Denník N

Od New Yorku až po Modré Hory

Vianočné sviatky sú za nami. V mnohých prípadoch boli pokojné a štedré. Samotná štedrosť môže mať samozrejme mnoho podôb. V rodinách, kde je chuť a vôľa čítať, má však prirodzene aj podobu knižnej potravy. Samozrejme aj tá môže byť však pestrá, farebná a aj zvukomalebná.

Ak by som mal použiť paralelu so sviatočným maškrtením, tak ekvivalentom lahodného dezertu by bola určite kniha s názvom Môj New York (mesto očami známych osobností).

Alessandra Mattanza – Môj New York (mesto očami známych osobností)

Kniha Môj New York je zbierkou hlasov a príbehov ľudí, mysliteľov, spisovateľov, hercov, filmárov a umelcov, ktorých životný príbeh a kariéra sú spojené s týmto mestom.

Alessandra Mattanza – umelecká fotografka a scenáristka, vytvorila vlastne kompiláciu výpovedí ľudí, ktorí istým spôsobom vdýchli dušu tomuto mestu a formovali jeho moderné dejiny, či už zachovaním jeho obrazu v umeleckých artefaktoch, ako je hudba, film, architektúra alebo fotografia, alebo tiež spolupodieľaním sa na jeho atmosfére, a to obrodou newyorských štvrtí alebo vytváraním oáz umenia a gastronómie.

new-yorkAutorka oslovila niekoľko významných osobností, ktoré vo svojich vyjadreniach definujú základné znaky tohto kozmopolitného mesta, no pritom sami zanechali v tejto metropole nezabudnuteľné stopy. Napr. Woody Allen, v knihe o New Yorku hovorí: „Toto mesto milujem iracionálne a emotívne, ako keď milujete matku alebo otca napriek tomu, že je opilec alebo zlodej“.

New York má svoje svetlá a aj tiene. Tí, ktorí sme ho zatiaľ naživo nevideli, si ho predstavujeme aj vďaka Allenovým filmom, v ktorých zachytil jeho typický esprit a esencie, podobne ako aj filmové diela Martina Scorseseho, Al Pacina, Roberta De Nira či Spikea Leeho, ktoré mapujú najmä jeho drsnosť a temnotu.

New York má však v našich obrazoch aj lesk a romantiku, ktorú vyzdvihuje najmä Candance Bushnell  – autorka série Sex v meste, a tiež vône národných kuchýň a chute receptúr podľa slávnych kuchárov. Jedna z nich, Lidia Bastianich, o New Yorku hovorí: „New York mi umožňuje cestovať po svete a spoznávať iné kultúry, a aj tak stihnúť večeru doma“.

New York skutočne nepredstavuje iba jeden svet, ale nespočetné množstvo svetov, no napriek tomu je takou ikonou, že ho podľa Mobyho „spoznávate aj z rozmazanej fotografie robenej z idúceho taxíka v daždi“.

nyc_wa

S týmto výrokom sa nedá sa nesúhlasiť, a dokazuje to aj predmetná kniha, plná farebných fotografií.

New York je na väčšine z nich ikonický a epický zároveň.

Modré hory – Dobré slohy

Keď sa povie New York, každý po kultúre bažiaci človek si predstaví jeho umenie vo všetkých podobách. Od akademických až po tie pouličné. New York je aj mestom hip-hopu a rapu, presnejšie ich tzv. East Coast verzie, ktorá sa prioritne zameriavala na údernosť a výpovednú funkciu textov.

V nich bol často obsiahnutý protest, politická, sociálna a neskôr aj vyslovene kultúrna angažovanosť. Slová tvorili vety, rýmy, poéziu a metafory, ale pritom sa nevyhýbali každodennosti jazyka. Ak by som mal z takéhoto poulično-poetického a zároveň knižného New Yorku premostiť až k nám domov, tak sa núka zvolanie:

modre-horyPozri, Modré hory, Modré hory hore,
Modré hory tam v hmle, tam v diaľke.

To najlepšie z odkazu východno-pobrežných amerických mestských štvrtí, u nás na Slovensku nepochybne reprezentuje hudobný projekt Modré Hory, ktorý vznikol v roku 2007 a tvorí ho dvojica raperov Bene (Marián Benkovič) a Lyrik (Pavol Remiaš), pričom od začiatku ich po hudobnej stránke sprevádzalo niekoľko hudobníkov a producentov, ako napríklad Roland Kánik, Marián Jaslovský, Peko alebo Karaoke Tundra.

Modré Hory ma prvýkrát oslovili v roku 2008 svojím prvým skutočným albumom. Ich texty (a aj hudba) sú odvtedy pre mňa vždy veľkým pookriatím na duši, pretože sú kontrastom voči všetkým tým slovenským hip-hopovým Kráľom, Fenoménom, Egám a Dušičkám, pózam, floskulám a sídliskovému gýču.

Texty Modrých hôr sú prosto mestskou reportážou zabalenou do rýmov. Boli a sú vždy úderné a spontánne. Majú v sebe reálny čas a priestor, teda autentickú históriu. Charakterizuje ich neskrývaná bohatosť tém a hravosť jazyka, a asi aj preto sa vždy so živelnou prirodzenosťou prevaľujú aj cez svoje hudobné podklady.

Sú teda skutočnou poéziou všedných dní, a preto je potešujúce, že v roku 2016 dostali aj podobu knižnej zbierky. Tá má názov Dobré slohy a obsahuje 63 textov, pričom k niektorým z nich, autori pridali aj krátku genézu ich vzniku. Čitateľ tak dostáva v mnohých prípadoch ešte plastickejší obraz o ich tvorbe a v podstate ďalšiu esenciu navyše.

Zbožňujeme tie pár hodinové pravdy,
ktoré nadránom necháme nad barom
spolu s nedopitou kolou,
jak by nám anjeli šepli, že ich obetujeme bohom.
A tajne veríme, že Boh je bohém
alebo blázon, čo má slabosť pre slabochov.
Hľadáme manuál pre sny, manuál pre zlých,
čo vliezli do životov žien len preto,
aby ideály zničili jak mestské osvetlenie.
Zabúdame, zúrime, blúdime v spomienkach,
opití kričíme, ujdime spomienkam
a vidíme tváre tých, ktoré ľúbime v spomienkach. 

Odporúčam čítať v kombinácii s počúvaním ich skladieb.

 

Alessandra Mattanza: Môj New York, Vydavateľstvo: Slovart, 2016, Preklad: Gabriela Patkolová

Modré hory – Dobré slohy, Vydavateľstvo: Artforum, 2016

Teraz najčítanejšie