Denník N

Óda na Mazdu

Vedeli ste, že Mazda sa po japonsky vyslovuje „MaCuDaa“? Že táto malá, ale stará (za pár rokov bude mať storočie) sa nikdy nebála robiť naozaj dobré a zaujímavé autá? A napriek tomu, že niekoľkokrát v histórii mala na mále (bankrot), je teraz jednou z posledných väčších samostatných automobiliek na svete a darí sa jej? Nevedeli? Čítajte ďalej.

Vedeli ste, že Mazda sa po japonsky vyslovuje „MaCuDaa“? Že táto malá, ale stará (za pár rokov bude mať storočie) sa nikdy nebála robiť naozaj dobré a zaujímavé autá? A napriek tomu, že niekoľkokrát v histórii mala na mále (bankrot), je teraz jednou z posledných väčších samostatných automobiliek na svete a darí sa jej? Nevedeli? Čítajte ďalej.
Prvá veta z úvodu je čistá zaujímavosť. Ďalej ale nasledujú veľmi podstatné veci. Dobré a zaujímavé auto? Veď také sú dnes všetky, nie? Aké klišé, že? Vôbec nie. Skúsme sa sústrediť na podstatu. Dnes autá vyrába skoro hocikto. Napríklad kórejské stavebné firmy, ktoré sa len pred pár dekádami rozhodli, že okrem betónu budú robiť aj autá, ako ďalší segment. Veď to nemôže byť také zložité. Výsledkom boli autá, ktoré (a teraz vykradnem Jeremyho Clarksona) mali také riadenie, akoby bol volant niekde vpredu namočený do pudingu a keď ste naplno rozkrútili volant, tak sa puding rozvíril a o chvíľu začali zatáčať predné kolesá. Páka prevodovky bola so samotnou prevodovkou prepojená pravdepodobne špagátikom, takže kým ste zaradili dvojku, auto medzitým zastalo. Brzdy takmer vôbec nebrzdili, čo až tak nevadilo, pretože motor vydával zvuk trápeného zvieraťa a moc neťahal. Proste hrozné, ale lacné. Koncern má samozrejme dosť peňazí a tak si kúpil odborníkov od konkurencie. Tí by dokázali postaviť fantastické auto, ale účtovné oddelenie im pár vecí zoškrtá a tak je výsledkom pojazdný kompromis. Ušetrené peniaze sa investujú do reklamy, kde produkt stavebnej firmy na štyroch kolesách vezie šťastnú rodinku po meste cez mláky a je to strašné vzrúšo, všetci sú plní emócii. Fakt? Stavím sa, že do nasledujúceho dňa ani nebudú vedieť, ako sa volalo auto v ktorom sa viezli. Lebo je to fuk, produkt ako produkt. Marže sú ok, postavíme ďalšiu továreň.
Ľudia sú posadnutí číslami. Auto musí s každou generáciou neustále rásť a rásť. Tým pádom je čoraz ťažšie a nemotorné. Nevadí, dáme tvrdší podvozok a silnejší motor. Že to viac žere? Nevadí, odoberieme dva valce a osadíme tri turbá, normovaná spotreba bude 1.2 litra na 100 km, podľa zákonnej normy. Samozrejme, nesmiete stláčať plynový pedál, inak to bude 12 litrov na 100 km. Vysoké emisie? Optimalizuje sa, budeme tam liať močovinu. Motor stratil zvuk a charakter? Nevadí, zvuk sa bude púšťať cez repráky v interiéri. Auto má v zákrutách jazdné vlastnosti ako cisterna s vodou? Dáme ešte tvrdší podvozok. Že si vylámete chrbát na prvom retardéri? Nevadí, dáme adaptabilný podvozok so 16imi módmi pruženia. A extra display. Načo tlačítka, v móde sú displaye. Sadnete do auta a môžete začať nastavovať, do hodiny objavíte všetky možnosti. Potrebujete preladiť rádio, alebo znížiť teplotu v interiéri? Cez päť pod-menu to nájdete, len potrebujete nájsť nejaké parkovisko, aby ste si to v kľude nastavili, počas jazdy je to nebezpečné. Jo a športový model. Má opäť o 15 koní viacerej, čo je nový rekord v histórii značky. A tvári sa veeeľmi agresívne. Keď stlačíte plynový pedál pôjdete veľmi rýchlo. Ani