Osobný asistent nie je moja hlava!

Mnohí zdravotne hendikepovaní sa totiž stretávajú s tým, že asistent za nich rozmýšľa a svoj názor bez opýtania sa presadzuje. Priznám sa, v tomto článku budem teoretizovať a čerpať zo skúseností známych, lebo moja asistentka takéto tendencie nemá a myslím že ani nikdy nemala. Mám teóriu čím to bude – roky sme sa poznali ako kamarátky, svojim spôsobom kolegyne. Bola som jej rovnocennou partnerkou v práci kde sme sa stretávali – ja ako dobrovoľníčka, ona ako zamestnanec, spolu sme riešili situáciu mnohých klientov, ona ako školená odborníčka, ja ako človek ktorý sám na sebe pozná psychiku zrakáča. Neskôr vystriedala viac zamestnaní a v kontakte sme boli stále, už ako kamarátky ktoré sem-tam spolu kávičkovali a preberali všetko od „svetového mieru“, cez to, že klienti na ňu ešte po rokoch spomínajú v tom najlepšom až po osobné životné peripetie, takže keď prišla ponuka OA vzťahy už sme mali v podstate dávno vykryštalizované.

A toto u mnohých dvojíc asistent – klient nastavené nie je, nakoľko nájsť osobného asistenta je mnohokrát veľmi zložité. Lepší prípad je, ak si dotyčný nájde OA cez agentúru zabezpečujúcu tieto služby – tam už sa očakáva, že záujemca o prácu OA prejde aspoň minimálnym školením, na ktorom sa oboznámi aspoň s akými-takými základnými pravidlami, ako OA vykonávať. Takáto agentúra však nepôsobí v každom meste (dalo by sa skôr povedať, že je skôr výnimkou) A potom nastupujú spôsoby hľadania cez známych, s ponukou práce pre OA som sa stretla na farskej výveske, v dedinskom obchode či na VŠ internáte. Skrátka všade, kde sa pohybujú ľudia, ktorí by si potrebovali privyrobiť. Takto objavený človek má veľkú výhodu – nebude vás porovnávať s predchádzajúcim klientom (Tie zemiaky nečisti takto, Mirka to robila takto, tak sa to tak nauč aj ty, je to šikovnejšie, takto sa s tým len pipleš), musíte si asistenta „vychovať“ na vlastné potreby, ale aj nevýhodu – môžete natrafiť na človeka, ktorý fakt potrebuje „len“ zarobiť a k práci nebude mať žiaden vzťah.

Tam už mnohokrát nastávajú situácie že OA sa klientovi snaží nanútiť to, čo sám považuje za najlepšie. Spomienka vozmena Andreja na koncert. „Mal to byť koncert môjho života, no môj asistent tri dni pred akciou ochorel a tak som rýchlo musel nájsť alternatívu, chalana, ktorý by ma na ten koncert do Viedne odviezol, pomohol by mi ako bežne potrebujem s tým, že za tie hodiny by dostal normálne zaplatené, plus preplatený benzín, o lístku na koncert a nejakom tom občerstvení ani nehovorím, to som považoval za samozrejmosť. Pustil som hlášku medzi kamarátov, zavolal mi týpek ktorý sa mi veľmi nezdal už len tým, že v telefóne znel ako majster sveta – nič nepotreboval vysvetliť, všetko sa zrovná keď sa stretneme pred koncertom – ale potreboval som ho, tak sme sa dohodli na konkrétnu hodinu že príde pre mňa. Najskôr sa naťahoval s károu, ktorú nevedel naložiť, lebo si nedal poradiť od môjho bráchu. Ten sa ma ešte pýtal, či to naozaj riskujem s týmto človekom, ale vôľa ísť bola silnejšia ako zdravý rozum, tak sme vyrazili. Cesta bola fajn, debatovali sme o všetkom možnom, také neutrálne témy, ale veď pri prvom stretnutí nebudete s človekom riešiť neviem aké súkromie, že. Zastavili sme sa v reštike na večeru a nebyť okoloidúcich tak nedáme dva schodíky do reštiky, lebo on síce nevedel ako, ale zvládne ich. Ale tak hej, zvládol, no… V hale kde bol koncert sme si našli svoje miesto, ale keďže on zbadal nejakého kamoša zo základky tak som ho videl až cca pol hodinu po skončení koncertu – zakecal sa s kamošom a na mňa zabudol. Požiadal som ho, že potrebujem ísť na wc, tak mi navrhol že veď sa zastavíme niekde cestou, ale to som odmietol. Nezaujímalo ho, či si v tej minimiestnosti poradím, druhá vec je, že keby som si neporadil tak ho o tú pomoc skrátka požiadam, ale už som bol v takom štádiu nasr*tosti, že by mi asi vadilo aj keby bol príliš iniciatívny. Koncert super, ale už viem, že hľadať asistenta na poslednú chvíľu je veľmi zlý nápad.“ 

Keď som sa na problematiku OA opýtala Silvie, len skonštatovala, že na túto tému by mohla napísať knihu, lebo „ako zrakáčka si potrpím na to, že ak mi doma niekto niečo preloží tak mi to minimálne oznámi. Prišla ku mne nová asistentka Ružena, manžel v robote, decká v škole a šli sme variť, našťastie len niečo jednoduché. Ja mám takú prax, že kým idem variť, tak si suroviny popripravujem do misiek a tie si na linke zoradím tak, aby som už potom len siahla a vzala prvé, čo je na rade a použitú misku odložila a k sporáku si dám smetný kôš, nech doň môžem hneď hodiť trebárs škrupiny z vajec, nech sa nemusím dotýkať úchytiek na skrinke zababranými rukami. Ružena sa zo začiatku pýtala ako to v domácnosti funguje a tak, takže to vyzeralo že ju to naozaj zaujíma. Šli sme variť rizoto, ja som si veci prichystala tak ako vždy, no zazvonila mi pevná linka, takže som šla do obývačky telefonovať. Ruženka zatiaľ odložila mäso do chladničky lebo je teplo tak nech sa nepokazí, nakrájala cibuľu a postavila olej na plyn, odložila smetiak, lebo jej tam zavadzia a poprehadzovala pár misiek takže keď som prišla od telefónu, aj som sa potešila, že cibuľa už škvrčí. Tam ale moja radosť skončila, lebo to, že mi niečo preložila mi oznámila spôsobom „to je soľ a myslím, že vy potrebujete papriku“. Keď mi na otázku kde je mäso s pokojom angličana oznámila, že veď v chladničke, požiadala som ju, nech to dovarí, lebo ja teda neznášam, keď sa mám vo svojej kuchyni cítiť ako na návšteve tak aj dovarila, ale popri tom „poupratovala“ v kuchyni podľa svojej predstavy, ako by to v domácnosti nevidiaceho človeka malo byť najbezpečnejšie. Raz sme si to vykomunikovali, nemala som problém ani dvakrát, ale keď som „to isté len v modrom“ prežívala pravidelne, tak sme sa rozlúčili.“

Ak sa chystáte cez leto si privyrobiť ako osobný asistent, pamätajte, že zdravotne postihnutý človek vás nepotrebuje na to, aby ste za neho premýšľali, ale aby ste mu nahradili zmysel, prípadne boli jeho rukami/nohami. Zväčša má všetky úkony ktoré potrebuje urobiť perfektne nacvičené, vie ako veci fungujú tak, ako potrebuje, od vás teda nečaká „objavenie Ameriky“, ale spoluprácu.