Denník N

Odvážny biskup a pokrytecká cirkev

Nedávno sa v médiách objavili správy o otvorenom liste biskupa Milana Lacha, v ktorom upozornil na vážne problémy v slovenskom zdravotníctve. Všetko, čo sa odvtedy stalo ale jasne ukazuje, ako veľmi sú slovenské cirkvi i spoločnosť nepripravené na to, že predstaviteľ cirkvi vydá zmysluplné a adresné vyhlásenie. Prvým problémom je predpoklad, že cirkev nie je schopná zaujať stanovisko bez politickej objednávky opozície, druhým to, že sa zvyšok katolíckej cirkvi a zvyšných denominácií nedokáže za Milana Lacha skutočne postaviť.

Nedávno sa v médiách objavili správy o otvorenom liste biskupa Milana Lacha, v ktorom upozornil na vážne problémy v slovenskom zdravotníctve. Všetko, čo sa odvtedy stalo ale jasne ukazuje, ako veľmi sú slovenské cirkvi i spoločnosť nepripravené na to, že predstaviteľ cirkvi vydá zmysluplné a adresné vyhlásenie.

Začnime nepripravenosťou spoločnosti: predseda vlády Milana Lacha tvrdo napadol, obvinil ho z prisluhovania KDH a jasne zdôraznil, že je „len“ pomocným biskupom, a jeho stanovisko je len vyjadrením jeho postojov a nie vyjadrením postoja katolíckej cirkvi.

Otvorené listy biskupov vláde a štátnym orgánom pritom nie sú ničím výnimočným. Biskupi Anglickej cirkvi napríklad kritizovali protiutečenecké postoje britského ministerského predsedu Davida Camerona. Okrem iného v liste deklarovali svoju ochotu a schopnosť pomáhať utečencom, ktorým ale pomáhať nemôžu preto, lebo vláda odmieta zvýšiť počet prijatých Sýrčanov a Iračanov.

Ak by Cameron za týmto vyhlásením videl opozičnú Labour Party, považovali by to Briti za šialené. Na Slovensku však nič nebráni tomu, aby Fico videl za vyhlásením svojprávneho predstaviteľa cirkvi prácu konkrétnej politickej strany. To, čo by v Spojenom kráľovstve urobilo z premiéra v očiach verejnosti hlupáka, je u nás úplne normálne. Fico samozrejme vidí opozíciu za akoukoľvek kritikou svojej vlády, v tomto prípade mu ale iba pomáha to, že iní cirkevní predstavitelia spravidla nie sú schopní vydať vyhlásenie k čomukoľvek, okrem gayov, lesieb a interrupcií.

Prejdime k nepripravenosti cirkví: Fico mal pravdu v jednom bode – list biskupa Lacha nie je stanoviskom katolíckej cirkvi, či viacerých slovenských cirkví. Ide pritom o zahanbujúci fakt – Ficove slová sa totiž stali pravdou vtedy, keď sa proti nim nepostavili predstavitelia žiadnej slovenskej cirkvi. Nepomôže tu tvrdenie, že Milan Lach je vo funkcii, ktorá mu umožňuje komentovať dianie v zdravotníctve. Zmysel premiérovho výroku bol predsa jasný: je to jeden biskup, jeho slová nemajú váhu. Jedinou akceptovateľnou odpoveďou tak mohlo byť: „Stanovisko Milana Lacha je aj našim stanoviskom, teda stanoviskom celej cirkvi.“ Ak otvorenému listu biskupa Lacha niečo zobralo legitimitu, neboli to slová Roberta Fica, ale to, že s Ficom mlčky súhlasili ostatní biskupi.

Pre slovenské cirkvi je ale opäť problémom vyššie uvedená skutočnosť: ich predstavitelia nie sú schopní zaujať zmysluplné stanovisko k čomukoľvek, a ich prejav necharakterizuje vecnosť, ale skôr katalógová zbožnosť a používanie špecifických nič nehovoriacich fráz.

