi to potvrdila:

„Momo – mimochodom takto oslovujem svojho manžela – má základ v mexickej jašterici axolotl, čo je malé, milé, ružové zvieratko, navyše ohrozený druh. V prvom rade som chcela knihu o priateľstve, ktoré má nejakú prekážku. Iba som nevedela, akú. Celú genézu úvahy mám zaznamenanú v skicári, obraz po obraze. Postupne mi z toho vyšlo, že obe postavy budú v miestnostiach oddelených dverami alebo stenou a že si budú myslieť, že za danou zábranou je strašidlo. Ale nefungovalo to. Tak som kreslila ďalej, až mi začali pod rukami vznikať momenty, kde spolu stavali hrady z piesku. Momo bol nemotorný, tak niečo zmenili a zrazu to fungovalo. V priebehu jedného dňa som potom naraz vychrlila všetky situácie, ktoré sú v knihe.“

Lily je dievčatko ako každé iné. Presne vie, ako sa chce hrať a aké má mať daná hra pravidlá. Momo jej to kazí, ale Lily nereaguje hnevom. Premýšľa, ako ho do hry zapojiť. Riešenia ich malých nedorozumení sú vľúdne a vždy smerujú k vzájomnej snahe spolupracovať, zapojiť toho druhého, nevynechať ho z hry len preto, že hneď neporozumel, čo od neho chceme. Z čítania sa veľmi nenápadne stáva ukážka, ako sa môžeme k ľuďom okolo seba správať bez zlých emócií. Alebo sa o to aspoň pokúsiť.

Autorka hovorí, že Lily nemá pôvod v žiadnom konkrétnom dieťati. Môže mať 3, aj 5 rokov. Katka sa v nej trošku vidí a chcela jej dať možnosť rozhodnúť sa, do čoho sa oblečie. Preto má hlavná hrdinka na sebe odvážne natiahnuté modré nohavice a každú ponožku inej farby. Podobným detailom, na ktorý ma upozornili deti, je Momov vyplazený jazýček.

„To som najprv nakreslila náhodne,“ vysvetľuje Katka. „V istej časti príbehu to vyvoláva napätie, či Momo náhodou nechce Lily zožrať. Ale inšpirácia prišla aj z inej strany. Bola som na konferencii v Londýne a tam jedna ilustrátorka hovorila, ako robila knižku o dievčatku, ktoré malo leva. Snažila sa ho doma skryť a starať sa o neho. Lev mal na sebe nakreslený malý detail – náplasť. A na to deti nesmierne dobre reagovali: aké je to milé a nežné, že lev, ktorý mal zranenie, dostal od dievčatka náplasť. Došlo mi, aké dôležité sú detaily v detskej knihe. Na synovi som si tiež všimla, ako rád hľadá v obrázkoch najmenšie drobnosti. Preto ich tam dávam.“

Knihy Katky Macurovej nie sú zahltené ilustráciami. Sú čisté a jednoduché a predsa plné detailov, ako je pohyb očí, spomínaný jazýček alebo prilba na hlave pštrosa Eda.

Séria o macíkovi je žiadaná nielen u nás. Poznajú ju už aj deti v Číne, Rusku, Taliansku, Švédsku, Gruzínsku, Česku, Estónsku a Nemecku. Lily a Momo sa tiež nedávno vybrali do sveta. Na čo ďalšie sa od Katky Macurovej môžeme tešiť?

„Dokončujem dve knihy, ku ktorým ma prizvali na spoluprácu a mám hotovú aj ďalšiu knihu s macíkom, ale tú vydať, paradoxne, nechcem. Rada by som skúšala niečo iné, opäť autorské textom aj obrázkami. A pritom pri každom rodiacom sa projekte ma chytá panika, či budem vedieť priniesť niečo nové, či sa moja studnica už náhodou nevyčerpala. Moje galérie sú kníhkupectvá. Snažím sa aspoň raz do roka vycestovať do zahraničia a tam vysedávam v obchodoch a listujem a listujem.“

Ďakujem Katke, že sa so mnou podelila o svojich TOP 5 picture books, ktoré na cestách ulovila.

5. Oliver Jeffers, Sam Winston – A Child Of Books

Dievčatko cestuje imaginárnym svetom kníh, prelieza textom krížom krážom, na cestách postretne chlapca, ktorý ju najprv odmieta, ale neskôr k sebe obaja nájdu cestu.

4. Alexis Deacon, Viviane Schwarz – I Am Henry Finch

Kniha o odvahe a strachu, ktorý sprevádza onen povestný „prvý krok“ na ceste k zmene. Telá vtáčikov sú vytvorené z otlačku prsta autora.

3. Carson Ellis – Du Iz Tak?

Príbeh z lúky, chrobáci tu majú svoj vlastný jazyk a vydavateľ píše, že názov v preklade znamená Čo je to? Kto preklad poskytol, sa v anotácii neuvádza :)

2. Eva Lindström – Alla går iväg

V knihe s názvom (v mojom voľnom preklade) Všetci odchádzajú preč vystupuje pes Frank, ktorý sa nevie hrať. Ilustrácie pripomínajú akvarelové obrazy.

1. Mac Barnett, Jon Klassen – Sam & Dave Dig a Hole

Kamaráti Sam a Dave hľadajú pod zemou poklad, ktorý vždy minú iba o chlp. Nájdu ale niečo oveľa zaujímavejšie – prekopú sa do akéhosi paralelného sveta, v ktorom je všetko rovnaké a pritom úplne iné. Ich psík celé dianie ticho komentuje svojimi očami.


Knihy Katky Macurovej poskytlo vydavateľstvo Albatros. Foto: autorka. Portrét: ilustrátorka.

Viac z mojej tvorby a recenzií si prečítate tu.

Môj fotoblog s detskými knihami nájdete tu.

Teraz najčítanejšie