Denník N

Ohridské perly sú známe na celom svete. Najkrajšou z nich je však Ohrid samotný.

Dnes je to prosté. V Bratislave nasadnete do lietadla nízkonákladovky a za 80 minút vystúpite na letisku v Skopje. Spiatočná letenka, ak ju kupujete s dostatočným predstihom, sa dá zohnať za 50€ a zrazu ste na mieste, kde sa tvorila história ľudstva.

Alexander Veľký, niekedy aj s prívlastkom  Macedónsky je meno, ktoré určite zarezonuje v ušiach aj tým, ktorí boli menej pozorní na hodinách dejepisu. Vojvodca a dobyvateľ, ktorého ríša siahala od Macedónska cez Egypt až do Perzie. Najväčší vojvodca svojej doby. Jeho sochy v nadživotnej veľkosti dnes stoja po celej krajine, Skopje nevynímajúc. Človeka premkne zvláštny pocit, keď jeho noha stúpi na miesto, kde pred tisícročiami zanechal svoj odtlačok tento gigant dejín. Takmer by sa dalo povedať, že sa stretli nohy dvoch velikánov v tej istej šľapaji. Aj keď sebakriticky musím dodať, že že ak by ten prvý vedel, že raz na jeho miesto stúpim aj ja, asi by si bol vtedy radšej svoju nohu zlomil…

Skopje ako také aj s okolím prejdete asi za 2 dni a potom sa už treba vybrať smer Ohridské jazero. Taxikár, ktorý nás viezol na autobusovú stanicu, keď sme si išli kúpiť lístky na autobus, nám počas asi 10 minútovej cesty stihol svojským, ale zaujímavým pohľadom“objasniť“ minulosť krajiny.

„Vidíš tú sochu? To je vraj náš hrdina z 19. storočia. V ruke má nôž. Tým nožom vraždil pútnikov a kupcov a oberal ich o peniaze! A my sme mu dnes postavili sochu, lebo vraj z ulúpených peňazí dával chudobným! Alebo ten, čo sedí na koni-ukázal na ďalší monument. V čase keď mal byť veľkým vojvodcom, sme ešte ani nepoznali kone a jazdili sme na somároch“! A človeka nevdojak napadne podoba s výrobňou našich slovenských hrdinov… „Malí sme, malí! Stále plačeme, že sme malí, preto nám vraj všetci krivdia“, pokračoval ďalej. „Pritom najviac si týmto nariekaním škodíme my sami“!  Aká to len podoba s mnohými našimi plačmi o vonkajších nepriateľoch Slovenska , napadlo mi nevdojak… Úradným jazykom je macedónčina. Je dosť podobná bulharčine, ale v hovorovej reči domáci požívajú hodne albánskych, bulharských a tureckých výrazov. Darmo, stáročia spolužitia týchto národov zanechali svoje stopy aj v komunikácii. Macedónsko sa dnes vehementne snaží o členstvo v Európskej únii a na tom sa zhoduje vlastne celé domáce politické spektrum. Najhlasnejším a vlastne jediným  odporcom jeho členstva je Grécko, ktoré odmieta uznať oficiálny názov Macedónsko a trvá na jeho zmene, keďže tento názov vraj historicky patrí jednej jeho provincii.  Aj keď osobne naozaj nerozumiem, ako si môže práve Grécko, ktoré dokázalo narobiť Únii toľko pru…ov, môže klásť akékoľvek podmienky…

Ale ak ste v Skopje, určite navštívte historické centrum mesta, Matka kaňon a kríž, ktorý sa týči nad mestom. Samotné hlavné mesto bolo zničené takmer úplne pri zemetrasení v roku 1963 a dosť silné, s magnitúdou vac ako 5,1 bolo aj minulý rok. To sa našťastie obišlo bez obetí. My sme sa vybrali aj do Kosova,  do hlavného mesta Priština. Pôsobí na človeka zvláštnym dojmom. Nádych stáročnej provinčnosti sa mieša so snahou o novú architektúru. Takže pre oči zvláštna zmes.

Cesta autobusom zo Skopje na Ohrid stojí asi 8€ a trvá približne 3 a pol hodiny. Vlastne je to taká pohodička. Ubytovanie na jazere, alebo kúsok od neho sa dá zohnať od 5€ na noc. Ak ste trošku náročnejší a idete do hotela, vyjde vás to asi na 20€ na osobu s raňajkami. Trebárs ako ten náš, Nova Riviera.  To je už hotel skutočne na úrovni, priamo na pobreží jazera a so všetkými službami, čo k nemu patria. Ohridské jazero vás uchváti svojou čistotou a priezračnou vodou. Časť z neho leží v Albánsku, kam sa dostanete asi za hodinu cesty autom. Určite nesmiete vynechať cestou do Albánska kláštor svätého Nauma v rovnomennom mestečku, ktorý bol žiakom našich svätcov Cyrila a Metoda. Nádherný, pomerne prostý chrám na pobreží jazera. A skvelá možnosť na kúpanie sa.

Ak sa trebárs v Ohride rozhodnete pre obed v reštaurácii, zvládnete to kompletne za 300 dinárov, čo je asi 5€, ale už teraz vás uisťujem, že ho proste celý nezjete. Jednoduchšie si je vybrať z množstva špecialít robených v buregdžiniciach, kde vás najedenie sa dosýta vyjde asi na 2-3€. Ak si k tomu prirátate trebárs kávu priamo na pláži s minerálkou a čašník vám oznámi cenu 1,20€, začínate pochybovať, či ste dobre počuli… Ale počuli ste dobre. Kaviarničky a malé reštiky na vás číhajú na každom kroku. Je tu dokonca vyhlásený vegetariánsky fastfood Dr.Falafel, ktorý si moji spolucestujúci nevedeli vynachváliť. Ja som ho však z „náboženských“dôvodov nenavštívil, pretože v gastronómii plne zaujímam pozíciu Milana Lasicu, ktorý dávnejšie povedal : Všetko, čo je zdravé, je nechutné.

Ste rybár? Za pár € si kúpite rybársky lístok a môžete chytať ryby z brehu, či z lode. A kapre, pstruhy, úhory, sumce, kraby, už na vás netrpezlivo čakajú. Mimoriadnou raritou sú malé dravé rybky, ktoré, ak sa postavíte do vody, vám začnú ohrýzať na prstoch odumretú kožu a robia vám vlastne zadarmo pedikúru. K tomuto všetkému si ešte pridajte mimoriadne príjemných domácich a to je ďalší dôvod na to, aby som o rok znovu balil kufor.

Ohrid je známy ako miesto produkcie sladkovodných perál. Sú nádherné a jedinečné. Ale najväčšou perlou je skutočne samotné Ohridské jazero.

Takže neváhajte. Sezóna štartuje začiatkom júna a končí v polovici septembra. Môžem vás uistiť, že túto cestu neoľutujete!

Foto zhora dole : Klenotníctvo s ohridskými perlami. Sem doporučujem zobrať manželku, alebo priateľku. Potešia sa oni, predavač a napokon aj vy, že ste už mohli odísť…

Kláštor svätého Nauma.

Vegetariánska reštaurácia Dr.Falafel, ktorú som podľa odporučenia pána Milana Lasicu videl iba zvonku.

Socha Filipa II. , otca Alexandra Veĺkého, v Bitole.

Starodávne príbytky rybárov na jazere.

 

Teraz najčítanejšie