Odvodový bonus má miliardovú chybu

Na prvý pohľad sa zdá, že reforma, ktorú Richard Sulík propaguje už vyše 10 rokov prináša iba samé pozitíva. V propagačných kalkulačkách je veľký problém nakombinovať životnú situáciu, na ktorú by mal odvodový bonus z hľadiska príjmu negatívny dopad. Ani štátny rozpočet by si nemal pohoršiť. Tak to vyšlo z Excelu. Lenže Excel ešte z nikoho dobrého ekonóma nespravil. Električkových vynechajme.

Sulíkov hrozienkový model

Srdcom odvodového bonusu je finančný model, z ktorého vyplýva absolútna väčšina príjmov a výdavkov reformy. Tento model si jeho autor neskromne označil ako Sulíkov model. Jeho kľúčovým predpokladom je výška a štruktúra príjmov všetkých pracujúcich. Práve tu, v tyle excelovskej tabuľky, sa celý výpočet zopsul. Sulík pri svojej reforme predpokladá nereálne vysoké príjmy pracujúcich. Vďaka nim počíta s príliš vysokými príjmami z daní a odvodov po zavedení odvodového bonusu. Po ich zreálnení by malo jeho zavedenie veľmi negatívny vplyv na štátny rozpočet.

Najnovšia verzia, Odvodový bonus III ráta s 2 363 tisíc pracujúcimi s priemerným hrubým príjmom 964 eur mesačne, pričom celú kalkuláciu robí s číslami pre rok 2014. Skutočne existuje publikácia štatistického úradu, ktoré na základe odhadov a prieskumov tvrdí, že priemerná hrubá mzda zamestnancov v roku 2014 bola 964 eur. Avšak tento priemer nezahŕňa všetky skupiny zamestnancov a už vôbec nie všetkých pracujúcich.

Podľa metodiky štatistického úradu patria medzi pracujúcich aj SZČO, zamestnanci na materskej dovolenke a zamestnanci u živnostníkov. Na tieto skupiny sa priemer 964 eur nevzťahuje, ich príjem je podstatne nižší a ide o nezanedbateľne početné skupiny. Iba živnostníkov bolo v roku 2014 vyše 330 tisíc.  Zamestnanci u živnostníkov, v odhadovanom počte  641 tisíc, mali podľa štatistického úradu priemerný plat iba 595 eur mesačne. Medzi pracujúcich patrí aj vyše 100 tisíc našich občanov zamestnaných v zahraničí, avšak z ich príjmami sa dá vďaka dohodám o dvojitom zdanení rátať len vo veľmi obmedzenej miere. Čo Richard Sulík taktiež zabudol zohľadniť. Vo svojej kalkulácii im priradil priemerný príjem 964 eur mesačne a veselo ho zdanil v plnej miere na Slovensku, akoby žiadne medzinárodné dohody neexistovali.

Na všetkých pracujúcich bol použitý priemer mzdy relevantný len pre zamestnancov u právnických osôb. Každému sa ušlo to najsladšie hrozienko. Toto zjednodušenie bolo spravené úmyselne, autori reformy sa k nemu priznávajú. Čo si teda asi neuvedomili je nepresnosť vo výške príjmov pracujúcich, ktorú tým spôsobili. Pritom stačilo urobiť zopár jednoduchých kontrolných výpočtov, ktoré by overili, či predpokladaná celková výška príjmov pracujúcich v roku 2014 dáva zmysel v porovnaní s reálne vybranými odvodmi a daňou z príjmu.

Skúška (ne)správnosti

Dôkaz č.1

Keďže úrazové poistenie nemá minimálny, ani maximálny vymeriavací základ, je možné na základe jeho reálneho výberu odhadnúť reálne príjmy všetkých zamestnancov. V roku 2014 sa vybralo 142 miliónov na úrazovom poistení, čo by zodpovedalo celkovým hrubým ročným príjmom zamestnancov menej ako 18 miliárd eur (úrazové poistenie má sadzbu 0,8%). Sulík predpokladá celkové ročné príjmy všetkých pracujúcich až 27 miliárd eur. Keďže ako sám uvádza, SZČO tvoria celkovo iba 8% všetkých príjmov (SZČO úrazové poistenie neplatia), na jeho predpokladaných 27 miliárd eur sa nedopočítame ani keby sme rátali aj s košíkom lysohlávok.

Dôkaz č.2

Podľa Sulíkovho modelu by vychádzali odvody zamestnávateľov a SZČO v roku 2014 vyše 9 miliárd eur. A koľko boli v skutočnosti? Menej ako 7 miliárd eur. Sulík musel preceniť hrubé príjmy pracujúcich (zdaniteľné v SR) o viac ako 5 miliárd eur. Následkom tejto chyby precenil príjmy z reformy a podcenil jej náklady. Čím sú nižšie príjmy pracujúcich, tým menej sa vyberie na daniach a odvodoch a tým viac sa vyplatí na odvodovom bonuse. Celkový negatívny efekt na štátny rozpočet je najmenej 2 miliardy eur. (precenený superhrubý ročný príjem pracujúcich o najmenej 6,5 miliardy eur pri celkovom 38% zaťažení daňou z príjmu a odvodmi).

Odvodový bonus má viac problémov (o nich v neskoršom článku), nadhodnotenie príjmov pracujúcich je však z hľadiska finančných dopadov tým najväčším. Napriek chybám si jeho autori zaslúžia uznanie aspoň za množstvo práce, ktoré v dobrom úmysle investovali. Nebojácne šli s kožou na trh, zverejnili všetky svoje výpočty a predpoklady, čím odokryli aj slabé miesta svojej reformy. Neporovnateľné s bláznami, čo chcú rozkopať celý systém, schovávajúc sa len za všeobecné frázy. Vážme si, že si niekto dal toľko práce a žiadajme to aj od ostatných.

Sulík má pravdu, že súčasný systém daní a odvodov je neudržateľný z dlhodobého hľadiska. Jeho odvodový bonus, tak ako je momentálne nastavený, je však neudržateľný od začiatku.