Blog
utorok

Odpoveď riaditeľke Císarovej

Riaditeľka Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže ( CIPC ) sa vyjadrila spôsobom eseje bez dátumov, faktov a zákonných úprav k tomu, prečo jej úrad napriek najlepšiemu záujmu dieťaťa a napriek medzinárodným dohovorom exportoval dieťa za hranice. Nebolo to po prvý krát.

Vo štvrtok som uverejnila článok o tom, ako zas ďalšie dieťa pod sociálnoprávnou kuratelou tohto štátu prišlo k traume. Riaditeľka CIPC odpovedala takto.

Moja odpoveď na jej odpoveď:

Nesignifikantné rómstvo
Zaujímavým faktom je, že riaditeľka Císarová permanentne vo svojom vyjadrení opakovala, že ide o rómskeho chlapca. Pýtam sa, či tento zámer nemal náhodou viesť k tomu, aby ľudia prejavovali k Jožkovi menej empatie. Manipulácia s primitívnymi motiváciami to dúfam nie je. Dieťa nemalo uvedené národnosť rómsku ale slovenskú. Dieťa nevyzeralo byť rómske. To by p. Císarová vedela, ak by sa s ním vôbec niekedy stretla. Preto sa pýtam, z akého titulu uvádza jeho rómstvo, nakoľko je pre celú situáciu irelevantné a spochybniteľné. Aj aj v takom prípade, že by bol Jožko čierny ako briketa, stále je to dieťa, na ktorého najlepší záujem má prihliadať v prvom rade.

Spoľahlivá profirodina
Esej na tému malého rómskeho chlapca a jeho osudov v podaní riaditeľky Císarovej pokračuje tým, ako prišiel do rodiny, do ktorej prichádzali a odchádzali z nej profideti. Čím sama nevdojak priznáva, že problém nebol v profimatke, ktorá by robila pravidelne sabotáže okolo osvojenia detí, o ktoré sa starala. Naopak spolupracovala, boli vzornou rodinou a bola tiež vzornou zamestnankyňou detského domova.

Nezaplatená práca
Riaditeľka Císarová uvádza, že profimatka dostávala za starostlivosť o dieťa peniaze. To zrejme potrebovala zdôrazniť pre tých poslabších, ktorí by si náhodou neuvedomili, že zamestnanci za svoju prácu dostávajú mzdu. V tejto oblasti sú mzdy pomerne biedne, o čom svedčí aj ubúdajúci počet profesionálnych rodičov. Sú v práci 24 hodín denne, 7 dní v týždni, 365 dní v roku, ich rodiny sú podrobované pravidelným kontrolám, v noci vypisujú výchovné plány a zaznamenávajú progres detí, zúčastňujú sa supervízií a pravidelných porád v detskom domove. Keď za to všetko dostanú 600 €, sú šťastní.  Takže áno, za prácu sa zväčša platí, i keď táto je extrémne podhodnotená, čo je samostatný problém.

Žiadala, keď to bolo v záujme dieťaťa
Riaditeľka Císarová uvádza, že matka si mohla kedykoľvek v priebehu šiestich rokov, keď u nich chlapec žil, požiadať o jeho osvojenie. Áno, mohla. Neurobila to, lebo chlapec bol celý čas v ich rodine a zo strany detského domova nebola k takémuto konaniu zo strany profirodičov zhovievavosť.
Naviac, ak by si oňho požiadala vo veku trebars jedného alebo dvoch rokov, obviňovali by ju, že obchádza poradovník žiadateľov, v ktorom čakajú ľudia dva až tri roky na bábätko z detského domova. Takéto slová počúvajú takmer všetci profirodičia, ktorí chcú prijať štátne dieťa navždy.

Rutina šesťročného hľadania rodičov
Vágne vyhlásenia riaditeľky Centra o tom, „že keď sa povedalo medzinárodná adopcia, dokonca povedala, že ho bude pripravovať“, postrádajú súvislosti. Pani Císarová si neuvedomuje, že takto sa pýtali matky cyklicky raz za pol roka po celý čas, kým bol Jožko u nich. Bola to pre nich povinná jazda, ktorou splnila požiadavku detského domova. Opomenula však, že p. Katarína mailom informovala riaditeľku detského domova o tom, že o Jožka má záujem a že začala pracovať na tom, aby jej mohol byť zverený do starostlivosti. Pretože už je v ich rodine pridlho, pretože citové puto medzi nimi je prisilné a že jeho prerušenie by mohlo dieťaťu ublížiť. Sledovala teda ako jediná najlepší záujem dieťaťa.

