Ochrana prírody samopalom?

Za posledné roky výrazne rastie tlak verejnosti na citlivejší prístup k lesom, k dodržiavaniu pravidiel ochrany prírody a krajiny, ako aj k podpore rekreácie a športu v prírodnom prostredí. Napriek tomu zodpovední (najmä štátny podnik Lesy SR, Ministerstvo pôdohospodárstva, Ministerstvo životného prostredia, Vláda SR) okrem pár prázdnych fráz vo vládnom programe neprišli so žiadnym relevantným návrhom, ako stav zlepšiť a vypočuť hlas ľudí. Pričom stále viac a viac ľudí naráža na turistické či cykloturistické chodníky rozryté od ťažkých lesných mechanizmov, neporiadok po ťažbe a pohľady na vyrúbané lesy.

Nešetrný prístup k slovenskej prírode pomáha Kotlebovcom

Po odchode poslancov Hubu a Mičovského (Oľano) a Hlinu (KDH), ostalo aj v parlamente smutné ticho. Nemá sa kto zastať ochrany prírody, priniesť návrh reforiem, ktoré by akceptovali zmenené požiadavky verejnosti na využívanie lesov, už nie len ako plantáž na drevo, ale ako komplex plniaci ďalšie dôležité funkcie (rekreácia, podpora turistického ruchu, environmentálne funkcie a pod.). Pričom je evidentné, že záujem verejnosti o ochranu prírody je taký, ako ešte nikdy predtým. Ani koaliční ani opoziční poslanci s touto problematikou nevedia pracovať.

Zatiaľ čo „zelené“ témy sú v Európe vždy v popredí, a z tých čo ich vedia uchopiť sa častokrát stávajú politickí lídri, u nás téma leží podhodená (pričom dobre spracovaná množstvom aktivistov a ochranárov) na stole, bez záujmu politikov. A tak, ako pri mnohých podobných témach, ktoré ľudí trápia, zo stola ju efektívne preberajú extrémisti a bohužiaľ využívajú vo svoj prospech.

Nie sú to len Kotlebovci, čo poukazujú na nešetrný prístup k lesom, ale aj ďalšie viac či menej známe extrémne skupiny – Slovenskí branci, Slovenské hnutie obrody a pod. Nemám v záujme obhajovať extrémistov a rôzne polomilitantné skupiny, pravda však je, že pre mnohých ich členov je slovenská príroda súčasť ich národnej hrdosti. V tomto sa s nimi nedá sporiť, slovenská príroda je nádherná a ponúka prekrásne scenérie a zážitky. Permanentné rozkrádanie Slovenska cez rôzne kauzy CT, kompy, či vratky DPH, sú pre priaznivcov týchto združení príliš komplikované a abstraktné. Avšak vydrancovaný les, zničená cyklotrasa, desiatky kamiónov s drevom opúšťajúce hranice SR, pytliačenie papalášov v našich lesoch sa prehliadnuť nedá.

Je pomerne paradoxné, že za zelených extrémistov sú označovaní (účelovo) ochranári, ktorí vo svojom voľnom čase, bez nároku na odmenu bojujú aj za lepšie životné prostredie pre nás všetkých. Pripomienkujú megalomanské developerské projekty, prinášajú návrhy systémových zmien v oblasti lesníctva, vodnej politiky, podpory cykloturistiky a podobne. Míňajú vlastný čas, energiu aj finančné zdroje. Po lesoch však behajú skutoční zelení mužíci, čo možno budú raz brániť lesy samopalom.

