Denník N

Odvodový bonus môže spôsobiť dôchodkovú katastrofu (+ výpočty)

Jedným z hlavných marketingových posolstiev OB je tvrdenie, že táto reforma vyrieši dôchodkový problém súčasného 1. piliera. Tento blog nebude v žiadnom prípade obhajovať 1. pilier (áno je neudržateľný). Avšak zavedenie OB v súčasne navrhovanej podobe spôsobí dôchodkovú katastrofu aj v porovnaní s 1. pilierom.

V prepočtoch som porovnával potenciálny dôchodok z minimálnej a z priemernej mzdy pre 1. pilier a pre OB. Pri prvom pilieri som navyše použil pesimistický scenár, pri OB, naopak, veľmi optimistický scenár. Aj napriek tomu vyšiel OB z tohto “súboja” ako porazený.

Ako rozhodujúce údaje pre porovnanie som teda použil nasledovné výpočty osobitne pre 1. pilier a osobitne pre OB:

a) pomer priemerného dôchodku k priemernej čistej mzde
b) pomer minimálneho dôchodku k minimálnej čistej mzde

1. Prvý (priebežný) pilier

Pokiaľ nás vo výpočtoch nezaujíma konkrétna suma, ale podiel dôchodku na  čistej mzde, potom je výpočet pomerne jednoduchý, nakoľko nemusíme odhadovať minimálnu a priemernú mzdu v budúcnosti, keďže rastúce mzdy budú znamenať aj rast odvodov, z ktorých sa bude dôchodok v rovnakom čase vyplácať.

Súčasné hodnoty minimálneho dôchodku, minimálnej mzdy,  priemerného dôchodku a priemernej mzdy:

Čistá minimálna mzda v roku 2016:                           355     (405 brutto)
Priemerná čistá mzda v roku 2016:                             700     (912 brutto)
Minimálny dôchodok v roku 2016:                              270
Priemerný dôchodok v roku 2016:                               415 

Existujú 2 hlavné výhrady, ktoré poukazujú na neudržateľnosť 1. piliera:

1. Vyplácanie dôchodkov zo SP už dnes tvorí deficit
2. Demografický vývoj

Predstavme si, že by sme zarátali obidve tieto výhrady a chceli by sme ich premietnuť do dôchodkov z 1. piliera.

Ad.1) Príjmy z dôchodkového poistenia boli v minulom roku 5 594 320 000 eur a výdavky 6 485 390 000 eur (zarátané sú všetky druhy dôchodkov; zdroj SP). Znamená to, že SP v tomto fonde míňala cca 1,16 násobne viac oproti príjmom.
Ak by sme chceli odstrániť túto výhradu, museli by sme ponížiť dôchodky 1,16 násobne a v tom prípade by sme dostali pri hore uvedených mzdách z roku 2016 nasledovné čísla:

Upravený minimálny dôchodok:                                       232,90 eur
Upravený priemerný dôchodok:                                        357,98 eur

Ad.2) Ak by sme sa presunuli o 40 rokov pri súčasných mzdách (ako som spomínal, reálna výška miezd nehrá v tomto bode úlohu, keďže v 1. pilieri sa jedná o podiely z aktuálnej mzdy) a chceli vyrátať dôchodky, museli by sme vziať do úvahy, že demografická situácia bude zásadne odlišná. Pokiaľ dnes na 1 dôchodcu pripadá 1,74 pracujúcich, v roku 2055 je očakávaný pomer 1:1 (zdroj: Iness: http://www.iness.sk/stranka/11714-Slovensko-ma-problem-Prilis-mnoho-dochodcov-Hospodarske-noviny).

To znamená, že hore uvedené dôchodky musíme ešte vydeliť číslom 1,74:

Upravený minimálny dôchodok pre rok 2055:                133,85 eur
Upravený priemerný dôchodok pre rok 2055:                 205,74 eur

Situácia by bola naozaj katastrofálna (avšak minimálny dôchodok by pri daných mzdách bol stále vyšší, ako životné minimum, s ktorým počíta OB: 123 eur netto). Analogicky, ak by bola v roku 2055 čistá minimálna mzda povedzme 1000 eur a čistá priemerná mzda 2000 eur, tak minimálny dôchodok by bol 377 eur a priemerný dôchodok 588 eur.