Odchod z domova
Katarína nemusela z detského domova odísť. Odišla z neho, pretože Jožka z ich rodiny zobrali a premiestnili do inej profirodiny. Vedela, že v tom stave nemá kapacitu na žiadne ďalšie dieťa a chce sa venovať tomu, aby získala Jožka do starostlivosti. Vtedy sa príbeh nezačal, ako píše vo svojom vyjadrení pani Císarová. Vtedy pre Jožka a Katku skončil príbeh ich vzťahu, ich spoločnej rodiny. Príbeh začal pre CIPC, ktorý si skutkový stav do minulosti nepreveroval.

Informácií bolo dosť
V októbri písala p. Katarína žiadosť na CIPC, aby bol proces medzištátneho osvojenia zastavený, pretože má záujem prijať dieťa do svojej starostlivosti.
Zasadla komisia zložená z predstaviteľov detského domova, úradu práce, ústredia práce a CIPC. Bez vedomia a účasti p. Kataríny, ktorá bola predmetom tejto schôdze. Konfrontácia asi nebola žiadaná, lebo by sa pri nej zistilo, že detský domov vie už niekoľko mesiacov, že p. Katarína má záujem o zverenie dieťaťa, že úrad práce jej v tejto snahe ničím nepomohol, priam naopak.
Bez jej účasti v pokojnej atmosfére diskusie prišli na to, že je v najlepšom záujme dieťaťa, poslať ho na Maltu.

Stretnutie s falošnou nádejou
Stretnutie s p. Císarovou napriek tomu dodalo profimame falošnú nádej.
Vo svetle týchto skutočností je nasledovné vyjadrenie riaditeľky absurdné: „Moja reakcia bola rovnaká ako tie, ktoré vidíte v blogu Natálie Blahovej, nevedela som totiž, čo viete teraz aj vy, dodnes si nepodala návrh na osvojenie?“
Ponajprv si povedzme, že toto je zavádzanie. P. Katarína si podala návrh. Nie na osvojenie, ale na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Pretože k osvojeniu je dlhý proces prípravy a schvaľovania a na to naozaj nebol čas, ktorý hral vo veci závažnú úlohu. Dieťa sa nepýta, v akej forme starostlivosti je. Preňho je dôležité, či je doma.
A keďže napriek svojim prísľubom riaditeľka nijak neintervenovala, boli na súde dve žiadosti o jedno dieťa. Zaujímavým riadením „osudu“ bolo dieťa na Maltu zverené hneď po prvom pojednávaní. Pričom p. Katarína má pojednávanie odročené na september.

Hľadá sa najlepšia rodina pre dieťa
„Centrum priradilo malému rómskemu chlapčekovi rodičov, ktorí sú vo veku biologických detí profimatky.“ , píše vo svojom vyhlásení riaditeľka Císarová. Keby sa zaujímala o náhradnú rodinnú starostlivosť do hĺbky, tak ako jej vyplýva z jej pozície, vedela by, že základnou poučkou pri náhradnej rodinnej starostlivosti je, že sa nehľadá dieťa pre žiadateľov, ale že sa hľadá najvhodnejší rodič pre konkrétne dieťa. Toto dieťa už vo svojom vnútri jedných rodičov malo a pre neho bolo irelevantné, či má jeho matka 50 rokov alebo 25. Dôležité bolo sledovať jeho najlepší záujem.

