Ochrana nielen politických mafiánov prokuratúrou – praktický príklad z terénu a čo to pre nás znamená
Viackrát som písal a hovoril o tom, že prokuratúra je v podstate právnou ochrankou politickej mafie, naposledy tu, a predtým napríklad tu alebo aj tu, a o potrebe návratu k možnosti trestne obžalovať aj keď prokurátor nechce, tiež tu.
Nasledujúci prípad ale ukazuje, že to, čo vidíme na vrchole politicko-mafiánskej pyramídy, sa premieta stonásobne do života každého z nás.
Treba tiež povedať, že vo svojej praxi som sa stretol s veľkým počtom prípadov trestnej činnosti zametanej pod koberec prokurátormi nie preto, že by sa jednalo o kauzy vysokopostavených politikov, ale preto, že príslušný prokurátor celkom nevysvetliteľne, v rozpore s právom a logikou, vyplodil také rozhodnutie, ktoré zabezpečilo beztrestnosť kriminálnikovi a zúfalstvo poškodenému. Podal som mnohé precízne spracované a zdôvodnené trestné oznámenia – vždy márne.
Pre takéto prípady, kedy sa nejedná ani o ochranu vrcholných predstaviteľov politickej mafie ani o ich miestnych gubernátorov, neexistuje preto iné vysvetlenie ako to, že sa vždy jedná o biznis daného prokurátora. O tom, ako sa niektorým prokurátorom v takom biznise darí, možno nabudúce.
Tragédiou pritom je, že na to, aby veci takto fungovali, je potrebné, aby na rozhodujúcich postoch v prokuratúre boli (v čo najväčšom počte a na riadiacich postoch) ľudia, ktorí sú amorálni sociopati, ktorým je celkom jedno, čo takéto ich počínanie robí s našou spoločnosťou.
Dôsledkom tohto je totiž potom aj to, že my všetci žijeme v prostredí, kde sa porušujú nielen normy trestného práva, ale kde sa bežný slušný človek musí zmierovať s bezprávím, nespravodlivosťou a pocitom bezmocnosti vo všetkých rovinách nielen verejného a ekonomického života, ale často aj v oblasti osobných vzťahov.
Nasledujúci prípad sa zdá byť kombináciou trestno-právnej ochrany lokálnej smeráckej figúrky s podozrivými ekonomickými výhodami pre prokurátora, ktorý má na vec rozhodujúci vplyv. Nejde teda o ochranu mafiánov vo veľkej politike, symbolizovanej „vyšetrovaním“ prepojenia Fica, Kaliňáka, Počiateka a Glváča (a iných exponentov strany SMER) na dpháčkového zlodeja Bašternáka* alebo trápnym vystúpením špeciálneho prokurátora Kováčika k tej istej téme na Branno-bezpečnostnom výbore NRSR v reakcii na otázky poslanca SaS Jozefa Rajtára.
Tento prípad je svojim spôsobom ešte horší. To preto, že je symptomatický pre fungovanie prokuratúry a spravodlivosti na Slovensku vôbec.
Jedná sa o vec, na ktorú poukázali miestni aktivisti v Liptovskom Mikuláši už v minulosti, kedy smerácky primátor Ján Blcháč svojimi zjavne protiprávnymi krokmi umožnil, aby napriek vlne odporu miestnych ľudí firma istého Cyrila Fogaša buďto mohla prevádzkovať v Liptovskom Mikuláši nezákonný heliport, alebo sa domohla obrovskej náhrady škody v súvislosti s problematickým rozhodnutím predchádzajúceho primátora, nominovaného (ako inak) SDKÚ, o fungovaní heliportu, proti ktorému je v Liptovskom Mikuláši každý okrem tých, ktorí sú na ňom finančne zainteresovaní.