Bez ohľadu na výšku mzdy, znamenalo by to, že minimálny dôchodok by tvoril len 37,7% minimálnej mzdy a priemerný dôchodok dokonca len 29,39% priemernej mzdy.

Tieto percentá si dobre zapamätajte, pretože s týmito hodnotami budeme porovnávať dôchodky z OB. A ak pri 1. pilieri vyzerá situácia katastrofálne, pri OB budú tie hodnoty ešte horšie.

2. Dôchodky pri zavedení odvodového bonusu

Zavedením odvodového bonusu sa má úplne zrušiť prvý pilier. Dôchodok sa bude skladať z dvoch častí:

1. základnej štátnej dávky – aktuálne 123 eur v čistom (198 eur v hrubom)
2. výplaty z 2. piliera. Táto výplata z druhého piliera sa bude deliť ešte na 2 časti:
a) 1. časť, ktorá nebude podliehať daniam a odvodom – t.j. vložené peniaze
b) 2. časť, ktorá sa bude ešte znižovať o dane a odvody – ide o peniaze zarobené úročením v 2. pilieri (viď. OB III, strana 130)

Do 2. piliera si má sporiteľ odvádzať 5 % čistej mzdy; to znamená, že pri súčasnej priemernej mzde 912 eur bude pri zavedení OB čistá mzda (pred odvodom do 2. piliera) 811 eur a do druhého piliera si sporiteľ odvedie 40 eur a 50 centov.
Pri minimálnej mzde 405 eur (r. 2016) si sporiteľ odvedie mesačne 21 eur a 70 centov (čistá mzda pri OB by po odrátaní odvodu do 2.p. potom bola 412,40).

Faktory, ktoré ovplyvnia výšku dôchodku z OB:

1.) percentuálne zhodnotenie úspor v 2. pilieri
2.) tempo rastu miezd
3.) rast základnej štátnej dávky OB
4.) odpracované roky
5.) počet rokov poberania dôchodku

Samozrejme, patrí sem aj výška mzdy, z ktorej sa následne bude sporiť do 2. piliera, no tá je v tomto prípade úplne závislá od bodov 2 a 3, nakoľko bázou pre výpočet sú súčasné hodnoty minimálnej a priemernej mzdy.

Ad.1) Percentuálne zhodnotenie úspor v 2. pilieri – pri tomto parametri som počítal s kontinuálnym rastom 5% p.a. počas 40 rokov a zhodnocovaním na mesačnej báze (tak, ako sa posielajú odvody do 2. piliera). Znamená to, že prvý odvod z priemernej mzdy vo výške 40,50 eur sa zhodnotil za 40 rokov na sumu 297 eur a prvý odvod z minimálnej mzdy vo výške 21,70 sa zhodnotil na sumu 159 eur.

Ad.2) Tempo rastu miezd. Aj keď to znie paradoxne, pre dôchodky z OB je oveľa lepšie, keď mzdy nerastú, resp. rastú len pomaly. Ak teda je účelom porovnanie vyplateného dôchodku voči aktuálnej mzde. Pokiaľ by totiž mzdy rástli rýchlo, odvody, ktoré by boli poslané do 2. piliera v skorších fázach sporenia, by sa museli zhodnocovať oveľa výraznejšie, aby mohli reflektovať nárast miezd za 40 rokov. Pre účely tohto výpočtu som rátal s konzervatívnym odhadom nárastu nominálnej mzdy vo výške 3% ročne. Pri takomto postupe by čistá minimálna mzda pri OB (už po odrátaní príspevkov do 2. piliera) na začiatku činila 412 eur, kým o 40 rokov neskôr 1109 eur.
Čistá priemerná mzda by na začiatku danej periódy bola vo výške 770 eur a o 40 rokov by predstavovala 2240 eur. To, že to nie sú vôbec prehnané čísla, uvediem v kapitole 3.

Ad 3.) Rast základnej dávky OB. Pri výpočte som počítal s 1% nárastom základnej štátnej dávky každý rok. Keďže OB reprezentuje životné minimum, vychádzal som z dlhodobého vývoja životného minima na Slovensku. Pri OB je ale trochu problém s navyšovaním – jeho navýšenie totiž znamená enormné výdavky štátneho rozpočtu, keďže toto zvýšenie sa týka príspevkov takmer pre všetkých občanov nad 15 rokov.