(Ne)zodpovedný súd
Riaditeľka Císarová prehadzuje zodpovednosť na súd, ale ruku do ohňa by som dala za to, že sudca, ktorý rozhodoval vo veci predosvojiteľskej starostlivosti Malťanov, nemal tušenia o tom, že vo veci zverenia dieťaťa je rozbehnuté aj iné konanie a že dieťa prežilo celý život v inej profirodine, než ktorá je prezentovaná súdu. V takom prípade sa o tom nemohol dozvedieť ani pár z Malty. Súd mohol pracovať len s údajmi, ktoré mu poskytol kolízny opatrovník a CIPC. Oni sa dohodli na úrade už predtým, ako vieme. Súd sa na tieto orgány spolieha ako na relevantné zdroje informácií a nepredpokladá, že by mohli zamlčať závažné okolnosti a neinformovať dôsledne.

Medzinárodná blamáž okolo Karolínky
Za absolútne cynické považujem však toto vyjadrenie:
„No mrzí ma, že tu máme medzinárodnú blamáž. Opäť. Viete, kde skončilo malé rómske dievčatko, ktoré opisovala Natália Blahová v blogu, ktorý si prekliknete? Spýtajte sa, akú budúcnosť bude mať toto malé rómske dievčatko. Poďme to spolu zistiť.“

Ide o prípad malej Karolínky, ktorá tri roky vyrastala v profirodine so svojimi dvoma súrodencami. Profimama po troch rokoch podala návrh na zverenie dieťaťa do svojej starostlivosti a napriek súrodeneckým väzbám, napriek žiadosti profimamy malo byť dieťa zverené na Maltu žiadateľom, ktorý nič netušili. Dieťa nemalo byť ani osvojiteľné, keďže malo intenzívne väzby so svojou biologickou rodinou – súrodencami a aj matkou. Vtedy som vec najprv konzultovala s riaditeľkou Císarovou. Vychrlila na mňa spŕšku negatív na profirodičov, ktoré neboli založené na pravde a povedala, že nech sa o tú vec neusilujem a veľavýznamne dodala, že potom uvidím, ako to dopadne. Dieťaťu nepomohla, preto som rovnako ako teraz napísala článok, ktorý bol mojim posledným nástrojom na vysvetlenie situácie. Bolo to krátko pred pojednávaním. A predstavte si – psychologička, ktorá po celý čas tvrdila, že Karolínka nemá na Slovensku nikoho a nič nebráni tomu, aby bola vyvezená na Maltu, prišla na posledné pojednávanie so zbrusu novým psychologickým posudkom, ktorý nevedno za akých okolností vznikol, a v ktorom stálo, že dieťa nemôže byť zverené na Maltu, lebo tu má pevné súrodenecké väzby s bratom a sestrou, s ktorými vyrastá v jednej rodine.

Sudkyňa bola rozčertená na celú túto cházku, ktorej súčasťou bola kolízna opatrovníčka, psychologička aj CIPC. Kričala na nich všetkých, že to ešte nezažila. Proces medzištátneho osvojenia bol zastavený. A mladý pár z Malty odišiel bez dieťaťa a cítili sa rovnako oklamaní.

To, čo nasledovalo, bola kovbojka ala sociálnoprávna ochrana detí po Slovenky. Namiesto toho, aby deti zostali v rodine, v ktorej vyrastali a ktorá ich chcela prijať, začalo sa horúčkovité pátranie po nejakej obeti z radu biologických príbuzných, ktorá by si deti zobrala. A neuveriteľné sa stalo skutočnosťou. To, čo celý systém nedokázal za tri roky, odrazu zvládol za mesiac. Presvedčili strýka týchto detí, aby si ich zobral do náhradnej osobnej starostlivosti. To mali robiť v prvé mesiace  života tých detí, nie keď im verejná hanba tečie do topánok.
Z toho vyplýva, že máme desiatky a stovky detí podaromnici v detských domovoch. A to len preto, že naše úrady nevedia alebo nechcú vypátrať príbuzných, ktorí by deti prijali. Lebo im ešte hanba nenatiekla do topánok.

