Denník N

Ombudsmanka ukončila šetrenie s hanbou pre Tomanové a pre celý systém ochrany detí

Arogancia moci nie je len v tom, že sme všetci okrádaní zopár politikmi, ktorí si žijú ako naftoví magnáti na náš účet. Bezbrehá arogancia je, keď nám kradnú práva. A hnusom je, ak kradnú práva tým najslabším a najbezbrannejším – deťom.

Verejná ochrankyňa práv ma písomne informovala o záveroch, ku ktorým dospela šetrením na základe nášho podnetu o podozrení zo zanedbávania starostlivosti v detskom domove PETO patriaceho Petronele Tomanovej – dcére komisárky pre deti.

Dovoľte, aby som vás zoznámila s citáciami z tejto správy. Neviem ako bude z toho vám, no mne bolo nevoľno.

„…Právnikmi kancelárie verejného ochrancu práv bol v detskom domove PETO zároveň vykonaný neohlásený osobný prieskum. Dňa 06.04.2016 a následne dňa 07.04.2016 sa právnici kancelárie o vykonanie prieskumu de facto iba pokúsili. Do detského domova sa im totiž dostať‘ nepodarilo, keďže na ich zvonenie nikto nereagoval a konateľka n.o. PETO, ktorá je zriaďovateľom detského domova neodpovedala ani na pokus právnikov kancelárie kontaktovať‘ ju telefonicky. To aj napriek skutočnosti, že v detskom domove sa očividne niekto nachádzal, keďže boli otvorené okná a dvere do záhrady, v ktorej sa nachádzali detské kočíky.

Osobný prieskum sa nakoniec podarilo vykonať až dňa 11.04.2016. V čase vykonávania osobného prieskumu sa v detskom domove PETO nachádzali tri bábätká, väčšie deti boli buď‘ v škôlke alebo v škole. V detskom domove boli zároveň prítomní riaditeľka detského domova. PETO, pomocná sila a pán, ktorý v detskom domove údajne vypomáha na dobrovoľnej báze.

Osobný prieskum pozostával najmä z rozhovoru s riaditeľkou detského domova PETO, pani Ing. Petronelou Tomanovou a s pani, ktorá v detskom domove PETO vykonáva pomocné upratovacie práce. Riaditeľka detského domova síce právnikom kancelárie poskytla čiastočné odpovede na ich otázky, avšak vo väčšine kľúčových otázok súčinnosť poskytnúť‘ odmietla. Právnikom kancelárie sa tak nepodarilo zistiť mená detí umiestnených do detského domova a do profesionálnych rodín, nebolo im umožnené urobiť si kópie zo spisov detí a rovnako im nebol umožnený ani vstup do priestorov, ktoré síce patria pani Tomanovej ako súkromnej osobe, avšak ktoré sú podľa jej vlastných slov využívané na starostlivosť‘ o deti do 6 rokov, ktoré sú jej zverené ako profesionálnej matke. Právnikom kancelárie bolo umožnené navštíviť iba priestory detského domova PETO.

V súvislosti so súkromnými priestormi pani Tomanovej ako fyzickej osoby a priestormi využívanými ako detský domov si však dovolím podotknúť, že tieto sú priestorovo prepojené natoľko, že ich od seba nemožno odlíšiť. Rodinný dom a prístavba, v ktorej funguje detský domov PETO totiž tvoria jeden komplexný celok. Nakoľko právnikom kancelárie nebol umožnený vstup do súkromných priestorov pani Tomanovej, nebolo možné s určitosťou zistiť, či sa pani Tomanová o deti do 6 rokov v skutočnosti stará vo svojich súkromných priestoroch, a teda v rodinnom prostredí, alebo či sú tieto deti tiež umiestňované do detského domova, kde sa o ne starajú vychovávateľky zamestnané detským domovom PETO. Z tohto dôvodu som nemohla dospieť k jednoznačnému záveru, či práva detí v detskom domove PETO sú alebo nie sú dodržiavané.