Kauza prebiehala asi takto:
- 29.1.2015 bola uzavretá dohoda o mimosúdnom vyrovnaní škody č. 91/2015/SEKR medzi mestom Liptovský Mikuláš a spoločnosťou ELAN, ktorú podpísali primátor Ján Blcháč a za uvedenú spoločnosť Cyril Fogaš. Súčasťou takej dohody pritom bolo aj uznanie tohto, že mesto Liptovský Mikuláš zodpovedá za škody vo výške 2,7 milióna Eur. Dohoda bola pritom podpísaná bez vedomia mestského zastupiteľstva, v súvislosti s čím v júni 2015 – mikulášski aktivisti podali podnet pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania právomocí verejného činiteľa.
- V júli 2015 Ján Blcháč vyhlásil mimosúdnu dohodu za neplatnú, a to na základe právnej analýzy vypracovanej advokátskou kanceláriou HADBÁBNA & spol., ktorej spoločníkmi a konateľmi sú manželka a syn žilinského krajského prokurátora JUDr. Emila Hadbábneho. V januári 2015 totiž Ján Blcháč za mesto Liptovský Mikuláš podpísal s uvedenou advokátskou kanceláriou zmluvu o poskytovaní právnych služieb na paušálnu sumu 1.368 Eur mesačne, pričom nie je nikde uvedené, že by sa takýto paušál viazal na nejaký výkon a táto advokátska kancelária nevyhotovuje žiadne prehľady o vykonaných prácach.
- S uvedenou advokátskou kanceláriou pritom následne primátor Ján Blcháč podpísal aj ďalšie zmluvy na právne zastupovanie za cenu spolu 24.000 Eur (2×12.000 Eur), a to napriek tomu, že už prvá zmluva z januára 2015 obsahovala záväzky tejto kancelárie zastupovať mesto Liptovský Mikuláš aj v súdnych sporoch (aj o niektorých iných zmluvách primátora Blcháča v článku na tomto odkaze: http://vincentkultan.blog.sme.sk/c/430237/nahody-ktore-vrhaju-na-mesto-ale-asi-aj-prokuraturu-zle-svetlo.html).
Vyššieuvedené je z pohľadu zamerania tohto článku zaujímavé preto, lebo trestná vec, ktorú iniciovali aktivisti v súvislosti s dohodou týkajúcou sa heliportu, mala priebeh, ktorý s menom krajského prokurátora Emila Hadbábneho súvisí viac ako sa dá prijateľne zdôvodniť.
- Dňa 2.7.2015 bolo totiž trestné stíhanie primátora Blcháča odňaté Okresnej prokuratúre Liptovský Mikuláš a prikázané na ďalšie konanie Okresnej prokuratúre Martin. Odňatie veci pritom navrhol sám okresný prokurátor v Liptovskom Mikuláši JUDr. Pavel Sochor, čo odôvodnil tým, že Ján Blcháč je jeho bývalý spolužiak, dlhoročný priateľ a aj v súčasnej dobe sa s ním stretáva. Nadriadená krajská prokuratúra v Žiline vylúčila Okresnú prokuratúru Liptovský Mikuláš ako celok, a to aj napriek tomu, že niektorí jej prokurátori deklarovali svoju nezaujatosť.**
- Od 6.7.2015 sa tak stal dozorujúcim prokurátorom JUDr. Branislav Konečný z Okresnej prokuratúry Martin a 25.9.2015 mjr. Mgr. Vladimír Švec, vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ v Liptovskom Mikuláši, uznesením začal trestné stíhanie a zároveň Jánovi Blcháčovi vzniesol obvinenie (prvýkrát) pre trestný čin zneužívania právomocí verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. b) Trestného zákona.
- Na to však, v októbri 2015, bol dozorujúci prokurátor JUDr. Branislav Konečný dočasne preložený na „výpomoc“ na Okresnú prokuratúru do Dolného Kubína*** a dozorujúcim prokurátorom sa stal JUDr. Martin Kováč z Okresnej prokuratúry Martin. Tento uznesenie o vznesení obvinenia Jánovi Blcháčovi pre údajnú arbitrárnosť(!) zrušil a vec vrátil vyšetrovateľovi na ďalšie konanie.
