Denník N

„Oslava“slovenského predsedníctva Európskej únii a dedina kniežaťa Potemkina. Alebo ako minister Lajčák utekal za taxíkom a ušetril 10 €.

Úspešné, či dokonca mimoriadne úspešné. Také sú zväčša hodnotenia nášho predsedníctva Rade európskej únie. Politici vládneho trojzlepenca, štvorzlepenca, či pánbohvie vlastne koľkozlepenca, sa predháňajú v superlatívoch, tí opoziční sú už v oslavách striedmejší. Takže, aké vlastne bolo?

Slovenské predsedníctvo sa neodlíšilo od väčšiny iných, ktoré boli pred ním a ktoré prídu po ňom. Bolo rovnako šedé a rovnako fádne. Žiadny prelomový návrh, žiadne prelomové riešenie, žiadna inšpirácia do budúcnosti. Zostali sme v rodine sivých myšiek. Ak si navyše domyslíme škandál, ktorý poznačil výber na firmu, zabezpečujúcu promo nášmu šéfovaniu(o tom trocha ďalej), je to ako so skokanom, ktorý sa síce zúčastnil súťaže, ale nemal ani jediný platný pokus. Európska únia je dnes navyše v situácii, keď nepotrebuje oslavovať, alebo priamo velebiť akúkoĺvek predsedajúcu krajinu. Jej zodpovednosť spočíva v realizácii osudových krokov, ak nechce, aby o zopár rokov slúžil za ňu moskovský patriachra slávnostnú panychídu.

Najbližšou úlohou a výzvou súčasne, je pre európske spoločenstvo zriadenie spoločného ministerstva zahraničných vecí, vnútra, obrany, spoločnej spravodajskej služby a úradu na boj proti kyber zločinu, čím nemám na mysli iba boj proti vykrádačom kreditných kariet. Ale predovšetkým a v prvom rade, zriadenie úradu európskeho prokurátora!

V Rusku žil za vlády Kataríny II. knieža Potemkin. Pre prezentáciu úspechu svojho snaženia v očiach cárovnej bol schopný zakrývať realitu napríklad tak, že nechal postaviť falošné fasády domov, ktoré vzadu podopierali iba koly a panovníčke ich pri jej inšpekčnej ceste zdiaľky ukazoval ako novo postavené dediny. Pritom peniaze, ktoré na ich výstavbu dostal, už dávno prehýril. Podobne je to aj s oslavnými ódami na slovenské predsedníctvo. Namaľované priečelia a za nimi hnijúce drevené koly. A agentúra Evka, ktorá stihla namočiť do bahna aj ministra Lajčáka. Ten navyše miesto toho, aby sa postavil k problému ako skúsený diplomat, začal používať smerácke praktiky. Vypúšťa dymovú clonu, uteká od podstaty problému. Namiesto toho, aby zverejnil jednoduchú dokumentáciu o výberovom konaní a určení víťaza agentúry Evka, ktorá zvíťazila so 4-slovom štvor(!) riadkovým návrhom, zakazuje rozhovory zamestnancom rezortu s poslancami a nechal vypracovať 200 stranový elaborát, z ktorého sa dá zistiť absolútne nič! Pritom samotná kontrola tohoto prípadu by skúsenému kontrolórovi trvala jeden pracovný deň aj s obedňajšou prestávkou. Lajčák namiesto toho používa bláboly o obchodnom tajomstve, či nesúhlase ostatných uchádzačov a schováva sa dokonca za floskule, podľa ktorých vlastne na oslavách predsedníctva ušetril!

Pripomenul mi tak škótsky vtip o tom, ako malý Kevin prišiel za otcom a hrdo sa chválil, že ušetril libru. A ako? Spýtal sa ho nadšený otec. Nešiel som zo školy autobusom, ale až domov som bežal som za ním. Otec mu strelil facku a vraví : Ty truĺo! Mal si bežať za taxíkom a bol by si tých libier ušetril 10!

P.S. Vôbec neberiem do úvahy politické klebety o tom, že za celým prípadom je cítiť SNS, ktorá si robí zálusk na Slovenskú televíziu a potrebovala „odpáliť“ Zuzanu Ťapákovú, ako najvážnejšiu kandidátku na riaditeľský post Slovenskej televízie.

Na fotografii prevzatej z necyklopedia.vikia.com vidíte konkrétny dôkaz, že slovenské predsedníctvo v spolupráci s eurokomisárom pre energetiku Marošom Šefčovičom, zažehnalo hrozbu prípadnej európskej energetickej krízy

Teraz najčítanejšie