Vzhľadom na skutočnosti zistené na základe vykonaného prieskumu som sa však rozhodla obrátiť‘ na miestne a vecne príslušné súdy Slovenskej republiky, ktorým som podala podnet na začatie konania z úradnej moci vo veci starostlivosti o maloletých. V podnete som žiadala, aby súd preveril dodržiavanie práv detí v detskom domove PETO a prípadne z úradnej moci začal konanie o zmene ústavného zariadenia. Celkovo sa jednalo o 9 podnetov na 6 súdoch, a to na všetkých bratislavských Okresných súdoch a na Okresnom súde Malacky.“

Tu si dovolím upozorniť, že konania na súdoch boli zastavené. Súdy úplne odignorovali to, čo bolo predmetom ich rozhodovania – odignorovali práva detí. Konanie zastavili s odôvodnením, že v detskom domove je čisto a je pekne zariadený.  Nikoho ani len nenapadlo skúmať, kde sú deti, ako sa majú a ako sa zaobchádza s ich právami.

Pokračujem zo správy ombudsmanky:

„K pochybnostiam ohľadne vhodnosti a kompetentnosti personálu som dospela z nasledovných dôvodov. Riaditeľka detského domova PETO právnikom kancelárie tvrdila, že detský domov zamestnáva niekoľko vychovávateliek na 12- hodinový pracovný pomer, avšak počas osobného prieskumu, ktorý sa konal v dopoludňajších hodinách sa v detskom domove nachádzala iba pani Tomanová a jej pomocná sila, ktorá sa podľa informácie od pani Tomanovej ako aj jej samej venuje výlučne upratovaniu a drobným domácim prácam, tj. nejedná sa o jednu z vychovávateliek zabezpečujúcich starostlivosť o deti v detskom domove. Ďalším alarmujúcim faktom bola aj prítomnosť pána oslovovaného ako Roman, ktorý mal s detským domovom spolupracovať na dobrovoľníckej báze, a ktorý sa opakovane správal agresívne. Napriek tomu sa preukázateľne pohyboval v prítomnosti detí, keďže podľa vlastných slov pani Tomanovej deti občas vozí do školy príp. im vozí obedy.

Čo sa týka absencie prvku nezávislej kontroly detského domova PETO, z môjho prieskumu a následne aj z kontroly vykonanej v detskom domove ústredím vyplynulo, že pani Tomanovej ako profesionálnemu rodičovi bolo zverených 6 detí vo veku do 6 rokov, pričom 2 z detí sa v čase vykonávania kontroly ústredím v detskom domove nenachádzali, keďže jedno dieťa už bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti a druhé dieťa sa nachádzalo na dočasnom pobyte u budúcich osvojiteľov.

V starostlivosti pani Tomanovej ako profesionálneho rodiča sa tak nachádzali 4 deti vo veku do 6 rokov. Podľa vyhlášky , ak sa starostlivosť‘ v profesionálnej rodine zabezpečuje jedným zamestnancom môže mat‘ tento najmenej 1 a najviac 3 deti. Skutočnosť, že profesionálnemu rodičovi bolo zverených viac ako tri deti ešte ale neznamená porušenie vyhlášky, keďže zákon  predpokladá výnimku, podľa ktorej počet detí v profesionálnej rodine možno navýšiť so súhlasom zriaďovateľa a v odôvodnených prípadoch.

Zarážajúcim v tomto prípade však ostáva, že zriaďovateľom detského domova PETO je n.o. PETO, ktorej konateľkou je pani Tomanová. To znamená, že v predmetnom prípade pani Tomanová udeľuje výnimku sama sebe. Druhým závažným problémom je, že profesionálneho rodiča ako zamestnanca detského domova má právo kontrolovať‘ iba jeho zamestnávateľ, t.j. pani Tomanová opätovne kontroluje samu seba. Ústredie je síce oprávnené v detskom domove vykonať‘ kontrolu, avšak vzhľadom na to, že je to práve ústredie, ktoré rozhoduje o tom, do ktorého detského domova má byt‘ dieťa umiestnené, ústredie podobne ako v prípade p. Tomanovej tiež kontroluje najmä samé seba.