Udržateľný turistický ruch a podpora pre regióny

Obľúbenými argumentami lesníkov v rôznych diskusiách, obraňujúcimi masívnu ťažbu dreva, sú frázy ako „čím si utieraš zadok ty“ alebo „aj ty potrebuješ drevený stôl, ktorý máš len vďaka ťažbe“. Toto sú najbežnejšie argumenty pri akomkoľvek náznaku kritiky neprimeranej alebo necitlivej ťažby dreva v našich lesoch. Málokto si však uvedomuje, že veľká časť vyťaženého dreva končí v zahraničí a nie v domácich spracovateľských podnikoch. Pri argumentovaní sa zabúda na podstatnú vec – podpora trvalo udržateľného turistického ruchu na Slovensku. Práve unikátna divoká príroda, kvalitná sieť turistických trás a neskutočný potenciál pre rozvoj turistického ruchu je to, čo môže pomôcť mnohým regiónom. Častokrát platí, že čím chudobnejší región, tým krajšia príroda. Potešiteľné je, že niektorí predstavitelia komunálnej politiky problém pochopili.

Ako pozitívny príklad môžem uviesť posledné kroky Bratislavskej župy, ktorá aktívne pracuje na projekte vytvorenia Národného parku Podunajsko, v ktorom chce spojiť práve záujem verejnosti o rekreáciu a šport v prirodzenom prírodnom prostredí, ako aj potrebu chrániť prírodu pred developerskými či drevorubačskými aktivitami. Pozitívnym príkladom môže ísť aj Rimavská Sobota.

Naopak, v mnohých mestách a obciach však stále prevažuje spiatočnícke myslenie, kde sú lesy vnímané ako zdroj dreva a turisti a cyklisti ako problém. O Banskej Štiavnici napísal výborný blog Marek Páva  http://pava.blog.sme.sk/c/435401/cyklistov-v-stiavnici-nechceme.html

Vo väčších mestách je tlak na ochranu prímestských lesov ešte väčší. Tieto lesy častokrát predstavujú jediné miesto na krátkodobú rekreáciu a šport po práci. Komunálni politici preto vo svojich volebných programoch mávajú samostatný bod životné prostredie, čo je pozitívna zmena vzhľadom na minulé roky. Avšak ani pekné slová vo volebnom programe, nemusia znamenať, že sa veci pohnú vpred a neposlúžia len ako PR pre kandidáta pred voľbami.

Nevyužitý potenciál

Stále viac Slovákov vyráža na viac či menej dobrodružné výlety a dovolenky do Rumunských hôr, do Čiernej hory, Gruzínska či Albánska. Čo ich tam láka? Príroda, divočina, atmosféra. Slovensko môže rovnako prilákať turistov zo západnej Európy, vďaka dobrej dostupnosti, relatívnej blízkosti jednotlivých atrakcií, krásnym historickým mestám. Pozorovanie divej zvery, výstupy na vrcholky kopcov, cyklistické výlety cez najkrajšie pohoria Slovenska sú vždy zážitok. Ak to spojíte s pomerne dobrou cestnou sieťou, množstvom hradov a zámkov, jaskýň a ochutnávkou dobrého jedla, máte pozvánku pre turistov, akú im nedá ani 100 reklamných videí premietaných v bratislavskej MHD.

Je preto pomerne nepochopiteľné, že napriek záujmu verejnosti politici nevedia s témou ochrany prírody pracovať. Možno by na začiatok stačilo, aby sa začali implementovať citlivejšie prístupy k lesom, ktoré by minimalizovali negatívne dopady ťažby dreva. Aj my ako občianske združenie sme prišli s návrhom šetrných metód hospodárskej činnosti, o ktorých veríme, že by výrazne podporili rekreáciu a šport v prírode. Materiál k dispozícií tu: https://dennikn.sk/blog/pani-lesnici-neslo-by-to-citlivejsie/

Pokiaľ sa však nič nezmení a neprídu systémové zmeny v ochrane prírody na Slovensku, politicky ťažiť z toho budú len Kotlebovci a im podobní. Finančne zase Žigovci a drevorubačská loby. Čo je rozhodne veľký prúser.

Autor je člen občianskeho združenia Iniciatíva Naše Karpaty.

www.facebook.com/nasekarpaty.