Otec dobrého vojaka Švejka

Pochádzal z pražského Nového Mesta, kde sa narodil v posledný aprílový deň roku 1883. Malý Jaroslav trpel poruchami srdca a štítnej žľazy. Aj preto časť detstva strávil na zdravšom vzduchu u dedka na vidieku. Ktovie, ako by sa bol jeho život vyvíjal, keby sa 11-ročný Hašek nestretol s námorníkom – vyslúžilcom – Němečkom. Ten ho priviedol do krčiem a pred chlapcom názorne ukázal, ako sa to robí s dievčatami. Aby bolo za čo piť, mladý Jaroslav zháňal peniaze, aj ich doma ukradol. Bola z toho trauma, ktorej sa Hašek nezbavil do konca života.

„Človek by chcel byť gigantom – a je hovno, kamarát.“

Keď začal študovať na gymnáziu, kde patril k jeho učiteľom Alois Jirásek, zomrel mu otec – učiteľ matematiky, ktorý útoky rakoviny zaháňal alkoholom. Chudobná vdova Kateřina sa s tromi deťmi musela neustále sťahovať. V roku 1897, teda ako 14-ročný, sa zapojil do protinemeckých nepokojov, musel z gymnázia odísť, ale napokon sa mu podarilo zmaturovať na Českoslovanskej obchodnej akadémii. S ňou sa spájajú prvé Haškove literárne pokusy, keď s Ladislavom Hájkom vydali Májové výkriky – paródiu na milostnú poéziu.

Zamestnal sa v banke Slávia, ale jeho viac priťahovala literatúra a žurnalistika. A bohémsky, tulácky, bezstarostný život. S bratom Bohuslavom prešiel pešo vtedajšie Uhorsko, odkiaľ posielal poviedky do Národných listov. Po návrate sa stal redaktorom anarchistického časopisu Komuna a za svoje články sa dostal do väzenia. Zdalo sa, že sa zbaví bohémskych zvykov, keď sa zamiloval do Jarmily Mayerovej. Rok redigoval Ženský obzor. O jeho talente a usilovnosti svedčí fakt, že behom roka v ňom uverejnil 64 poviedok. V roku 1910 prešiel do redakcie Světa zvířat, no keď v časopise uverejnil články o imaginárnych tvoroch, dostal padáka.

„Ženy sa snažia byť úplne rovnocennými s mužmi, až na tie prípady, keď sa tešia aj najmenšej pozornosti zo strany pánov.“

23. mája 1910 sa Jaroslav Hašek s Jarmilou oženil. Manželstvo však nemalo dlhé trvanie. Už po roku Jarmila odišla k rodičom, keď sa jej muž údajne pokúsil o samovraždu skokom z Karlovho mosta, uvedomujúc si, že skutočného manželského spolužitia nie je schopný.

V roku 1911 prispieval do humoristických časopisov a s kumpánmi vo vinohradskej krčme U zlatého litra založil Stranu mierneho pokroku v medziach zákona. Hašek to nebral len ako srandu, ale vo farbách strany kandidoval za starostu Vinohradov. Dostal však len 28 hlasov.

Haškov život bol naozaj pestrý. S Egonom Erwinom Kischom – neskôr známym „zúrivým“ reportérom – a s ďalšími priateľmi pripravoval kabaretné vystúpenia a aj v nich vystupoval. V lete 1912 by sme ho mohli stretnúť v chotěbořskej krčme, kam prišiel zapíjať narodenie syna Richarda. Netrápilo ho známe príslovie „Bez peněz do hospody nelez“, zaťal tam poriadnu sekeru, ale zároveň dal na papier mnohé poviedky. Väčšina z nich vychádza zrejme z osobných zážitkov autora, pravda, nemožno im uprieť ani istú mieru fabulácie.

„Čo bláznite, veď sú tu ľudia!“

V roku 1915 Hašek narukoval do Českých Budějovíc, odkiaľ jeho 91. pluk mašíroval na haličský front. Už v septembri sa dostal do ruského zajatia, kde sa začala nová kapitola jeho života. Vstúpil do Československých légií, kde bol pisárom, ale aj guľometným strelcom v známej bitke pri Zborove. V čase vypuknutia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie redigoval časopisy Čechoslovan a Československý vojak, v ktorých uverejňoval protiboľševické články. Netrvalo dlho a svoj pohľad na politické zriadenie zmenil – koncom februára 1918 vstúpil do Československej sociálno-demokratickej strany robotníckej, odmietol vydať sa s légiou do Vladivostoku a dal prednosť Moskve. V apríli si obliekol uniformu Červenej armády a plnil úlohy v Samare, kde ako veliteľ oddielu odvážne čelil útokom bielogvardejcov s československými legionármi, neskôr v Ufe a napokon sa stal zástupcom vojenského veliteľa Buguľmského okresu, kde sa na jeho vrub pripisuje niekoľko popráv odporcov boľševického režimu. (V Buguľme dnes môžeme navštíviť Haškovo múzeum.) Na Sibíri sa dostal medzi Burjatov, pre ktorých vydával v ich jazyku prvý časopis Jur – Úsvit a vytvoril burjatskú abecedu. V roku 1920 by sme ho zastihli v Irkutsku, kde bol členom mestského sovietu. Z vražedného útoku vyšiel so zranením, no na lôžko ho položil týfus. V Krasnojarsku sa oňho starala robotníčka Alexandra – Šura, s ktorou sa oženil.