Pod zbožným úsmevom Stanislava Zvolenského či Miloša Klátika je možné ukryť čokoľvek, vrátane neochoty riešiť problémy, ktorým slovenská spoločnosť čelí. Keď predseda vlády šíril strach z utečencov a vzbudzoval nenávisť voči muslimom, Zvolenský, Klátik a ďalší predstavitelia cirkví mlčali a zbožne sa usmievali. Cirkvi síce v niekoľkých vyhláseniach ponúkli štátu pomoc, no vždy zostali servilnými asistentmi zúrivého premiéra. Keď Fico stopol umiestnenie irackých kresťanov do farností a rodín v okolí Nitry, biskupi mlčali. Keď slovenských kresťanov, ochotných pomôcť utečencom, Fico obvinil z toho, že na utečencoch chceli profitovať, nik z biskupov za ich nezastal. Predseda vlády len nedávno upozorňoval na to, že v katolíckej cirkvi „prešiel“ krstom, svätým prijímaním i birmovkou, a predsa sa dosiaľ nenašiel žiadny biskup, ktorý by po Ficovom šírení nenávisti voči slabým (utečencom, štrajkujúcim učiteľom, zdravotným sestrám, či dokonca ľuďom s elementárnym súcitom…) povedal jasné NIE.

Ešte neschopnejšími sú slovenskí biskupi vtedy, keď majú zastupovať utláčaných pred veriacimi vlastných cirkví. Vzorovým príkladom bol opäť strach z utečencov v obciach, do ktorých mali byť títo ľudia umiestnení, nech už ide o Gabčíkovo či obce spadajúce pod biskupa v Nitre. Nik slovenským veriacim neadresoval list, v ktorom by jasne zaznelo, že kresťan nikdy nesmie odmietnuť pomoc človeku v núdzi. Nikdy jasne a tvrdo nezaznelo, že ak kresťan nepomôže ani len inému kresťanovi, nemal by sa ďalej považovať za kresťana. Nik slovenským veriacim neadresoval list, v ktorom by ich vyzval k súcitu s učiteľmi či zdravotnými sestrami, teda ľuďmi, ktorým štát nezabezpečuje ani zodpovedajúci plat, ani dôstojné pracovné podmienky. Pritom pred minuloročným referendom sa cirkvi predbiehali v listoch a vyhláseniach, založených na pochybnom výklade biblických textov vytrhnutých z kontextu. Výroky Nového zákona o láske k blížnemu a pomoci druhým sú pritom ďaleko jednoznačnejšie – a ak cirkvám ozaj ide o morálku v spoločnosti, mali by začať práve z tejto strany.

Cirkev symbolizovanú zbožným úsmevom Stanislava Zvolenského nik na Slovensku nepotrebuje. Rozumiem tomu, že keď biskup nemá čo povedať, alebo z rôznych dôvodov nechce stáť na strane slabých, môže stále zahrať zbožné trdlo, a na prvý pohľad sa nič nestane. V skutočnosti však takto cirkev stráca zmysel svojej existencie a stáva sa len folklórom, ktorý skôr či neskôr zanikne.

Cirkev 21. storočia musí byť aktívna, a musí byť neustále v opozícií, nech už vládne Smer, alebo KDH či akákoľvek iná politická strana. Vždy tu totiž budú skupiny ľudí, ktorých sa nik iný nezastane – a cirkev zostane nespolitizovaná len vtedy, keď sa ich bude aktívne zastávať, a keď tak bude konať bez ohľadu na to, kto práve vládne. Určite, diplomatický slovník je aj v takejto situácii na mieste. Ak však predseda vlády napadne kresťanov ochotných pomáhať, či biskupa, ktorý považuje za nespravodlivé to, že vláda osočuje a zastrašuje zdravotné sestry, tak nie je možné ďalej mlčať či vyhnúť sa odpovedi využitím zdanlivo diplomatického jazyka. Biskupi musia byť schopní povedať premiérovi: „Všetci vidíme bezprávie v zdravotníctve. Biskup Lach sa tejto sfére venuje, a jeho vyhlásenie nie je vyhlásením „pomocného biskupa“, je to aj naše vyhlásenie, a plne za ním stojíme.“

V opačnom prípade zostane otvorený list Milana Lacha len odvážnym činom biskupa, za ktorým reálne nestojí pokrytecká cirkev.

Autor je doktorandom na Evangelické teologické fakulte UK v Prahe

Teraz najčítanejšie