- 2.12.2015 preto vyšetrovateľ mjr. Švec po doplnení vyšetrovania uznesením vzniesol Jánovi Blcháčovi obvinenie pre trestný čin zneužívania právomocí verejného činiteľa opätovne (druhýkrát), ale už podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
- 16.12.2015 – JUDr. Martin Kováč opätovne (druhýkrát) zrušil uznesenie o vznesení obvinenia a vec opäť vrátil vyšetrovateľovi na ďalšie konanie a následne bola vec odňatá nielen vyšetrovateľovi mjr. Mgr. Vladimírovi Švecovi a aj celému Okresnému riaditeľstvu PZ v Liptovskom Mikuláši a prikázaná na ďalšie konanie na Krajské riaditeľstvo PZ v Žiline, kde sa konkrétne vecou dodnes zaoberá vyšetrovateľka mjr. JUDr. Marcela Pohančeníková, ktorá 6.4.2016 opätovne (tretíkrát) uznesením vzniesla Jánovi Blcháčovi obvinenie. Odvtedy nič.
Uvidíme teda, ako a kedy o takom ďalšom obvinení rozhodne prokurátor, ktorý je podriadený krajskému prokurátorovi v Žiline, keď sa jedná o primátora mesta Liptovský Mikuláš, ktoré je, z rozhodnutia pána primátora, klientom najbližšej rodiny žillinského krajského prokurátora.
A uvidíme tiež, ako sa doterajší ping-pong, ktorý je v záujme primátora Blcháča, skončí.
Je pritom jasné, že v takejto veci má prokuratúra diametrálne iný spôsob konania ako v prípade, kedy behom niekoľkých hodín dôjde k vzneseniu obvinení tým, ktorí sa zaujímajú o mafiánske praktiky pohlavárov strany SMER – sociálna demokracia.
V uvedenej kauze primárne nejde o bežného smeráckeho mafiána nižšieho stredného rangu, ale o to, ako bezostyšné je zainteresovanie krajského prokurátora v Žiline Emila Hadbábneho. Či už plní politické zadanie, alebo je to len jeho kšeft, tento krajský mocipán je jeden z mnohých na prokuratúre, ktorí si, zdá sa, myslia, že môžu všetko. Vzhľadom na to, ako arogantne, ako pán nad nebom a Zemou, sa chová jeho šéf Čižnár, je jasné, že toto nie je výnimka, ale pravidlo.
Dávajú nám všetkým najavo, že dokiaľ si prokurátor ako-tak drží komunistickú fasádu neohroziteľného „ochrancu zákona“, môže všetko. Samozrejme, okrem (naozajstného) stíhania politických zločincov vládnej koalície.
Prečítajte si tiež pod čiarou, čo k tomu, ako má postupovať prokuratúra hovorí Zákon o prokuratúre a zákon o prokurátoroch a čakateľoch prokuratúry.
__________________________________________
* Zámerne tu neuvádzam, ako sa to stalo bežným, že sa jedná o podvodníkov s dph, pretože podvod predpokladá uvedenie do omylu, čo, samozrejme, tak nebolo v danom prípade, pretože „podvedení“, veľmi dobre vedeli, o čo sa jedná, a teda nemohli byť podvedení – jednalo sa zjavne o trestný čin zločineckej skupiny, kde každý z aktérov zohrával rolu príslušnú jeho postaveniu.
**Tu je vhodné pripomenúť, že žiaden nadriadený prokurátor nesmie vydať tzv. negatívny pokyn, teda taký, dôsledkom ktorého by bolo zastavenie stíhania. Preto, okrem toho, že je neprijateľné, aby nejaký verejný činiteľ mal v podstate imunitu len preto, že je kamarát s okresným prokurátorom, bol taký postup veľmi podozrivo nelogický a nasvedčuje tomu, že niekto mal záujem vec odobrať prokurátorovi, teda fakticky urobiť to, čo zákon zakazuje.
