Denník N

Odlišnosť

…presne o tom som premýšľal, keď som dnes cestoval vo vlaku z Košíc do Prešova a nespisovne, negramaticky a úplne fatálne „ma napadla“ myšlienka, zahryzla sa mi do hlavy a ja som musel napísať tento blog. Berte to ako varovanie – vo vlaku sa hryzie! A hlavne v tých zadarmo.

Okrem filozofov vraj filozofujú malé deti a slaboduchí ľudia. Keďže sa filozofii zatiaľ profesionálne nevenujem, skúste si ma zadefinovať sami. Budem špekulatívny, logicky mierne nekonzistentný, zjednodušujúci, ale zato úprimný.

Som aj lenivý, nečakajte preto, že si problematiku dopredu naštudujem z odborných publikácií a budem vyčerpávajúco citovať a parafrázovať podľa Katuščáka.

Už ste niekedy rozmýšľali na tým, prečo sú veci tak jak sú, život má chuť zápasu a človek… Aha, pardon, ešte raz. Už ste niekedy rozmýšľali nad tým, čo všetko je okolo vás, ako to súvisí a prečo? Alebo prečo je táto otázka klišé? A prečo samotné klišé už nie je klišé?…

Aristoteles mal rád škatuľky. Nie zápalkové, ani také veľké, na banány (i keď – ktovie, banán som v jeho ruke nikdy nevidel a už vôbec netuším, kedy vyrobili prvú zápalku). Jednoducho si to okolo seba chcel nejak rozumne rozdeliť. Išlo o akési základné pojmy, ktorými chápal svet, ktoré boli nad inými, viac špecifickými. Sem zaraďoval napríklad kvantitu, kvalitu alebo vzťah. Áno, aby som nepovedal kravinu, aj ja som si radšej pozrel wikipédiu.

Predstavte si, že presne o tom som premýšľal, keď som dnes cestoval vo vlaku z Košíc do Prešova a nespisovne, negramaticky a úplne fatálne „ma napadla“ myšlienka, zahryzla sa mi do hlavy a ja som musel napísať tento blog. Berte to ako varovanie – vo vlaku sa hryzie! A hlavne v tých zadarmo. Ale nalejme si tekuté, žlté kvasnice a pokračujme.

Medzi kategóriami, ktoré spomínal Aristoteles, mi chýbala jedna, veľmi podstatná. Odlišnosť (rozdielnosť). Samozrejme, mohli by sme povedať, že ide o vzťah, lenže aj vzťah sa odlišuje od kvality, preto si myslím, že o vzťahu v tomto prípade nemôže byť reč, a teda rozdielnosť prevyšuje obe zmienené kategórie. Inak povedané – to, že ja niekoho ľúbim, ešte neznamená, že sa líšim len od iného zamilovaného páru. Toto odlíšenie sa taktiež líši od počtu áut na celom svete alebo od kvality dažďovej vody (niekto veľmi škaredý a zlý by mohol namietať, že odlišnosť je len vlastnosťou vlastnosti, podobne ako bytie, len troška menej, ale nás to aj tak nebude zaujímať).

No dobre, poviete si. Odlišnosť, ale čo s ňou. Čítame a strácame čas nadarmo?

Áno. Neviem. Dolejem.

Sú dve roviny odlišnosti. Odlišnosť sama (veci sú rozdielne, bez ohľadu na to ako ich vnímame) a odlišnosť pre nás (opak). O prvej nič neviem, okrem toho, že som o nej napísal vetu. Zaujíma ma druhá. Aby sme veci odlíšili, musia v nás vyvolať reakciu, musíme ich vnímať. Musia byť aspoň minimálne zaujímavé (hodné povšimnutia), je jedno či pozitívne alebo negatívne. Darmo, sme akosi nutne všímaví. Nepoznám človeka, ktorý by niečo v živote neodlíšil, viem len o takom, čo sa nikdy neodlíčil. Aj to len preto, lebo som ho odlíšil.

Neviem ako vy, ale ja odlišujem úplne všetko o čom viem. A pravdepodobne aj to, o čom neviem. Skúsenosťou, citmi, intuíciou a gramatykou.

Ba čo viac, za všetko zlé aj dobré môže práve to, že odlišujeme. Dobré fuj – zlé mňam. Objatie – facka. Vojna – mier. Život – Smrť. Vnímate, ako hlboko to máme v povahe? (takmer biblické)

Nečudujem sa rasizmu, nečudujem sa xenofóbii, nečudujem sa terorizmu, nečudujem sa korupcii, klamstvu, neslobode… Čudujem sa, že sa čudujete.

Odlišovať je ľudské, no nie vždy správne.

Teraz najčítanejšie