Oceľový plot na slovenských hraniciach má svoj zmysel

Presne pred dvoma rokmi som si krátila dlhé chvíle písaním svojej diplomovej práce. V tom čase ma to veľmi ťahalo k brandingu nášho krásneho Slovenska, a tak som sa na tú tému zamerala. Čítaním štúdií, výskumov, kníh a rozhovormi s expertmi v oblasti som došla k dvom záverom.

• Slovensko je neviditeľná krajina na mape sveta
• Slovensko nemá jasnú predstavu o vlastnej identite

Ministerstvo zahraničných vecí v tom čase už pracovalo na budovaní značky Slovenska. Vytvárali sa pracovné skupiny zložené z odborníkov a vznikali z toho všakovaké štúdie a aj ideový koncept komunikácie SR, podľa ktorého sa Slovensko vyznačuje atribútmi ako: vynachádzavosť, svojráznosť, vitalita či rozmanitosť.

Z rôznych prieskumov a štúdií som zistila, že sme pohostinná krajina. Radi sa podelíme a pomôžeme. Sme vitálny národ, veľa toho vydržíme. Sme emocionálni, ale aj tvrdohlaví. Vynaliezaví a aj progresívni. Veď napokon aj SACR používala v kampaniach claim “Slovensko, krajina priateľov.” V takomto priateľskom ale zmätenom Slovensku som diplomovku dopísala, odovzdala, obhájila a potom odložila na poličku. O rok neskôr som si na ňu spomenula opäť.

Rok 2015 – Slovenská identita sa kryštalizuje

Slovensko od svojho vzniku absolútne neriešilo svoju značku. Ministrovi Lajčákovi všetka česť za, to že sa do toho pustil. Jeden z najrešpektovanejších expertov na nation branding, Simon Anholt, vo svojej práci nehovorí o tom, že by sme mali natáčať krásne videá o Slovensku a potom si platiť reklamu na Eurosporte. Ale o tom, že na imidž krajiny vplýva niekoľko faktorov. Medzi nimi politika a ľudia. Zhrňme si to. Je rok 2015, ministerstvo zahraničných vecí stále usilovne pracuje na značke Slovenska a v tom istom čase:

• vo februári vypukne referendum Aliancie za rodinu, ktoré okrem podpory nenávisti a diskriminácii voči minoritnej časti spoločnosti nedosiahne nič. Ale absolútne nič.
• v Európe nastane utečenecká kríza a celá idea krajiny priateľov sa rozpadne na prach. Politici sa predbiehajú v tom, kto chráni Slovensko viac pred vykonštruovaným nepriateľom. V Bratislave a aj iných mestách sa konajú pochody proti utečencom. Internetoví diskutéri sa tešia z mŕtvych ľudí nájdených v dodávke pri našich hraniciach.
• azda hlavným pozitívom v tomto smere je, že Slovensko prijalo kresťanských utečencov z Iraku

Rok 2016 – Symbolické aktivity

Rok 2016 sa rozbehol vo veľkom. Premiér vyhlásil, že bude monitorovať moslimov na Slovensku a spraví všetko preto, aby sa tu nevytvorila ucelená moslimská komunita. Aby toho nebolo málo, možno nám postaví okolo hraníc oceľový plot. Prečo? Lebo utečenci. Na Slovensko sa síce netlačia. Ale, čo ak?

Symbolické aktivity krajín sú veľmi dôležitým nástrojom pri budovaní značky. Napríklad, také Španielsko malo problém s imidžom ešte dlho po páde generála Franca. Aby dokázali svetu, že s jeho ideológiou nemajú už nič spoločné, rozhodli sa pre krok, ktorý by generál Franco nikdy nespravil. Zlegalizovali manželstvo pre ľudí rovnakého pohlavia.

Celý nápad so stavbou plotu okolo našich hraníc považujem za výborný príklad takejto symbolickej aktivity. Naši politici ale aj pospolitý ľud minulý rok a aj tento rok nastavil komunikáciu opačným smerom od priateľského a pohostinného Slovenska, v ktoré sme toľko verili. Plot okolo našich hraníc len nádherne podčiarkuje túto ideu. Slovenska, konzervatívnej a zatvorenej krajiny voči akejkoľvek inakosti.

Úprimne by ma zaujímal názor pána ministra Lajčáka. Má ešte vôbec zmysel zaoberať sa otázkou budovania značky Slovenska? Sú tieto aktivity len internou záležitosťou ministerstva zahraničných vecí alebo existuje nádej, že si naši štátni zástupcovia nastavia zrkadlo a inšpirujú spoločnosť smerom k budovaniu Slovenska, na ktoré môžeme byť pyšní?