Odvrátili útoky na Hirošimu a Nagasaki ešte väčšiu katastrofu pre ľudstvo? Pravdepodobne
Keď americké letectvo v auguste 1945 zhodilo atómové pumy na Hirošimu a Nagasaki, definitívne tým podkopalo morálku japonskej armády, ktorá sa do mesiaca vzdala a tým skončila druhá svetová vojna na celom svete. To je známa vec. Čo však Američania netušili, Japonci mali v pláne ďaleko horší útok na civilné obyvateľstvo, ktorého výpočet obetí mohol byť ešte vyšší ako v Hirošime a Nagasaki. Tam počet obetí osciluje od 129 tisíc až po takmer 250 tisíc. Japonci plánovali biologický útok na kalifornské San Diego a okolité mestá. Na svedomí ho mala mať neslávne známa Jednotka 731. Bola to presne tá časť japonskej armády, ktorá slúžila v Mandžusku a jej zločiny sa ponášali na nemeckú SS, ba aj ich prekonávali.
Jednotka 731 bolo kódové označenie pre časť japonskej armády, ktorá vyvíjala biologické a chemické zbrane. Horšie však bolo, že ich testovala na čínskych civiloch – zámerne boli vystavovaní blchám, ktoré šírili mor a Japonci sledovali ich účinky na ľudské telo. Okrem iného testovali účinok elektriny a mrazu na svojich obetiach. Testované „subjekty“ neboli vyberané náhodne a boli medzi nimi aj tehotné ženy a malé deti, aby bolo spektrum testovaných čo najširšie. (viac o Jednotke 731 sa môžete dočítať aj tu: http://www.ojaponsku.cz/valecne-zlociny-jednotky-731-1935/)
V roku 1945 už bolo viac – menej jasné, že Japonci vojnu prehrávajú, preto začala Jednotka 731 plánovať operáciu „Čerešňové kvety v noci“. Útok mal byť vedený proti civilistom na americkej pôde s cieľom, aspoň čiastočne, zvrátiť vývoj vojny. Plán bol nasledovný – 5 ponoriek typu I – 400 sa malo vydať na jednosmernú cestu cez Pacifický oceán smerom k americkej Kalifornii s biologickou zbraňou – morom nakazenými blchami. Pravda, nejednalo sa o prvý plán japonskej armády použiť takéto zbrane proti nepriateľovi. Už počas bitky o Bataan plánovali Japonci zhodiť na americké pozície takmer 100 kilogramov morom nakazených bĺch, no po ústupe Američanov stratil takýto plán zmysel. O 2 roky neskôr, počas bitky o Saipan, mala ponorka japonského námorníctva zaútočiť na amerického protivníka rovnakou zbraňou, no bola potopená americkou ponorkou. Ale naspäť k operácii Čerešňové kvety v noci.
Každá z ponoriek mala so sebou viezť 3 lietadlá typu Aichi M6A, ktoré boli konštruované na štart z ponorky. Pre tento účel bol na ponorke vybudovaný hangár dlhý 31 metrov a široký 3,5. Na ponorke sa nachádzala aj rampa, z ktorej lietadlá štartovali. Každé z nich nieslo na palube niekoľko balónových bômb, ktoré neobsahovali výbušninu, ale morom nakazené blchy. Ponorky typu I – 400 boli skonštruované na to, aby dokázali prepraviť spomínané 3 lietadlá, Aichi M6A, pod vodou. V podstate sa jednalo o podvodné lietadlové lode. Pre zaujímavosť, do príchodu ponoriek na atómový pohon sa jednalo o najväčšie ponorky, aké kedy človek vyrobil.
Ponorka typu I -400. Na jej prednej časti je dobre vidieť odpaľovaciu rampu. Za ňou je hangár.
Lietadlá sa mali v noci vzniesť ponad San Diego a vypúšťať balóny nad osídlenými územiami mesta, alebo štýlom kamikazde havarovať. Dnes sa môžeme len dohadovať, koľko obetí by priniesla táto operácia, pretože úroveň zdravotníctva bola na nižšej úrovni a dohad, že mor sa mohol rýchlo šíriť je veľmi reálny. Predsa, ubehlo len 25 rokov od epidémie španielskej chrípky, ktorá medzi rokmi 1918 – 1920 zabila po celom svete okolo 75 miliónov ľudí. San Diego ako také sa, podľa amerických pomerov, nedalo považovať na veľké mesto, no v Kalifornii žilo v tej dobe takmer 7 miliónov obyvateľov. Priestor na šírenie nákazy v husto osídlenej Kalifornii teda existoval, nehovoriac o riziku, ktoré so sebou prinášala letecká preprava cestujúcich.
Operácia mala začať 22. septembra 1945, no ako už vieme, medzitým sa Japonci vzdali a tak z celej operácie vzišlo. Dnes môžeme len hádať, koľko obetí na americkej strane by priniesla epidémia moru, ktorý Japonci plánovali. Je však celkom možné, že obetí by bolo viac, ako po jadrovom útoku na Hirošimu a Nagasaki a možne je to morbídne, ale dá sa tvrdiť, že útoky na japonské mestá odvrátili väčšiu pohromu pre svet, akú sami spôsobili.