neviete ako a letíte spoločensky neprijateľnou rýchlosťou. Až na to, že za volantom sa necítite ako šofér, ale ako pasažier. Keby ste tam neboli, nevadí. Ak urobíte nejakú blbosť, elektronika vás postráži. Môžete si pospať… samozrejme plný emócii. Že vám tam dali dvojspojkovú prevodovku, ktorá trhá pri rozbiehaní? No hydrodynamický menič ostal rezervovaný pre prémiovejšie značky koncernu. Ale na to sa vykašlite, hlavne že máte ešte viac miesta vnútri. Ani v autobuse nie je toľko miesta. A zdarma k tomu na červeno lakované spätné zrkadlá.
Prečo toto všetko píšem? Pretože, takto to robí väčšina a stáva sa to normou. Našťastie tak nerobia všetci. Mazda ide na vec poctivejšie, nešáli zákazníka, drží sa svojich priorít a pritom nestojí toľko ako Mercedes.
Zoberme si motory: Väčšina ostatných bežných automobiek pri motore riešili spotrebu a benzín vs. naftu. Mazda ako jediná dokázala nie len vyvinúť Wankelov motor, ale udržala ho v sériovej výrobe dekády. Od roku 2012 kvôli emisiám už nový Wankel nekúpite, ale všetko nasvedčuje tomu, že sa vylepšený (možno v rámci hybridu) vráti. Nemenovaný koncern sa teraz chváli, že do motorov zavedie Millerov cyklus? Mazda ho ponúkala pred viac ako 20 rokmi. V posledných rokoch boli trendom turbá a zmenšovanie objemu motorov? Mazda išla opačným smerom a urobila dobre. Skyactiv motory mali relatívne veľký objem, nijaké turbo. Bol upravený kompresný pomer, radenie prevodovky, výfuky – všetko aby to ako celok bolo výkonné, zábavné a úsporné. A spoľahlivé, ako to už u Mazdy býva. A ako bonus, diesel nepotrebuje močovinu, aby plnil emisné normy. A vytáča sa lepšie, ako väčšina ostatných. Pritom neznie ako traktor. Mazda nešla cestou ako ostatní a urobila dobre. A neostala len pri ladení motora. Poňala to ako celok – motor, prevodovka, riadenie. A viete čo? Aj Toyota chce kupovať Mazda motory (v rámci spolupráce na hybridných motoroch).
V čase, kedy čoraz viac áut len rástlo a tučnelo, Mazda išla opačným smerom. Už pred desiatimi rokmi si povedala, že ak bude auto ľahšie (pri zvyšovaní tuhosti karosérie a bezpečnosti), bude mať menšiu spotrebu, bude rýchlejšie a bude lepšie brzdiť. A to nehovoríme o roadsteroch, ale aj o rodinných autách. Výsledok? Ostatné automobilky to pochopili tiež. O pár rokov neskôr.
Mazda vo svojej histórii vždy mala vždy v ponuke nejaké skutočne výnimočné auto (autá), či už išlo o malé športové vozidlá so strechou či bez (rada MX), ďalšie kupé s Wankelom pod kapotou (rada RX) alebo luxusné sedany nabité špičkovou technológiou (staré dobré Xedos). Zvyšok produkcie boli kvalitné a spoľahlivé, ale väčšinou trochu nudné sedany a hatchbacky, ktoré bolo až do konca 90. rokov problém rozlíšiť od Mitsubishi či Toyoty. V roku 2002 ale prišiel zlom, kedy Mazda zvolila za svoje heslo „Zoom-zoom“, podľa zvuku, ktoré robí dieťa, keď sa hrá sa autíčkom. Odvtedy sú Mazdy nie len kvalitné, praktické a spoľahlivé, ale aj hravé. Keď šoférujete Mazdu vyrobenú v tomto storočí, môžete sa spoľahnúť, že to nebude nuda. Máte päť miest v aute a veľký kufor, máte pohodlie, ale zároveň máte pocit, že šoférujete motokáru, ktorá len čaká na vaše pokyny. A keď máte chuť sa hrať, v rukách presne cítite čo robia predné kolesá, stehnami vnímate ako je auto vybalancované v zákrute. Prevodovka a pedále majú ľahký ale zároveň veľmi presný chod. Celé auto je veľmi predvídateľné, čitateľné a cítite, že