Denník N

Opustenie republiky

„Československý občan, ktorý s úmyslom poškodiť záujem republiky opustí neoprávnene územie republiky alebo s rovnakým úmyslom neuposlúchne výzvu úradu, aby sa v primeranej lehote, ktorú mu úrad určí, na územie republiky vrátil, potresce sa pre zločin ťažkým žalárom od jedného do päť rokov.“ Takto formulovaný trestný čin neoprávneného opustenia územia republiky a neuposlúchnutia výzvy k návratu schválilo Národné zhromaždenie republiky Československej 6. októbra 1948 v Hlave IV. Trestné činy proti medzinárodným vzťahom. V tomto blogu si priblížime jeden často používaný výraz – OPUSTENIE REPUBLIKY.

Trestný zákon z roku 1950 obsahoval § 95 Opustenie republiky, kde zostala zachovaná výška trestu, ale z textu vypadla formulácia „…ktorý s úmyslom poškodiť záujem republiky…“. Zároveň bolo stanovené, že súd môže vysloviť stratu občianstva a vylučovalo sa podmienečné odsúdenie. Je zrejmé, že ľudovo-demokratický režim chcel týmto odstrašiť svojich občanov od úteku za hranice. Zároveň bola hojne využívaná možnosť potrestania previnilca prepadnutím majetku. Ten sa tak stal lacnou „korisťou“ pre poslušných a verných.

Modelový príklad už z apríla 1948:

Rodina podnikateľa Jana Prošvica (1907 – 1989) sa stala prvou obeťou tajnej akcie Štátnej bezpečnosti dnes známej pod krycím názvom Kamene. Prošvic bol zakladateľom nám všetkým známeho podniku ETA Hlinsko. Agentom ŠtB vyprovokovaný útek za hranice, falošná československá hranica a falošní americkí vojaci. Napriek tomu, že k trestnému činu opustenia republiky vlastne nedošlo, rodine bola skonfiškovaná okrem iného vila vo Vonoklasoch. Nezákonne, ako konštatovala potom v roku 1957 vyšetrovacia správa. V septembri 1949 túto vilu kúpil za nízku sumu predseda vlády Antonín Zápotocký.

Opustenie republiky§ 109 Trestného zákona (140/1961 Sb.)

Spodná hranica trestu sa znížila o polovicu. A pribudol vysoký trest za prevádzačstvo. Občan odsúdený v neprítomnosti po úteku za hranice sa nemohol vrátiť, inak by ho hneď na hranici zadržali. Po masovej emigrácii v roku 1968 bolo opustenie republiky v roku 1970 amnestované, aby sa vrátilo čo najviac emigrantov. Bol im odpustený trest, ale skrytej perzekúcii ohľadom zamestnania a podobne sa nevyhli.

Trestne postihovaný vo veci opustenia republiky bol aj samotný pokus o prekročenie hranice. A ako pokus o prekročenie hranice mohla byť klasifikovaná aj samotná prítomnosť v blízkosti hraníc. Neznalosť terénu, z pohľadu Pohraničnej stráže podozrivé správanie v hraničnom pásme a dokonca ešte aj pred ním. Vyskytovalo sa aj zadržanie na území iného socialistického štátu, typicky v Maďarsku v blízkosti hranice s Juhosláviou. Niektorí občania boli zadržaní už za slovné prejavy (rozhovory o emigrácii), ktoré boli posúdené ako príprava na trestný čin opustenia republiky.

V roku 1966 bol v OSN otvorený na podpis Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach. Článok 12, odsek 2: „Každý môže slobodne opustiť ktorúkoľvek krajinu, aj svoju vlastnú.“ V mene Československej socialistickej republiky bol pakt podpísaný v New Yorku 7. októbra 1968 a 10. mája 1976 bol uverejnený vo vyhláške ministerstva zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.

Následne bola v roku 1977 vydaná Smernica o úprave právnych vzťahov ČSSR k občanom, ktorí sa zdržujú v cudzine bez povolenia československých úradov. Touto smernicou režim „rozdelil“ emigráciu na niekoľko skupín.

  • Kto nebol zbavený občianstva a chcel sa natrvalo vrátiť, mohol tak urobiť kedykoľvek – stačilo na zastupiteľskom úrade požiadať o vystavenie cestovného dokladu.
  • Kto chcel mať zachované občianstvo ČSSR a mať možnosť do Československa pricestovať na návštevu, musel mať československý pas a povolenie na dlhodobý pobyt v cudzine. Aby to dosiahol, musel splniť niekoľko podmienok: podať si písomnú žiadosť o upravenie vzťahov s ČSSR, požiadať prezidenta republiky o milosť (ak bol odsúdený a trest nebol amnestovaný), splniť podmienky na vysťahovanie (uhradiť vzdelanie) a podpísať vyhlásenie, že sa bude správať ako poriadny občan ČSSR.
  • Kto sa chcel nechať prepustiť zo štátneho zväzku, musel splniť predchádzajúce podmienky a zároveň doložiť, že má cudzie štátne občianstvo. Vyhlásenie o správaní sa nevyžadovalo.
  • Emigrantov zbavených občianstva „pretože vyvíjali nepriateľskú činnosť“ sa táto smernica netýkala. Nesmeli cestovať do Československa a nikto nesmel vycestovať za nimi do zahraničia.
  • Emigranti, ktorí si vzťah k ČSSR nijako neupravili a ani neboli zbavení občianstva, nesmeli do ČSSR pricestovať.

VyhlásenieVyhlásenie k žiadosti o upravenie vzťahov k ČSSR (zdroj: exilový časopis Západ č. 1/1984). Poplatky za „upravenie vzťahov“ boli individuálne, v zdrojovom časopise sa napríklad uvádza, že v roku 1984 zaplatil emigrant v Kanade asi 2500 kanadských dolárov.

V osemdesiatych rokoch sa tieto smernice postupne zmierňovali, až nakoniec v roku 1988 mohol do Československa pricestovať prakticky každý, kto dostal na československom zastupiteľskom úrade vízum a povinne urobil výmenu peňazí na československé koruny.

V novembri 1988 boli amnestiou prezidenta republiky odpustené tresty uložené za trestný čin opustenia republiky a až na výnimky boli zastavené trestné stíhania pre tento trestný čin. Režim tak urobil v reakcii na zahraničnú kritiku kvôli nedodržiavaniu medzinárodných záväzkov v oblasti ľudských práv.

13. decembra 1989 bol Federálnym zhromaždením Československej socialistickej republiky prijatý zákon č. 159, ktorý zmenil § 109 na Nedovolené prekročenie štátnej hranice, v ktorom už bol tento trestný čin definovaný ako prekročenie štátnej hranice „za použitia násilia alebo hrozby bezprostredného násilia“. Zákon podpísal Marián Čalfa v zastúpení prezidenta republiky (po rezignácii Gustáva Husáka).


„Každý má právo opustiť ktorúkoľvek krajinu, aj svoju vlastnú, a vrátiť sa do svojej krajiny.“

(Všeobecná deklarácia ľudských práv, čl. 13, bod 2)

Občanom žijúcim v Československu bola v rokoch 1948-1989 odopieraná jedna zo základných ľudských slobôd. Na hranici neslobody umierali ľudia, ktorí sa snažili svoju slobodu naplniť.


Zdroje:

Opustenie republiky (SK Wikipédia)

Upravení vztahu s ČSSR (CS Wikipedia)

Úprava vztahů ČSSR k občanům v zahraničí (Wikizdroje)

Smernica o úprava právnych vzťahov ČSSR k emigrácii zo 16. marca 1977 (PDF)

Teraz najčítanejšie