Tak poďme to teda spolu zistiť – ako píše p. Císarová. Poďme zistiť, ako sa deťom a Karolínke darí pod sociálnou kuratelou tohto štátu. Ja to viem veľmi presne, pretože som pred pár týždňami sedela v kuchyni Karolínkinho strýka, rozprávala som sa s dievčatkom aj s jeho rodinou a riešili sme s nimi spoločne aj s profimamou Monikou ich veľmi intímne rodinné záležitosti. Riešili sme veci, ktoré ignorovala sociálka. Tí ľudia zostali bez pomoci a poradenstva. Hodili tam deti účelovo. Ako pomstu žiadateľke, ako pomstu na deťoch. No nám – bývalej profimame Monike a mne, záleží na tom, aby tieto deti napriek tomu prosperovali. Preto sme s nimi v kontakte a vedia, že keby bolo zle, môžu nás zavolať.
A to napriek tomu, že práve vy ste im spôsobila traumu, rozvrátila celý život, nabúrala istoty. Pani Monika je neuveriteľne statočná žena. Sama si lieči obrovskú ranu na duši a pritom sa snaží, aby bola Karolínka šťastná tam kde je, so svojimi biologickými príbuznými. Lebo taká je láska. Žičlivá. Neviem, či to dokážete pochopiť.
Preto hovorím ja vám – choďte si zistiť, ako to je.

Pozvanie
Na koniec ma riaditeľka CIPC vyzýva: „Pani Blahová, z titulu vášho postavenia a kompetencií pozývam vás na Maltu pozrieť všetky slovenské rómske deti, aby ste zistili, ako sa im žije.“

Vážená pani Císarová, už len z tohto pozvania je zrejmé, že netušíte, o čom je vaša práca a sociálnoprávna ochrana detí. Čo idete vy ako právnička skontrolovať v cudzích rodinách na Malte? Aké máte k tomu odborné kompetencie? Aké máte k tomu zákonné kompetencie, vstupovať do obydlí občanov cudzej krajiny a hodnotiť ich život a starostlivosť o deti?
Takúto kompetenciu majú len sociálne úrady domovských štátov. Kompetenciu hodnotiť starostlivosť o deti, má len odborník, ktorý s rodinou dlhodobo pracuje.
Vašou úlohou je trvať na pravidelných reportoch tamojších úradov o tom, ako sa deťom darí. Skúste niektorému z adoptívnych rodičov na Slovensku ponúknuť túto službu – revíziu poslancov. Vysvetlia vám to jednoslovne. Svoje potemkinovské dediny si nechajte a robte to, čo sa od vás očakáva. Doma aj v zahraničí. Tak aby ste neboli synonymom prehry a zlyhania. To by úplne stačilo.

Čo malo byť a nebolo
A to sme boli doteraz konfrontovaní iba s logikou, nie so zákonom a medzinárodnými dohovormi. Článok 4 dohovoru hovorí o tom, že k medzištátnemu osvojeniu sa môže prikročiť až po dôkladnom zvážení umiestnenia dieťaťa v štáte pôvodu.
Že medzištátne osvojenie musí byť v najlepšom záujme dieťaťa.
Že všetkým zúčastneným malo byť poskytnuté poradenstvo a pomoc a mali byť dôkladne informovaní o dôsledkoch medzištátneho osvojenia.
Že dieťaťu sa poskytlo poradenstvo a riadne bolo informované o účinkoch osvojenia a o dôsledkoch svojho súhlasu.
Že želania a názory dieťaťa boli zohľadnené.

A mnohé iné bláboly, ktoré nemajú u nás váhu fajky močky. Umiestnenie v krajine pôvodu bolo možné, priam žiadané. Medzištátne osvojenie nebolo v najlepšom záujme dieťaťa. Nikomu zo zúčastnených nebolo poskytnuté žiadne poradenstvo. Dieťaťu nakukali, že matka sa oňho nemôže starať - toľko mu bolo vysvetlené o účinkoch nezrušiteľného osvojenia. Želania a názory dieťaťa nikto nezisťoval.

Pozdravy
Záverom pozdravuje riaditeľka Císarová pani Katku. Ja by som na jej mieste pozdravovala aj pani Moniku, Dagmar, Ivanu, Janu, Zuzanu, Katarínu, Mariannu a mnohé ďalšie, aby to malo ten pravý ironický kontext. Lebo pozdravovanie, to je to, čo rodiny v útrapách od CIPC očakávajú.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Poslankyňa NR SR, predsedníčka poslaneckého klubu SaS, členka výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny

Blogy

|

Už viac ako 101817 z vás dostáva správy e-mailom