Moje pochybnosti ohľadne nestrannosti postupu ústredia potvrdzujú aj výsledky kontroly vykonanej v detskom domove PETO. Z Protokolu o výsledku kontroly zo dňa 01.04.2016  a zo Zápisnice o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly zo dňa 13.06.2016, ktorú ústredie vykonalo v čase od 10.02.2016 do 31.03.2016, pričom skúmané obdobie bolo od 01.07.2015 do dňa výkonu kontroly vyplýva, že išlo zjavne o formálnu kontrolu. Ústredie sa pri výkone kontroly totiž sústredilo na skúmanie údajov vyplývajúcich prevažne z listinných dôkazov. …

…Taktiež zastávam názor, že absencia nezávislej kontroly je v tomto prípade umocnená aj faktom, že komisárka pre deti pani Viera Tomanová je matkou pani Petronely Tomanovej, t.j. komisárka pre deti sa nachádza v zrejmom konflikte záujmov, čo opätovne vylučuje možnosť nezávislej kontroly zo strany komisárky pre deti. Na vážne nedostatky ohľadne nezávislosť komisárky pre deti v konečnom dôsledku nedávno poukázal aj Výbor OSN pre práva dieťaťa, ktorý sa jednoznačne vyjadril, že požiadavka politickej nezávislosti nebola pri voľbe súčasného Komisára pre deti dodržaná.“

Ombudsmanka ďalej konštatuje, že vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu sa pôsobnosť‘ verejného ochrancu práv skončila.
Píše však: „Som toho názoru, že prípad predmetného detského domova odhalil zásadné slabiny a nedostatky súčasného systému sociálnoprávnej ochrany detí.
Z tohto dôvodu som sa rozhodla aj naďalej z vlastnej iniciatívy preskúmavať‘ postupy orgánov verejnej správy pri zabezpečovaní náhradnej starostlivosti, pričom mojim hlavným cieľom bude preveriť‘, či je náhradná starostlivosť‘ organizovaná a realizovaná v najlepšom záujme dieťaťa.“

Som vďačná ombudsmanke a jej úradu, že ako jediný zo všetkých relevantných inštitúcií pomenoval problém, i keď na jeho riešenie sú kompetentní tí, ktorí strkajú hlavu do piesku. Ministerstvo práce, Ústredie, súdy, prokuratúra. Všetci tí zradili deti a ich práva, ktoré mali zo zákona chrániť. Zo strachu a lenivosti nechali bábätká a maličké deti napospas pochybnej starostlivosti. Ak už takáto arogancia nedokázala popchnúť zodpovedných k činom, ak takáto drzosť nezmobilizovala novinárov, ak takéto bezprávie týkajúce sa detí nepostavilo ľudí zo stoličiek, je tu možné už naozaj všetko.

Konečná.

Vydajme sa do blízkej budúcnosti. Slečna Tomanová o štyri roky zlikviduje svoje experimentálne laboratórium psychickej deprivácie. Ak dovtedy vydrží, zostane jej dom – novo zrekonštruovaný a draho zariadený za štátne.  Zostane po nej niekoľko desiatok citovo zmrzačených detí, ktoré mali vyrastať v rodinách. Nie v šialených pomeroch s agresívnym „dobrovoľníkom“ a dvoma moróznymi babami. Keď bude odchádzať, nikoho to už nebude zaujímať. Prebehne to rýchlo a potichu. Jej matka komisárka pre deti bude mať pred sebou ešte dva roky funkcie a potom spálenou krajinou odkráčajú do zabudnutia, užívať si zaslúžený odpočinok.

Teraz najčítanejšie

Natália Blahová

"Sám svobody kdo hoden, svobodu zná vážiti každou, ten kdo do pout jímá otroky, sám je otrok." (Ján Kollár - Slávy dcera)