Denník N

Osemročné gymnáziá: SNS zhoršuje ďalší problém školstva

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR

Už je zvykom, že ministerstvo školstva pod SNS problémy nerieši, ale prehlbuje. S osemročnými gymnáziami je to rovnako.

Osemročné gymnáziá sú citlivá téma. Dá sa povedať, že majú u nás tradíciu, v niektorých regiónoch väčšiu, inde menšiu. U ich absolventov, študentov a aj u mnohých rodičov sú obľúbené a mnohí nedajú na ne dopustiť.

Zrejme právom, pretože pokiaľ má žiak pocit, že na základnej škole zaostáva, alebo je ambiciózny (alebo sú jeho rodičia ambiciózni), osemročné gymnázium mu dáva možnosť pracovať viac, byť v triede s rovnako šikovnými žiakmi a možno aj napredovať rýchlejšie.

Lenže je tu druhá stránka veci: Ukazuje sa, že práve takáto segregácia najlepších študentov (tzv. „creaming“ – zlíznutie smotany) a ich odchod na inú školu má negatívny dopad na výsledky žiakov, ktorí ostanú na základnej škole. Aj keď sú títo žiaci z rovnakého socioekonomického prostredia ako „odídenci.“

Jednoducho povedané: lepší žiaci doplatia na to, že tí najlepší zo základnej školy odišli, triedu nemá kto ťahať a jej výsledky sa zhoršia. Navyše, vzdelávací program, ktorým sa riadia osemročné gymnáziá, je identický so vzdelávacím programom pre druhý stupeň ZŠ a pre stredné školy.

Pre toto všetko majú na osemročné gymnáziá základné školy niekedy ťažké srdce. Hovoria, že ich pripravujú o najlepších žiakov, oslabujú ich triedy a odídencov v podstate neučia nič nové.

Dávnejšie sa na Slovensku objavila myšlienka 5-percentného limitu na podiel žiakov, ktorí odídu na osemročné gymnáziá. Tento limit viac-menej dosahujú všetky kraje, okrem Bratislavského. Ministerka školstva navrhla zvýšiť limit na 10 %. Problémy sú tu hneď dva:

  1. Limit samotnú situáciu nerieši. Estónsko či Fínsko osemročné gymnáziá nemajú a výsledky ich žiakov sú podstatne lepšie ako naše (v testoch PISA nedosahujeme priemer krajín EÚ a OECD). Ukazuje sa, že krajiny, kde existuje selekcia najlepších žiakov (Slovensko, Maďarsko), majú horšie výsledky ako tie, kde selekcia nie je.
  2. Zvýšenie limitu z 5 na 10 % môže viesť k tomu, že aj v iných krajoch vznikne viac osemročných gymnázií a zo škôl odíde ešte viac talentu.

Na jednej strane nechceme uškodiť bežným žiakom základných škôl. A na strane druhej chceme, aby tí šikovní z nich mali možnosť sa rozvíjať a nezaostávali. Ako teda riešiť takýto problém?

Ak by sme sa pozreli, ako riešia situáciu iné krajiny, nájdeme jeden spoločný menovateľ: sloboda škôl (alebo, ak chcete, „autonómia škôl).

V prvom rade je nutné okresať obsah vzdelávania a umožniť školám, aby si výučbu prispôsobovali. Štát napríklad zadá iba 70 % obsahu vzdelávania (respektíve výstupov) na prvom a druhom stupni – zvyšných 30 % si prispôsobí škola. Môže teda rozšíriť hodiny všetkých predmetov, alebo iba niektorých a špecializovať sa: môže sa zameriavať na jazyky, na prírodovedné či spoločenskovedné predmety.

Nehovoriac o tom, že škola si v takomto systéme učebnice sama vyberá (čo u nás ešte stále nefunguje, hoci opakovane túto myšlienku presadzujem), čím má možnosť prispôsobiť vzdelávanie potrebám svojich žiakov.

Na prvom stupni existuje aj tzv. „subject-based banding“ (Singapur) – vo vyšších ročníkoch si žiak môže pri predmetoch vybrať základný alebo štandardný („pokročilý“) kurz. Ak potrebuje dobehnúť poznatky z matematiky, vyberie si základný kurz. Ak mu dobre idú jazyky, pokračuje štandardným kurzom.

No a v týchto systémoch, ktoré umožňujú základným školám individualizovať vzdelávanie, osemročné gymnáziá neexistujú. Ministerka školstva by nemala zo dňa na deň zrušiť osemročné gymnáziá, no rovnako zvyšovať limit z 5 na 10 % robí viac škody ako osohu. Namiesto toho, by mala začať postupne (a hlavne rozumne!) meniť obsah vzdelávania a umožniť školám, aby si ho prispôsobili – napríklad aj hore uvedenými spôsobmi.

 

Teraz najčítanejšie