Denník N

Ostane mu nie, čo nevedel, ale čo vedel stratiť

Tritisícročný text, čo sa vám zíde vedieť naspamäť, viac ako Slávy dcera

Nedeľa 22. január 2017 Kniha žalmov – Ž 27, 1. 4. 13-14

Pán je moje svetlo a moja spása.

Pán je moje svetlo a moja spása, *
koho sa mám báť?
Pán je ochranca môjho života, *
pred kým sa mám strachovať? R.
O jedno prosím Pána a za tým túžim, *
aby som mohol bývať v dome Pánovom
po všetky dni svojho života,
aby som pociťoval nehu Pánovu *
a obdivoval jeho chrám. R.
Verím, že uvidím dobrodenia Pánove *
v krajine žijúcich.
Očakávaj Pána a buď statočný; *
srdce maj silné a drž sa Pána. R.

 

Ako sa stravuješ a správaš, mení tvoju DNA

Mária Bruneau

Tento text je z tých najohromnejších kúskov, aké ste kedy počuli.
Všetci máme tendenciu, keď sme unavení z úsilia, ktoré nevydalo adekvátne výsledky, cítiť sa ukrivdení. Voči komukoľvek, kto je, alebo by mohol byť zdrojom tejto nespravodlivosti. Srdečne vám preto oznamujem, že táto ukrivdenosť je zradou. A grom riešenia problémov našej spoločnosti. Okamžite, ako zas zavetríte v sebe tento pocit, prečítajte si horeuvedený žalm. Je to do bodky presný polopatistický návod, len ho teraz jemnocitne napasovať na svoj pochopiteľný dojem neférovosti. Z rozliateho mlieka, z prebdenej noci nad chorobou, z byrokracie, zo svokry.
Podľa toho, čo si predstavujete pod domom Pánovým, sa vám rozlúskne celok.
Bývať v dome Pánovom neznamená presťahovať sa do nevykúreného kostola, potiaľto ste vedeli. V dome Pánovom znamená: v tom najútulnejšom, čo si za domov viete predstaviť. Aby sa vám podarila legendárna domácnosť, treba “túžiť obdivovať” alebo „veriť, že uvidím”. To je prístup s integritou! Nehovorím ja, ale dnešný biologicko-lingvistický výskum. Ako rozprávaš, mení tvoj mozog. Ako sa stravuješ a správaš, mení tvoju DNA už pre generáciu tvojich detí. Ja to stále staviam na teórii – zázraku predchádza vďakyvzdanie (Ann Voskamp), ale môžeme to postaviť aj na hociktorom zákone následnosti. Ak vám frkan pekne poďakuje, radi mu ešte pridáte. Ak vás odignoruje, nechcete s ním mať nič spoločné. Príroda.
Mohlo tam byť kľudne napísané v petržalskom byte, ale v Dolnom Smokovci by sa mohli cítiť ukrivdení. Túžim bývať aj v prechodnom bydlisku, hlavne kompletne opantanom svetlom, ochranou, nehou, obdivom, dobrodeniami, statočnosťou a silným srdcom. Zveršoval modlitbu pre každého ten malý hrdzavý Dávid z Goliáša.


Aj šťastím nás len skúša…

Verona Šikulová

Pôvodne som chcela napísať o zvláštnom strachu z pána Boha. Pred dvoma dňami sa však stalo čosi strašné, zomrel ktosi mladý, odišiel dobrovoľne, lebo neuniesol smútky tohto veľkého, zavše veľmi studeného sveta. Sme spolu všetci čo sme ho poznali v modlitbách, navzájom sa utešujeme, nevediac nájsť zdôvodnenie, či ospravedlnenie. Odrazu som však našla Rúfusovu báseň, ktorá by mohla byť modlitbou za chlapca, ktorý zomrel, ale aj za nás všetkých, a ktorá je aj pokračovaním žalmu, o ktorom som chcela napísať. Milan Rúfus to tentokrát napísal za mňa:

Budeme vyvolaní po mene
a bude nás tam veľa.
Poodkladáme krídla zlomené
ku nohám Stvoriteľa.
A bude mu chcieť každý predložiť
to svoje malé sólo.
To nasnívane čo len chcelo byť,
i to čo ozaj bolo.
Stvoril som svet, vstúpi nám do reči
Boh, nie tak aby slúžil
naplňovaniu túžob človečích.
no, aby človek túžil.
Ak pridával som ohňa do rany,
nebol som vo vás krutý.
Šťastie je v jeho dosahovaní,
nie v jeho dosiahnutí.
Až rozspieva sa svetu dokorán,
prihlasno vaša duša,
napomeňte ju ticho, že jej pán
aj šťastím ju len skúša.
Dar života kto z neho vezme diel,
raz mi ho musí vrátiť.
A ostane mu nie, čo nevedel,
ale čo vedel stratiť.
Zlomené krídla…? práve zlomené
sú žehnávané Bohom.
Budeme vyvolaní po mene
a bude nás tam mnoho.

 

Pokračovať v debate ste vítaní na Facebooku:

Prepočuli sme Božie slovo je seriál komentárov k nedeľným liturgickým čítaniam. Liturgické čítania sú tisíce-ročnou tradíciou vyberania úryvkov z Biblie - na mieru pre aktuálny deň. Ponúkame na ne dva uhly pohľadu (a viac), podľa sfér, ktorým sa venujeme. Nejde o žiadnu fundovanú teológiu, ale domácke tlmočenie toho, čo pod týmito dnes zdanlivo nepoužiteľnými textami rozumieme. Alebo úprimnú snahu o ich interpretáciu v súčasnom svete.

Úmysel
Dešifrovať: otváranie Písma (tj. dávneho, len nezainteresovaným neprístupného manuálu), pokus o oprášenie toho, čo v ňom toľkí pred nami videli
Debatovať: nepochopený (ani nechápajúci) nespolupracuje, pričom málokto v našej spoločnosti spolupracuje
Porozumieť: sami sebe a našej vlastnej kresťanskej viere
 
Autori
Mária Bruneau, pôvodne servisná manažérka v IBM, má tri deti (jedno s Downovým syndrómom), píše, žije vo východnom Francúzsku.
Michal Patarák, psychiater vo Fakultnej nemocnici F.D.Roosevelta, má tri deti, píše, prednáša, žije na strednom Slovensku.
Verona Šikulová, spisovateľka, pracuje v Malokarpatskej knižnici v Pezinku, má dve deti, píše, moderuje, žije v Malých Karpatoch.
A ako bonus komentáre hostí z alebo mimo fachu.

Teraz najčítanejšie

Prepočuli sme Božie slovo

Seriál aktuálneho, domácky tlmočeného Božieho slova a spoločenských tém s ním súvisiacich: jedna epizóda mesačne. Ponúkame rôzne uhly pohľadu. Keď rozprávame rovnakou formou ako naši oponenti či predkovia, hovoríme niečo úplne iné. Tak sa stáva štýl komunikácie príčinou nesprávneho spracovania informácií. Touto iniciatívou podporujeme vzájomnú interpretáciu. Naším úmyslom je neživiť nedorozumenia, a preto dešifrovať, debatovať a porozumieť si.