„Medzi priateľmi môžete nájsť práve tých najväčších zradcov.“

Vianoce 1920 už trávil so Šurou v Prahe. S Jarmilou síce nebol rozvedený, ale prípadného súdu za bigamiu sa nemusel obávať – medzi Československom a Ruskom neboli zmluvy, na základe ktorých by mohli Haška posadiť na lavicu obžalovaných. Podľa pokynov boľševikov mal v Čechách organizovať komunistické hnutie, no marky, ktoré na to dostal, premiestnil do kás pražských hostincov, v ktorých sa znova rozpísal. Pohodlný život a nadmerné pitie sa podpísalo pod jeho zdravie. Nebezpečná bola najmä obezita. Koncom leta 1921 preto – ale aj pre roztržky s komunistickými intelektuálmi – sa rozhodol s manželkou a s maliarom Jaroslavom Panuškom usadiť v Lipnici nad Sázavou, kde si kúpili domček. Väčšinu času strávil v hostinci U české koruny. Tu sa rodil jeho Švejk. Keď už nebol schopný písať, diktoval ďalšie kapitoly z postele a štvrtý diel nakoniec zaňho dopísal Karel Vaněk. V tretí deň roka 1923 už jeho srdce nezvládlo „životosprávu“ a dotĺklo.

„I ten najväčší filozof sa nejakej blbosti neubráni.“

Hašek nezanechal po sebe iba Švejka, ale aj množstvo poviedok. Ich počet sa odhaduje na 1 200 a niektoré z nich sa dostali k čitateľom až v posledných rokoch. Mnohé texty, ako napríklad román História vola, sa stratili. Či natrvalo, alebo sa niekde objavia, ukáže čas. Pri viacerých textoch odborníci zatiaľ nerozhodli, či je ich autorom práve Jaroslav Hašek.

Osudy dobrého vojaka Švejka za svetovej vojny začali vychádzať na pokračovanie už v roku 1921, no nie všetci kritici boli týmto dielom nadšení. Pozitívny ohlas našiel u bratov Čapkovcov, Júliusa Fučíka, Vítězslava Nezvala alebo u Ivana Olbrachta, ktorý napísal, že „je to jedna z najlepších kníh, ktoré boli v Čechách napísané, a Švejk je celkom nový typ vo svetovej literatúre, rovnocenný s Donom Quijotom, Hamletom, Faustom, Oblomovom alebo Karamazovcami“.

Podstatné je, že Švejkov príbeh zaujal čitateľov a už sám Hašek ho prepracoval pre divadelnú scénu. Už v roku 1926 sa Švejk objavil aj na filmovom plátne. Nasledovali ďalšie filmové adaptácie, vrátane animovaného bábkového filmu, v ktorom všetky postavy nahovoril Jan Werich. Najznámejšia a najčastejšie reprízovaná je však dvojdielna adaptácia s Rudolfom Hrušínským v hlavnej úlohe. Hercova tvár akoby kopírovala obrázky Haškovho priateľa Josefa Ladu, ktorými ilustroval prvé knižné vydania. Vo filmovej alebo televíznej podobe sa dostal Švejk k divákom aj vďaka tvorcom v Nemecku, Fínsku, v Rusku a iných krajinách. Menej známe sú filmové alebo televízne spracovania Haškových poviedok. V roku 1982 sfilmovala Slovenská televízia Haškove zážitky z cesty po Slovensku pod názvom Vlci.

Vyzerá to tak, že Hašek a Švejk nezapadnú prachom zabudnutia ani po sto rokoch. Príkladom môže byť festival humoru a satiry Haškova Lipnice, ktorý bol obnovený v roku 2012. Okrem pomníkov a pamätných tabúľ je svojskou spomienkou na slávneho českého spisovateľa aj pomenovanie vlaku Eurocity, ktorý spája Prahu s Budapešťou. V Lipnici nad Sázavou nájdeme okrem Haškovho múzea aj nevšedný pamätník nazvaný Hlava XXII. Autor rovnomenného románu Joseph Heller sa údajne vyjadril, že „bez čítania Dobrého vojaka Švejka by svoj román nenapísal“. Osudom Jaroslava Haška a jeho dielu sa venujú literárni historici – špecialisti, ktorí si hovoria „haškológovia“.

„Aj keď človek po celý čas nič nerobí, treba si odpočinúť.“

Pred rokmi sme ako zamestnanci tlačiarní dostali vianočný darček – slovenské vydanie Haškovho Švejka. Priznám sa, že mi „nezachutilo“ a keď som sa dostal k originálnym českým knihám, rýchlo som ho daroval niekomu inému. Predsa len ten dobrý vojak má v češtine iný šmrnc ako v slovenčine. Pravda, iné je to pri prekladoch do jazykov národov, ktorým je čeština absolútne cudzia.

Nevymreli ani „švejkoviny“. Tento výraz ľahko prenikol z češtiny aj do nášho jazyka. Popieranie každého poriadku, disciplíny, negácia zodpovednosti – s tým sa stretávame aj dnes od najvyšších miest až po perifériu. Dalo by sa parafrázovať, že Hašek a Švejk sú večne živí.

Kompletný román Osudy dobrého vojaka Švejka a dve zbierky poviedok si môžete bezplatne stiahnuť na www.databazeknih.cz.

Foto: net