Ad.4) Odvody do 2. piliera pri OB bonuse budú povinné až od 35 roku života, napriek tomu som počítal s nepretržitým sporením v dĺžke 40 rokov.

Ad 5.) Počet rokov poberania dôchodku bol určený na 15 rokov na základe súčasného stavu (dnešný odchod do dôchodku vo veku 62 rokov, očakávaná dĺžka života 73 rokov u mužov a 80 rokov u žien).

Aký bude teda dôchodok pri zavedení OB?

 1. Výška priemerného dôchodku

Použitím hore uvedených parametrov bude o 40 rokov priemerná čistá mzda 2240 eur. Celková suma odvedená do 2. piliera z priemernej mzdy bude za tento čas 34 729 eur. Po zarátaní úrokov 5% p.a. sa nasporená suma vyšplhá na 92 518 eur. Pokiaľ by sa z nasporenej sumy už neplatili dane a odvody, na mesiac by to predstavovalo výplatu 514 eur, ale keďže peniaze získané úročením majú podliehať zdaneniu, nezdaniteľná suma bude 193 eur a zvyšná časť bude prirátaná k základnej štátnej dávke a zdanená. Po zdanení, bude táto dávka 360 eur.

Celkový priemerný čistý dôchodok teda bude činiť 553 eur, čo tvorí 24,7% z priemernej čistej mzdy. (Len pre pripomenutie, v 1. pilieri by to bolo 29,4%).

2. Výška minimálneho dôchodku

Analogicky, použitím rovnakých premenných, dostaneme čistú minimálnu mzdu o 40 rokov Tá bude teda vo výške 1109 eur. Celková suma odvedená do 2. piliera z minimálnej mzdy bude za tento čas 17 689 eur. Po zarátaní úrokov 5 % p.a. sa nasporená suma vyšplhá na 47 755 eur. Pokiaľ by sa z celkovej nasporenej sumy už vôbec neplatili dane a odvody, mesačná výplata z 2. piliera by bola 265 eur, čo ale, ako už bolo spomenuté, nie je relevantné. Nezdaniteľná suma bude v tomto prípade 98 eur a druhá časť (zdaniteľná suma so základnou dávkou po zdanení) bude vo výške 274 eur.

Celkový minimálny čistý dôchodok  bude teda 372 eur, čo predstavuje 33,6% z minimálnej mzdy. V prvom pilieri by to bolo 37,7%.

3. Čo ešte nebolo povedané, no je pri tejto analýze veľmi podstatné

Ako som uviedol, pri analýze možností 1. piliera som použil pesimistický scenár, kým pri OB, naopak, veľmi optimistický scenár. Čo si pod týmto predstaviť? Existujú premenné, ktoré môžu dôchodky z 1. piliera vylepšiť a naopak, existujú viaceré riziká, ktoré môžu dôchodky z OB ešte znížiť.

Faktory, ktoré môžu vylepšiť dôchodky z 1. piliera:

  • Zlú demografickú situáciu môže v menšej či väčšej miere zlepšiť migrácia. Na Ukrajine čakajú milióny ľudí na to, aby mohli pracovať v EU a keďže ide o kultúrne blízky národ s minimálnou jazykovou bariérou a v relatívnej blízkosti od ich rodín, Slovensko môže byť ich prvá voľba. (Pri OB tento faktor nehrá rolu, keďže každý si sporí výlučne na seba a základná dávka bude vyplácaná aj zamestnancom z iných krajín)
  • Sociálna poisťovňa môže byť dotovaná z rozpočtu aj v budúcnosti. Je to politické rozhodnutie, ktoré vyplýva najmä z možností štátneho rozpočtu.
  • V prvom pilieri sa môže ešte viac posilniť solidarita, na úkor zásluhovosti, čo vylepší najmä tie najnižšie dôchodky – opäť ide o politické rozhodnutie.
  • Nižšia nezamestnanosť resp. vyššia zamestnanosť prinesie vyšší výber na odvodoch a nakoľko máme stále priestor na zlepšovanie, tento bod takisto nie je utopistický.
  • Pri nižšej pôrodnosti je možné alokovať ušetrené zdroje napr. zo školstva do dôchodkov.
  • Súčasný deficit v dôchodkovom fonde SP je čiastočne spôsobený aj výpadkom príjmov, ktoré sú posielané do 2. piliera. Tým v žiadnom prípade nespochybňujem užitočnosť 2. piliera, je to len poznámka, že potenciál 1. piliera je v skutočnosti ešte o trochu vyšší, než bolo spomenuté.