*** Tu je vhodné pripomenúť, že zákon o prokurátoroch požaduje, aby dočasné pridelenie na inú prokuratúru schválil generálny prokurátor. Ak sa jednalo o preloženie bez súhlasu dotknutého prokurátora, musela to navyše schvaľovať rada prokurátorov. No a tým pádom my nevieme, či sa vec nemá tak, že pokyn na nezákonné zasahovanie vo veci stíhania smeráka Blcháča neprišiel „zhora“.
Zákon o prokuratúre tiež stanovuje:
Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
Pri plnení úloh je prokurátor povinný
- a) podľa najlepšieho vedomia a svedomia uplatňovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, medzinárodné zmluvy vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy,
- b) rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť, základné ľudské práva a slobody a vyvarovať sa akejkoľvek diskriminácie,
- c) chrániť verejný záujem,
- d) postupovať iniciatívne, spravodlivo, nestranne a bez prieťahov.
Zákon o prokurátoroch a čakateľoch prokuratúry stanovuje aj toto:
(1) Prokurátor je povinný
- a) plniť povinnosti, ktoré mu vyplývajú z Ústavy Slovenskej republiky, z ústavných zákonov, zo zákonov a z ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj úlohy a pokyny uložené nadriadeným prokurátorom, ak bol s nimi riadne oboznámený; splnenie pokynu je prokurátor povinný odmietnuť, ak by jeho splnením spáchal trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo disciplinárne previnenie,
- b) chrániť verejný záujem a slúžiť verejnému záujmu,
- c) vykonávať svoje služobné povinnosti svedomite, nestranne a bez prieťahov,
- d) nedať sa ovplyvniť individuálnymi alebo čiastkovými záujmami, záujmami politických strán alebo politických hnutí, nepodľahnúť tlaku verejnej mienky alebo oznamovacích prostriedkov a odmietnuť akýkoľvek zásah, nátlak, vplyv alebo žiadosť, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu jeho nestrannosti,
- e) konať objektívne a prihliadať na všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či sú pre strany alebo pre účastníkov konania prospešné, alebo neprospešné,
- f) chrániť ľudskú dôstojnosť, základné ľudské práva a slobody, nezvýhodňovať a nepoškodzovať strany alebo účastníkov konania pre ich pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie,
- g) prehlbovať svoju odbornú kvalifikáciu,
- h) používať pri plnení svojich služobných povinností informačné systémy, najmä centrálny informačný systém prokuratúry, elektronický systém právnych informácií a ďalšie informačné systémy dôležité pre plnenie úloh prokuratúry, ako aj elektronickú poštu a zaručený elektronický podpis,
- i) zdržať sa verejného vyslovovania svojho názoru na prípady, ktoré nie sú právoplatne skončené,
- j) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu služobného záujmu s osobnými záujmami prokurátora, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom funkcie prokurátora na vlastný prospech alebo na prospech iného,
- k) nevykonávať činnosť, ktorá je nezlučiteľná s výkonom funkcie prokurátora,
- l) neposkytovať služby právnej pomoci; za službu právnej pomoci sa nepovažuje zastupovanie podľa osobitného zákona,16)
- m) zachovávať dôstojnosť pri výkone funkcie prokurátora, chrániť vážnosť vykonávanej funkcie a vystríhať sa všetkého, čo by mohlo spôsobiť ujmu na cti prokurátora alebo oslabiť dôveru v jeho nestrannosť,
- n) dodržiavať pri výkone svojej funkcie pravidlá prokurátorskej etiky,
Poznámka na záver (pre tých, čo to dočítali až sem)
Ak viete aj o iných podobných prípadoch, kedy dozorujúci prokurátor rozhoduje „nepochopiteľne“, prosím napíšte to na moju Facebookovú stránku https://www.facebook.com/Alojz-Bar%C3%A1nik-Pr%C3%A1vo-a-Sloboda-1042738452407817/. Ďakujem