Odíde Británia z EÚ? Vidím to tak 3 ku 1, hovorí britský expert

Bude to referendum, ktoré môže tento rok zmeniť Európu viac ako čokoľvek iné. Veľká Británia, tretí najľudnatejší štát a tretia najväčšia ekonomika Európskej únie, sa bude rozhodovať, či aj naďalej bude jej súčasťou.

O výsledku môže rozhodnúť jedna vec. To, či sa britskému premiérovi Davidovi Cameronovi podarí presvedčiť ostatné štáty, aby mala Británia v Únii isté výnimky. Respektíve, či sa mu podarí presvedčiť voličov, že také ústupky dosiahol.

Ak by neuspel, Briti môžu pokojne zvoliť odchod. Podľa posledného prieskumu YouGov je 42 percent za odchod z Únie, 38 percent za zotrvanie. Od minulého leta počet Britov presvedčených, že mimo EÚ im bude lepšie, stále narastá.

Ak by však Cameron dosiahol ústupky od ostatných členov EÚ, voliči by hlasovali za zotrvanie. „Je to dôležité asi pre 20 až 25 percent voličov. Tí ostatní by volili odchod či zotrvanie v každom prípade. Týchto 20 až 25 percent voličov by však mohlo byť rozhodujúcich,“ povedal pre Denník N Tim Haughton, politológ z Birminghamskej univerzity.

„Normálne nestávkujem, ale šanca, že Briti opustia Európsku úniu, je podľa mňa momentálne 3 : 1. Neočakávam, že sa to stane, ale môže sa to stať,“ dodáva. Znamená to, že za vsadenú libru, vyhráte tri.

Pohotovostná brzda

V utorok zverejnili ústupky, na ktorých sa Cameron dohodol so šéfom Európskej rady Donaldom Tuskom. Dohoda je o štyroch bodoch.

Aby sa znížili regulácie Bruselu, aby Británia mala možnosť nepridať sa v budúcnosti k ešte väčšej integrácii Európy. Aby sa myslelo aj na štáty, ktoré nemajú euro. A tiež na obmedzení sociálnych dávok pre migrantov z EÚ. Nie je to definitívna verzia, ústupky musí schváliť všetkých zvyšných 27 štátov.

Najspornejší je bod o obmedzení sociálnych dávok. Cameron chcel, aby ľudia zo Slovenska či z Poľska, ktorí prídu do Británie, mali právo na britské sociálne dávky až po štyroch rokoch. Súčasný návrh hovorí „len“ o „pohotovostnej brzde“. Nejde o štvorročný zákaz. Prístup k benefitom bude závisieť od integrácie na pracovný trh. A tiež bude táto brzda platiť iba určitý čas.

No aj to je pre niektoré krajiny, napríklad Poľsko, problematické. „Je to diskriminácia,“ povedal poľský minister pre EÚ Konrad Szymañski.

Slovensko je zatiaľ opatrnejšie. Ako povedal minister zahraničia Miroslav Lajčák v stredu, „stotožňujeme sa“ s posilnením konkurencieschopnosti EÚ, „rozumieme“ požiadavkám o suverenite Británie.

„Naša červená čiara je diskriminácia našich občanov, ktorí sú v Británii, aby pracovali, a prispievajú do ekonomického systému. Ich prínos k ekonomike je väčší ako benefity, ktoré dostávajú. Pokiaľ je tam niekto špekulatívne, má plné právo, aby s tým skoncovala,“ povedal Lajčák.

Dostatočné ústupky?

V britskej tlači aj v parlamente sa rozbehla diskusia, či súčasný návrh je „výrazným“ ústupkom voči Británii. Niektoré bulvárne médiá si myslia, že Cameron zlyhal. „Veľký podvod,“ napísal Daily Mail. „Cameronova dohoda s EÚ je žart,“ dodal Daily Express.

Financial Times ju však označil za „prijateľnú“ a Cameron podľa denníka dosiahol „hmatateľný pokrok, lepší, ako sa čakalo“.

Británia pritom už momentálne má mnohé výnimky v rámci EÚ. Neplatí eurom, nie je v Schengene, nemusí napríklad prijať kvóty pre migrantov, ktoré sa dohodli vlani.

„Celý bod rokovaní je získať nejaké ústupky, aby mohol Cameron vyzerať dobre v očiach voličov. Veľa v tej dohode nie je, ale pravdepodobne dostatok, aby to naznačovalo, že sa niečo dosiahlo,“ dodal Haughton.

Okrem voličov musí Cameron presvedčiť aj svoju vlastnú stranu. Na rozdiel od labouristov či liberálnych demokratov vládni konzervatívci nie sú zajedno, čo Británia má zostať súčasťou EÚ.

Za odchod je v každom prípade asi 70 jeho poslancov (z 330). V tomto tábore by mohli byť až piati jeho ministri.

Mnohí konzervatívci si chcú počkať na definitívnu verziu, ktorú schvália aj ostatné štáty EÚ. Malo by sa tak stať do dvoch týždňov, keď bude samit EÚ.

Čo povie Johnson?

Kľúčové podľa Haughtona bude, aby do kampane za odchod nevstúpili dvaja euroskeptickí lídri strany – ministerka vnútra Theresa Mayová a londýnsky starosta Boris Johnson. Obaja majú ambíciu raz nahradiť Camerona ako britského premiéra. „Vyzerá to, že ministerka Mayová nevstúpi do tábora za odchod, ale stále čakáme, čo urobí Boris Johnson,“ dodal politológ.

Cameron by chcel, aby sa referendum uskutočnilo už v júni. S tým nesúhlasia politici zo Škótska, z Walesu a zo Severného Írska, pretože v tom čase sa u nich konajú regionálne voľby a referendum by zatienilo ich voľby.

Cameron ho však chce usporiadať čo najskôr. V lete sa totiž môže znova vrátiť utečenecká vlna, ktorá by mohla pridať hlasy za odchod. „Čím neskôr sa uskutoční referendum, tým väčšie šance má kampaň za odchod z EÚ,“ dodal Haughton.