Faktory, ktoré môžu dôchodky z OB ešte viac znížiť

  • Dlhodobý rast úspor tempom 5% p.a. je ťažko naplánovateľný. V prípade priaznivých okolností to môže byť viac, ale aj menej. Napr.akciový index S&P rástol medzi rokmi 1939 – 2000 priemerne 9% ročne, no ak by niekto vedel bez zaváhania zhodnocovať peniaze takýmto tempom, myslím si, že 2. pilier ho nemusí trápiť. Keď si napr. pozrieme výkonnosť akciového fondu Aegon za posledných 10 rokov, zistíme, že rástol v priemere o necelé 2% ročne.
    Navyše, človek si nevyberá, kedy vstúpi do produktívneho veku a môže sa stať, že prvé pracovné roky budú v čase finančných bublín; t.j. peniaze ktoré mali zarábať najviac budú čiastočne znehodnotené. Pokiaľ k tomu prirátame poplatky správcovským spoločnostiam a povinnosť sporiť si časť peňazí v garantovanom fonde od dosiahnutia istého veku (čo je krok, ktorý ma minimalizovať dopad trhových šokov na sporiteľov tesne pred nástupom na dôchodok), tak tempo zhodnocovania 5% je z dlhodobého hľadiska takmer sci-fi.
  • Rast miezd. Ako už bolo spomenuté, vysoký rast miezd je faktor, ktorý ide proti dôchodkom z OB. Keďže podľa súčasného návrhu sa má odvádzať 5% z čistej mzdy, ale len samotný prvý pilier má potenciál zabezpečiť 30% čistej mzdy, musia úspory v 2. pilieri veľmi usilovne pracovať, aby dobehli manko (aj napriek viac než 2 násobnej dĺžke produktívneho veku, oproti dôchodkovému).
    V našom výpočte sme počítali s rastom miezd 3% ročne, čo je skôr konzervatívny odhad. Pokiaľ sa pozrieme na vývoj miezd na Slovensku, zistíme, že medzi rokmi 1991-2016  rástli viac než 8% ročne (125 eur v roku 1991 a 912 eur v 2016). Iste, platy v rozvíjajúcich sa ekonomikách rastú rýchlejšie ako v tých rozvinutých, medzi ktoré sa pomaly ale isto zaraďujeme. To znamená, že naše platy budú v budúcnosti rásť pomalším tempom. Keď si pozrieme vývoj platov v Nemecku, vidíme, že medzi spomenutými rokmi narástli o viac než 2% ročne (1659 eur v roku 1991 k 2787 eur v 2016). Preto je očakávaný rast miezd o 3% pomerne realistický, príp. mierne podhodnotený.
  • Počet odpracovaných rokov. V našich výpočtoch som počítal so 40 rokmi, no faktom je, že zďaleka nie každý bude môcť pracovať 40 rokov. Toto riziko sa týka najmä slabšie platených pozícií, keďže sa jedná často o fyzicky náročnejšie práce a tiež preto, že menej kvalifikovaní pracovníci sú zraniteľnejší, čo sa týka straty zamestnania. Navyše OB prikazuje platenie príspevkov do 2. piliera až od veku 35 rokov.

4. Záver

Výlučne priebežný dôchodkový systém na Slovensku je neudržateľný. OB mal ambíciu systém kompletne zmeniť. No ukazuje sa, že po takejto reforme môže byť dôchodkový systém ešte v horšom stave, ako bez akejkoľvek reformy.

Všetky spomenuté prepočty (pre minimálnu mzdu a minimálny dôchodok) je možné nájsť tu.

Teraz najčítanejšie