v každej situácii sa naň môžete spoľahnúť. Pritom máte pocit, že ste v centre diania. Nie pasívny prvok medzi pedálmi a volantom, ktorému nie je potrebné dávať nijaké spätnú väzbu z diania na ceste, pretože to by ho mohlo zobudiť. To, že je Mazda hravá, neznamená, že vyžaduje pozornosť a je únavná. Práve naopak. Ak ste unavení, preberie vás, zobudí vaše zmysly a urobí vám radosť. A to aj cestou do roboty. Presne v duchu hesla, ktoré Mazda začala zdôrazňovať odkedy uviedla novú generáciu legendy MX 5. A síce, Jimba Itai, teda „Jazdec a kôň sú jedno“. Dalo by sa očakávať, že keď vyvíjate 2-miestny roadster, tak ho vyvážite a pokiaľ možno odľahčíte, aby ste docielili čo najväčší zážitok z jazdy. Lenže keď presadnete z roadsteru MX 5 do SUV CX 5, tak tam tú esenciu stále cítite. Nie, nie je to cisterna plná vody a ani remorkér na rozvodnenej rieke. Na to, že je auto prirodzene vyššie oproti roadsteru, pri jazde to až tak necítite. A nie je do docielené armádou elektronických asistentov a tlačítok. Je to o vyvážení, pružení a ladení podvozku. Japonci si na tom dali záležať. A keď si presadnete do Mazdy 6, šoférujete takmer 5m vozidlo s veľkým vnútorným priestorom. Na vidieckych okreskách a zákrutách by ste ale prisahali, že šoférujete menšie športové auto. Pritom je pohodlné. Ak pred 20 rokmi bolo jazdecky najzaujímavejší manažérsky sedan Peugeot 406, pred 10 rokmi mal tento primát Ford Mondeo, teraz je to Mazda 6.
Aby toho nebolo málo, po prelomovom roku 2002 prišiel prelomový rok 2012, kedy okrem pohonu Skyctiv prišiel aj dizajn Kodo. A tu nastal bod, kedy Mazdy prestali byť „pekné“, ale začali byť sexi. Ak odhliadneme od špičkových športových áut a ostaneme v segmente „bežných“ vozidiel, ťažko sa hľadajú ďalšie autá, ktoré vyzerajú tak výnimočne dobre a ešte aj osobite. Taká Mazda 6 vyzerá ako by sa hýbala, aj keď stojí. Na také auto je radosť sa pozerať. Pritom Mazdy majú síce spoločný dizajnový jazyk, ale jednotlivé modely sa dajú ľahko rozlíšiť. Neskĺzlo to do stavu, v ktorom sa automobilke podarí slušný dizajn a ona ho potom tak zreplikuje, že jeden model vyzerá ako druhý plus mínus pár detailov. Prípadne vyzerá ako koncernový súrodenec s prehodenými firemnými logami. Nie nie, Mazdu spoznáte na prvý pohľad.
Aby nedošlo k omylu. Nemám nič proti autám, ktoré sú optimalizovaným kompromisom bez názoru. Ani proti tým, ktoré síce nemajú žiadnu vážnu chybu, ale nie sú ani ničím zaujímavé. Niektorí si auto kupujú ako spotrebič a neznamená pre nich nič viac, ako chladnička či mikrovlnka. Môžu si pokojne kúpiť 4 či 5m auta, možno bude aj v akcii meter zdarma. A bude mať štyri kolesá a volant a do kufra dáte nákup. Pre mňa ale auto znamená nie len voľnosť (a radosť) pohybu, ale aj vyjadrenie názoru. Napríklad toho, že je možné urobiť auto poriadne a pre radosť nie len posádky, ale aj vodiča. Toto auto môže byť zároveň spoľahlivé, pekné a praktické. A nemusí mať veľkú spotrebu. A nemusí stáť viac, ako konkurencia. A keď z toho auta vystúpite, vždy sa za ním obzriete. A najbližšie si premyslíte dlhšiu trasu z bodu A do bodu B, aby ste si to viac užili. Život je krátky na to, aby sme jazdili v nudných autách. Ešte že existuje automobilka s názorom, ktorá nemá len marketing, ale skutočný rebríček hodnôt, ktoré nemôže prebiť účtovné oddelenie. Ešte že existuje Mazda. Zoom zoom :)

Obrázok: thenewswheel.com

Teraz najčítanejšie